Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tri opozičné strany v Grécku chcú vláde vysloviť nedôveru, rokujú o načasovaní

Dôvodom je jej postup pri riešení železničného nešťastia spred takmer dvoch rokov, ktoré si vyžiadalo 57 životov.

Vlaková nehoda, pri ktorej tiež utrpelo zranenia 85 ľudí, sa odohrala 28. februára 2023 približne na polceste medzi Aténami a Solúnom. Po čelnej zrážke nákladného a osobného vlaku sa vykoľajilo niekoľko vozňov. Medzi cestujúcimi bolo množstvo študentov vracajúcich sa do škôl po predĺženom víkende.

Líder ľavicovej strany SYRIZA Sokratis Famellos v piatok pred parlamentom oznámil, že sa spolu s ďalšími dvoma opozičnými stranami, Panhelénskym socialistickým hnutím (PASOK) a Novou ľavicou, usiluje iniciovať hlasovanie o nedôvere.

Zámer trojice opozičných strán podnietilo rastúce rozhorčenie verejnosti nad prieťahmi vo vyšetrovaní a obvineniami z utajovania v prípade nehody, ktoré vláda dôrazne popiera.

Podľa AP je nepravdepodobné, že by návrh na vyslovenie nedôvery predstavoval priamu hrozbu pre konzervatívnu vládu, mohol by však pomôcť upevniť väzby v roztrieštenej gréckej opozícii. Poslanci troch strán potvrdili, že spolu diskutujú s cieľom dohodnúť sa na načasovaní návrhu.

„Spoločná iniciatíva progresívnych strán za návrh na vyslovenie nedôvery je dnes nevyhnutná. Dôkazy sú k dispozícii a spoločnosť si vyžaduje vyvodenie zodpovednosti," uviedol Famellos.

V nedeľu usporiadali príbuzní obetí vlakového nešťastia protivládne protesty v desiatkach miest. Demonštrácie usporiadané gréckou komunitou sa konali aj v Amsterdame, Berlíne, Bruseli a iných európskych sídlach.

Kritici prieťahov vo vyšetrovaní nehody obviňujú úrady z marenia spravodlivosti. Obvinení boli podľa AP dosiaľ len niektorí zamestnanci železníc, z vysokopostavených predstaviteľov zatiaľ nikto nebol braný na zodpovednosť, čo ešte viac umocnilo záujem verejnosti.

Premiér Kyriakos Mitsostakis na zasadnutí vlády prisľúbil prekonať „turbulencie", ktorým je kabinet vystavený. „Tento ťažký týždeň sa končí v tieni tragédie v Tempe," povedal v piatkovom vystúpení. „Teraz vstupujeme do záverečnej fázy vyšetrovania tejto hlboko bolestivej národnej traumy," dodal.

Táto situácia zatienila aj prebiehajúci proces voľby nového prezidenta v gréckom parlamente. Nominant konzervatívnej vlády Konstantinos Tasulas získal v druhom kole hlasovania 160 hlasov, čo je o 40 menej ako 200 potrebných na úplné víťazstvo. Rovnaký počet hlasov dostal aj v prvom kole 25. januára. Tretie kolo hlasovania, v ktorom bude kandidát na víťazstvo potrebovať 180 hlasov, je naplánované na štvrtok 6. februára.

(tasr, ap)

Minúta  |  

V Nemecku neprešlo sprísnenie migrácie, hlasovanie sprevádzali protesty a násilné incidenty

Nemecký Spolkový snem v piatok odmietol návrh opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU na sprísnenie migračnej politiky.

Návrh neprešiel pomerom hlasov 338 ku 350, pričom piati poslanci sa zdržali. CDU čelila ostrej kritike za to, že sa pri presadzovaní legislatívy spoliehala na podporu Alternatívy pre Nemecko (AfD). Tento krok mnohí vnímali ako prelomenie „brandmauer“ – nepísanej hranice medzi demokratickými stranami a „krajnou pravicou”, referuje napríklad denník Bild.

Navrhovaný zákon počas parlamentnej debaty kritizovali najmä koaliční sociálni demokrati (SPD) a Zelení. Naopak, lídri opozičnej populistickej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) a liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) naznačili, že navrhovanú legislatívu podporia. Zákon však nakoniec neprešiel, čo podľa DPA značí, že niekoľko jednotlivcov z týchto strán nakoniec za zákon nehlasovalo.

