Preskočiť na obsah
Minúta  |  

S Madurom sa stretne Trumpov vyslanec Grenell

Vyslanec Spojených štátov pre osobitné misie Richard Grenell odcestoval v piatok do Venezuely so zámerom naliehať na prezidenta Nicolása Madura, aby krajina prijala späť deportovaných prisťahovalcov, ktorí v USA spáchali trestné činy.

Nie je zrejmé, koľko amerických občanov Venezuela zadržiava, no tamojšie úrady verejne hovorili o najmenej deviatich osobách. Madurova vláda väčšinu z nich obvinila z terorizmu.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu zrušila štatút ochrany viac ako 600-tisíc venezuelským migrantom na území USA, a preto ich bude môcť deportovať. Washington rozhodnutie odôvodnil kriminalitou páchanou niektorými z nich.

Pre Venezuelčanov môže byť podľa AP táto návšteva prekvapením, keďže sa nádejali, že Trump bude proti Madurovi pokračovať v kampani -tisícmaximálneho tlaku" zo svojho prvého funkčného obdobia.

Podľa amerických predstaviteľov však návšteva nijako nemení Trumpov postoj a cieľ jeho administratívy obnoviť demokraciu vo Venezuele.

Maduro začiatkom januára začal svoje tretie funkčné obdobie v úrade venezuelského prezidenta. Do úradu ho uviedli napriek obvineniam z volebného podvodu a represií voči opozícii. Jeho víťazstvo v minuloročných voľbách neuznali Spojené štáty, Európska únia ani väčšina štátov Latinskej Ameriky.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Zásoby plynu v Európe klesli pod 55 percent

Krajiny Európskej únie (EÚ) od začiatku vykurovacej sezóny minuli zo zásobníkov približne 48 miliárd metrov kubických (m3) plynu. Vykurovacia sezóna v Európe sa však začala už 29. októbra 2024, o desať dní skôr ako predchádzajúca sezóna.

Objem zásob plynu tak klesol na 54,65 percent, čo je o 6,91 percentuálneho bodu menej ako priemer k tomuto dátumu za uplynulých päť rokov. Vyplýva to z údajov Gas Infrastructure Europe (GIE).

Dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z terminálov do európskeho systému prepravy plynu sa v januári v porovnaní s koncom decembra znížili. Zariadenia na spätné splyňovanie skvapalneného plynu a jeho ďalšie prečerpávanie do európskych plynovodov sú v súčasnosti vyťažené na 44 percent svojej kapacity.

Agentúra TASS v piatok tiež uviedla, že Európska komisia sľúbila Maďarsku, že bude pracovať na obnovení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, ktorý sa skončil 1. januára po vypršaní platnosti dovtedajšej zmluvy. TASS sa pritom odvolala na vyhlásenie maďarského premiéra Viktora Orbána v rozhlasovej stanici Kossuth Rádió.

Orbán uviedol, že začiatkom tohto týždňa Maďarsko dostalo záruky energetickej bezpečnosti od Európskej únie výmenou za súhlas s predĺžením sankcií proti Rusku o ďalších šesť mesiacov.

Maďarsko okrem toho požaduje aj pokračovanie tranzitu ruskej ropy cez ropovod Družba. A tiež záruky, že nebude ohrozená bezpečnosť plynovodu TurkStream, ktorý dodáva ruský plyn cez Čierne more do Turecka a odtiaľ do krajín strednej a východnej Európy. Orbán je presvedčený, že ukrajinské orgány by mali tieto záväzky dodržiavať, keďže Kyjev je závislý od vojenskej, finančnej a hospodárskej podpory EÚ.

Po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli 27. januára Európska komisia uviedla, že o týchto otázkach bude rokovať s Ukrajinou za účasti Slovenska a Maďarska. Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó varoval, že Budapešť nebude tolerovať prieťahy v týchto rozhovoroch a bude pozorne sledovať, či Brusel plní svoje sľuby.

(tasr, tass)

Minúta  |  

Lekára v Nemecku odsúdili za znásilňovanie pacientiek v narkóze

Odsúdili ho na šesť a pol roka väzenia. Prokuratúra nemenovaného gastroenterológa obvinila z toho, že pacientkam, ktoré boli v narkóze z dôvodu kolonoskopického vyšetrenia, strkal prst do vagíny, hoci na to z lekárskeho hľadiska nemal žiaden dôvod. Obžaloba tvrdila, že jeho obete si vzhľadom na narkózu neboli schopné všimnúť, čo sa deje, ani sa nijako brániť.

Žalobcovia žiadali osemročné väzenie, zatiaľ čo obhajoba zbavenie obvinení. „Dospeli sme k záveru, že obvinenia boli skutočne nespochybniteľne preukázané," uviedol sudca mníchovského súdu.

Päťdesiatdvaročný gastroenterológ na začiatku procesu prostredníctvom svojho advokáta všetky obvinenia poprel. Tvrdil, že sa stal obeťou sprisahania, ktoré proti nemu zosnovali jeho kolega a ďalší spolupracovníci.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Pašinjan: Arménsko a Azerbajdžan sú bližšie k mieru, no stále majú dve otázky nevyjasnené

Sú nimi - otázka prítomnosti tretích strán na hraniciach a vysporiadanie sa s pretrvávajúcimi žalobami na medzinárodných súdoch.

Arménsko a Azerbajdžan sa už údajne dohodli na väčšine bodov navrhovanej mierovej dohody. Povedal to v piatok arménsky premiér Nikol Pašinjan, hoci pripustil, že dve sporné otázky sa stále nepodarilo vyriešiť.

Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.

Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú 24-hodinovú ofenzívu a prevzali kontrolu nad celým Karabachom, čo prinútilo takmer celú približne 100-tisícovú populáciu karabašských Arménov utiecť do Arménska.

Jerevan uznal zvrchovanosť Baku nad Karabachom a vlani v máji sa v jeho prospech vzdal štyroch pohraničných dedín, ktoré zabral pred zhruba 30 rokmi.

Obe krajiny zároveň od konca zmienenej ofenzívy vedú rozhovory a opakovane vyhlasujú, že sa už blížia k uzavretiu komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila ich dlhoročné nepriateľstvo. Ich rokovania však dosiaľ žiaden prelom nepriniesli, napísala AFP.

Pašinjan na piatkovej tlačovej konferencii povedal, že zo 17 bodov návrhu mierovej dohody zostávajú nevyriešené už len dva.

„Jeden z týchto bodov sa týka otázky nerozmiestnenia zástupcov tretích strán na (spoločných) hraniciach," povedal. Dodal, že Jerevan navrhol realizovať takéto opatrenie na tých úsekoch hraníc, kde už bola vykonaná demarkácia.

Priblížil tiež, že medzi krajinami pretrvávajú názorové rozdiely v otázke stiahnutia žalôb na medzinárodných súdoch. Obe krajiny sa dodnes sporia vo viacerých prípadoch, ktorými sa zaoberajú Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Medzinárodný trestný súd (ICC) aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Obviňujú sa z porušovania ľudských práv pred svojimi ozbrojenými konfliktmi, počas nich aj ich ukončení.

„Musíme si byť istí, že prípady z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme," tvrdí Pašinjan.

„V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že obe strany stiahnu kauzy z medzinárodných súdov, no v ďalšej fáze Azerbajdžan tieto témy nastolí bilaterálne, čo by mohlo viesť k eskalácii," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko bude v marci vetovať sankcie voči Rusku, ak komisia nesplní sľuby

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó skritizoval sankcie, ktoré EÚ zaviedla v posledných rokoch.  

„Je načase skoncovať s provojnovou politikou v Európe, so sankciami, ktoré spôsobili európskemu hospodárstvu mimoriadne straty," povedal maďarský minister po stretnutí s lídrom španielskej krajne pravicovej strany Vox Santiagom Abascalom.

Podľa jeho slov zničili konkurencieschopnosť kontinentu a model hospodárskeho rastu postavený na spolupráci s Ruskom, "ktorý nebol ničím nahradený".

„Maďarsko sa netají svojím postojom k sankciám a posledné tri roky jasne ukázali, že aj v otázke sankcií máme pravdu," tvrdí. Únijné sankcie podľa neho nespôsobili vážne škody len Maďarsku, ale aj celému európskemu hospodárstvu. "Bolo by lepšie sa ich čo najskôr zbaviť," uviedol.

Szijjártó ďalej spresnil, že Budapešť dostala od EK záruky, že Ukrajina nemôže ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska alebo strednej Európy. „Takže ak Európska komisia nedodrží svoj sľub, ak nedokáže presvedčiť Ukrajinu, aby neprijímala opatrenia, ktoré poškodia energetickú bezpečnosť Maďarska, pri ďalšom hlasovaní o sankciách si za to bude môcť sama," vyhlásil.

Rada EÚ vlani na jeseň predĺžila individuálne sankcie voči skupine ruských fyzických a právnických osôb. Hlasovať o ich predĺžení by sa malo v marci.

Členské štáty EÚ sa pritom v pondelok dohodli na predĺžení platnosti balíka sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. Ich platnosť mala vypršať 31. januára. S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko.

Predĺžený balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky.

Maďarsko s predĺžením ešte minulý týždeň na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo. Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského zemného plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.q

Nakoniec však od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ výmenou získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry.

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ.

(tasr, mti)

Minúta  |  

Rusom sa podarilo obsadiť obec blízko strategického mesta Pokrovsk

Ukrajinské úrady sa k situácii bezprostredne nevyjadrili a tvrdenie Moskvy zatiaľ oficiálne nepotvrdili.

Rusko v piatok vyhlásilo, že dobylo ďalšiu obec v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny - Novovasylivka - a priblížilo sa tak ku kľúčovému mestu Pokrovsk. Oznámili to agentúry AP a Reuters.

Podľa AP ale porovnanie máp bojiska zverejnených v piatok ukrajinskými orgánmi naznačuje, že Novovasylivka je z veľkej časti pod ruskou kontrolou. Obec sa nachádza približne 11 kilometrov juhozápadne od Pokrovska.

Kyjev v piatok informoval, že ukrajinská armáda za predchádzajúcich 24 hodín odrazila 71 útokov ruských ozbrojených zložiek smerom na Pokrovsk.

Rusko tvrdí, že ukrajinskí vojaci zavraždili 22 civilistov vrátane žien

Mohlo by Vás zaujímať Rusko tvrdí, že ukrajinskí vojaci zavraždili 22 civilistov vrátane žien

Rusi sa už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá Pokrovsk a Časiv Jar. V prípade, že by ruské sily obsadili Pokrovsk, podľa Reuters aj AP by boli bližšie k obsadeniu celej Doneckej oblasti.

V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60-tisíc ľudí. Podľa tamojších úradov ich v meste v súčasnosti zostáva len okolo 7-tisíc, píše Reuters.

Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt v Doneckej oblasti. Je kľúčovou cestnou aj železničnou križovatkou pre zásobovanie ukrajinských vojakov na fronte.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.