Návrh vyvolal vlnu protestov v rôznych nemeckých mestách. V Hannoveri skupina ľavicových aktivistov obsadila sídlo CDU a rozvešala transparenty, pričom jeden prirovnával predsedu strany Friedricha Merza k prezidentovi Hindenburgovi, ktorý v roku 1933 menoval Adolfa Hitlera kancelárom. Niektorí demonštranti zapálili svetlice na balkóne budovy.

Nepokoje vypukli aj v Berlíne, Dortmunde a Bielefelde. V berlínskej štvrti Charlottenburg-Wilmersdorf vtrhlo približne 40 maskovaných osôb do miestnej kancelárie CDU a poškodilo interiér. V Dortmunde protestujúci posprejovali budovu nápisom „Vaša politika bolí“ a v Bielefelde demonštranti položili sviečky pred kanceláriu strany s transparentom „Brandmauer“.

CDU incidenty odsúdila ako útok na demokraciu. Berlínsky politik Burkard Dregger vyhlásil, že strana sa nenechá zastrašiť a neprispôsobí sa „ľavicovému mainstreamu“. Friedrich Merz sa k situácii zatiaľ nevyjadril, no CDU avizovala posilnenie bezpečnostných opatrení.

Hlasovanie sa navyše uskutočnilo iba dva dni po tom, čo Spolkový snem nezáväzne vyzval vládu, aby sprísnila imigračné pravidlá. Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou krajne pravicovej AfD. 

(tasr, dpa, mm)

Minúta  |  

S Madurom sa stretne Trumpov vyslanec Grenell

Vyslanec Spojených štátov pre osobitné misie Richard Grenell odcestoval v piatok do Venezuely so zámerom naliehať na prezidenta Nicolása Madura, aby krajina prijala späť deportovaných prisťahovalcov, ktorí v USA spáchali trestné činy.

Nie je zrejmé, koľko amerických občanov Venezuela zadržiava, no tamojšie úrady verejne hovorili o najmenej deviatich osobách. Madurova vláda väčšinu z nich obvinila z terorizmu.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu zrušila štatút ochrany viac ako 600-tisíc venezuelským migrantom na území USA, a preto ich bude môcť deportovať. Washington rozhodnutie odôvodnil kriminalitou páchanou niektorými z nich.

Pre Venezuelčanov môže byť podľa AP táto návšteva prekvapením, keďže sa nádejali, že Trump bude proti Madurovi pokračovať v kampani -tisícmaximálneho tlaku" zo svojho prvého funkčného obdobia.

Podľa amerických predstaviteľov však návšteva nijako nemení Trumpov postoj a cieľ jeho administratívy obnoviť demokraciu vo Venezuele.

Maduro začiatkom januára začal svoje tretie funkčné obdobie v úrade venezuelského prezidenta. Do úradu ho uviedli napriek obvineniam z volebného podvodu a represií voči opozícii. Jeho víťazstvo v minuloročných voľbách neuznali Spojené štáty, Európska únia ani väčšina štátov Latinskej Ameriky.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Zásoby plynu v Európe klesli pod 55 percent

Krajiny Európskej únie (EÚ) od začiatku vykurovacej sezóny minuli zo zásobníkov približne 48 miliárd metrov kubických (m3) plynu. Vykurovacia sezóna v Európe sa však začala už 29. októbra 2024, o desať dní skôr ako predchádzajúca sezóna.

Objem zásob plynu tak klesol na 54,65 percent, čo je o 6,91 percentuálneho bodu menej ako priemer k tomuto dátumu za uplynulých päť rokov. Vyplýva to z údajov Gas Infrastructure Europe (GIE).

Dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z terminálov do európskeho systému prepravy plynu sa v januári v porovnaní s koncom decembra znížili. Zariadenia na spätné splyňovanie skvapalneného plynu a jeho ďalšie prečerpávanie do európskych plynovodov sú v súčasnosti vyťažené na 44 percent svojej kapacity.

Agentúra TASS v piatok tiež uviedla, že Európska komisia sľúbila Maďarsku, že bude pracovať na obnovení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, ktorý sa skončil 1. januára po vypršaní platnosti dovtedajšej zmluvy. TASS sa pritom odvolala na vyhlásenie maďarského premiéra Viktora Orbána v rozhlasovej stanici Kossuth Rádió.

Orbán uviedol, že začiatkom tohto týždňa Maďarsko dostalo záruky energetickej bezpečnosti od Európskej únie výmenou za súhlas s predĺžením sankcií proti Rusku o ďalších šesť mesiacov.

Maďarsko okrem toho požaduje aj pokračovanie tranzitu ruskej ropy cez ropovod Družba. A tiež záruky, že nebude ohrozená bezpečnosť plynovodu TurkStream, ktorý dodáva ruský plyn cez Čierne more do Turecka a odtiaľ do krajín strednej a východnej Európy. Orbán je presvedčený, že ukrajinské orgány by mali tieto záväzky dodržiavať, keďže Kyjev je závislý od vojenskej, finančnej a hospodárskej podpory EÚ.

Po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli 27. januára Európska komisia uviedla, že o týchto otázkach bude rokovať s Ukrajinou za účasti Slovenska a Maďarska. Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó varoval, že Budapešť nebude tolerovať prieťahy v týchto rozhovoroch a bude pozorne sledovať, či Brusel plní svoje sľuby.

(tasr, tass)

Minúta  |  

Lekára v Nemecku odsúdili za znásilňovanie pacientiek v narkóze

Odsúdili ho na šesť a pol roka väzenia. Prokuratúra nemenovaného gastroenterológa obvinila z toho, že pacientkam, ktoré boli v narkóze z dôvodu kolonoskopického vyšetrenia, strkal prst do vagíny, hoci na to z lekárskeho hľadiska nemal žiaden dôvod. Obžaloba tvrdila, že jeho obete si vzhľadom na narkózu neboli schopné všimnúť, čo sa deje, ani sa nijako brániť.

Žalobcovia žiadali osemročné väzenie, zatiaľ čo obhajoba zbavenie obvinení. „Dospeli sme k záveru, že obvinenia boli skutočne nespochybniteľne preukázané," uviedol sudca mníchovského súdu.

Päťdesiatdvaročný gastroenterológ na začiatku procesu prostredníctvom svojho advokáta všetky obvinenia poprel. Tvrdil, že sa stal obeťou sprisahania, ktoré proti nemu zosnovali jeho kolega a ďalší spolupracovníci.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Pašinjan: Arménsko a Azerbajdžan sú bližšie k mieru, no stále majú dve otázky nevyjasnené

Sú nimi - otázka prítomnosti tretích strán na hraniciach a vysporiadanie sa s pretrvávajúcimi žalobami na medzinárodných súdoch.

Arménsko a Azerbajdžan sa už údajne dohodli na väčšine bodov navrhovanej mierovej dohody. Povedal to v piatok arménsky premiér Nikol Pašinjan, hoci pripustil, že dve sporné otázky sa stále nepodarilo vyriešiť.

Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.

Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú 24-hodinovú ofenzívu a prevzali kontrolu nad celým Karabachom, čo prinútilo takmer celú približne 100-tisícovú populáciu karabašských Arménov utiecť do Arménska.

Jerevan uznal zvrchovanosť Baku nad Karabachom a vlani v máji sa v jeho prospech vzdal štyroch pohraničných dedín, ktoré zabral pred zhruba 30 rokmi.

Obe krajiny zároveň od konca zmienenej ofenzívy vedú rozhovory a opakovane vyhlasujú, že sa už blížia k uzavretiu komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila ich dlhoročné nepriateľstvo. Ich rokovania však dosiaľ žiaden prelom nepriniesli, napísala AFP.

Pašinjan na piatkovej tlačovej konferencii povedal, že zo 17 bodov návrhu mierovej dohody zostávajú nevyriešené už len dva.

„Jeden z týchto bodov sa týka otázky nerozmiestnenia zástupcov tretích strán na (spoločných) hraniciach," povedal. Dodal, že Jerevan navrhol realizovať takéto opatrenie na tých úsekoch hraníc, kde už bola vykonaná demarkácia.

Priblížil tiež, že medzi krajinami pretrvávajú názorové rozdiely v otázke stiahnutia žalôb na medzinárodných súdoch. Obe krajiny sa dodnes sporia vo viacerých prípadoch, ktorými sa zaoberajú Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Medzinárodný trestný súd (ICC) aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Obviňujú sa z porušovania ľudských práv pred svojimi ozbrojenými konfliktmi, počas nich aj ich ukončení.

„Musíme si byť istí, že prípady z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme," tvrdí Pašinjan.

„V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že obe strany stiahnu kauzy z medzinárodných súdov, no v ďalšej fáze Azerbajdžan tieto témy nastolí bilaterálne, čo by mohlo viesť k eskalácii," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.