Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin schválil predaj ruskej divízie Goldman Sachs arménskemu fondu

Moskva od začiatku konfliktu na Ukrajine neustále sprísňuje obmedzenia na predaj zahraničných aktív, pričom v prípade bánk je potrebný Putinov súhlas s akoukoľvek dohodou. To môže americkej banke pripraviť cestu k úplnému odchodu z Ruska.

Zdroj, ktorý nechcel byť menovaný, Reuters potvrdil, že Goldman Sachs uzavrela záväznú dohodu o predaji svojej ruskej dcérskej spoločnosti. Podľa rebríčka bánk, ktorý vypracováva banki.ru, je dcérska spoločnosť Goldman Sachs 229. najväčším poskytovateľom úverov v Rusku.

Balchug Capital zatiaľ neodpovedal na žiadosť o komentár. Generálny riaditeľ a zakladateľ fondu David Amarjan dohliada na všetky investičné aktivity. Minulý rok spoločnosť získala ruské aktíva amerického výrobcu strojov Caterpillar.

Takmer tri roky po vypuknutí konfliktu na Ukrajine stále pôsobí v Rusku hŕstka západných bánk vrátane rakúskej Raiffeisen, talianskej UniCredit a maďarskej OTP.

Holandská banka ING Groep tento týždeň oznámila, že dosiahla dohodu o predaji svojej divízie v Rusku miestnej spoločnosti Global Development JSC, čo zasiahne jej zisky sumou 700 miliónov eur.

Predaj ING musia ešte schváliť regulačné úrady v Európskej únii. Zahraniční veritelia tvrdia, že potreba súhlasu ruských úradov pred predajom aktív sťažuje odchod a prezidentský súhlas nie je zárukou úspešného odchodu.

Talianska Intesa Sanpaolo dostala od Putina zelenú na predaj svojich ruských aktív v septembri 2023, no stále sa jej ho nepodarilo dokončiť. Generálny riaditeľ banky minulý rok uviedol, že znížila svoju celkovú expozíciu voči Rusku na "zanedbateľnú" úroveň, ale je pre ňu ťažké úplne sa zbaviť svojej miestnej dcérskej spoločnosti.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Vedenie SND chce urobiť nápravu v kauze prepustených sólistov

Generálna riaditeľka Slovenského národného divadla (SND) Zuzana Ťapáková a riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr sa stretli s bývalými, prepustenými sólistami operného súboru.

Na stretnutí vyjadrili poľutovanie nad spôsobom, akým sa s nimi rozišiel bývalý manažment divadla pod vedením Mateja Drličku. TASR o tom informovalo vedenie SND.

Bývalí členovia operného súboru zároveň na stretnutí dostali uistenie, že sa súčasný manažment bude usilovať o vyriešenie situácie. „SND si uvedomuje svoju historickú zodpovednosť voči umelcom, ktorí významne prispeli k jeho umeleckej úrovni a tradícii. Preto sa v najbližšom období zameria na hľadanie vhodných spôsobov nápravy tak, aby boli rešpektované princípy etiky, profesionality a spravodlivosti," zdôraznila Ťapáková.

Deklarovala zároveň otvorenosť voči dialógu a krokom, ktoré majú prispieť k posilneniu hodnôt, na ktorých SND stojí - úcta k umeniu, tradícii a ľuďom, ktorí ju tvoria.

Na jar 2022 sa manažment SND rozhodol znížiť počet členov sólistického súboru Opery SND. S dotknutými sólistami sa manažment dostal do sporu, ktorý riešili i poslanci Národnej rady SR na pôde parlamentného výboru pre kultúru a médiá.

Prepustení sólisti vyjadrili presvedčenie, že krok manažmentu bol v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi. Drličkov manažment to odmietal, redukciu súboru vysvetľoval ekonomickými výstupmi i stagnáciou Opery SND, vyjadrenú poklesom predstavení i návštevnosťou inscenácií. Prepustení sólisti sa obrátili na súd.

(tasr)

Minúta  |  

Británia: Starmer chce väčšiu spoluprácu s EÚ aj päť rokov po brexite

Spojené kráľovstvo si v piatok pripomína päť rokov od svojho vystúpenia z Európskej únie.

Britská vláda však výročie brexitu neoslavuje, keďže premiér Keir Starmer sa dlhodobo snaží o užšie vzťahy s blokom. Zotrvanie Británie v EÚ podporil už v referende v roku 2016.

„Pozeráme sa dopredu a vieme, že môžeme urobiť viac, aby brexit fungoval v prospech obyvateľov Spojeného kráľovstva," povedal novinárom Starmerov hovorca.

„Je v národnom záujme Británie, aby sme mali s EÚ vzťahy založené na väčšej spolupráci," dodal a pripomenul, že Únia je „najväčším obchodným partnerom a najbližším susedom" Spojeného kráľovstva.

Briti hlasovali za vystúpenie z EÚ v pomere 52 k 48 percentám. Po referende nasledovalo tri a pol roka sporov ohľadom budúcich vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Krajina Úniu oficiálne opustila 31. januára 2020 o 23.00 h miestneho času (1. februára 0.00 h SEČ).

Prieskumy verejnej mienky podľa AFP naznačujú, že väčšina Britov považuje brexit za zlé rozhodnutie. Agentúra spomína výsledky ankety spoločnosti YouGov zverejnené v piatok, podľa ktorých až 55 percent respondentov v súčasnosti podporuje opätovný vstup krajiny do EÚ.

Starmer dohady o tomto kroku odmieta. Napriek tomu chce zlepšiť existujúcu dohodu o obchode a spolupráci medzi oboma stranami, ktorej platnosť budú v roku 2026 predlžovať.

V pondelok sa Starmer ako prvý britský premiér od brexitu zúčastní na zasadnutí Európskej rady.

(tasr)

Minúta  |  

Tri opozičné strany v Grécku chcú vláde vysloviť nedôveru, rokujú o načasovaní

Dôvodom je jej postup pri riešení železničného nešťastia spred takmer dvoch rokov, ktoré si vyžiadalo 57 životov.

Vlaková nehoda, pri ktorej tiež utrpelo zranenia 85 ľudí, sa odohrala 28. februára 2023 približne na polceste medzi Aténami a Solúnom. Po čelnej zrážke nákladného a osobného vlaku sa vykoľajilo niekoľko vozňov. Medzi cestujúcimi bolo množstvo študentov vracajúcich sa do škôl po predĺženom víkende.

Líder ľavicovej strany SYRIZA Sokratis Famellos v piatok pred parlamentom oznámil, že sa spolu s ďalšími dvoma opozičnými stranami, Panhelénskym socialistickým hnutím (PASOK) a Novou ľavicou, usiluje iniciovať hlasovanie o nedôvere.

Zámer trojice opozičných strán podnietilo rastúce rozhorčenie verejnosti nad prieťahmi vo vyšetrovaní a obvineniami z utajovania v prípade nehody, ktoré vláda dôrazne popiera.

Podľa AP je nepravdepodobné, že by návrh na vyslovenie nedôvery predstavoval priamu hrozbu pre konzervatívnu vládu, mohol by však pomôcť upevniť väzby v roztrieštenej gréckej opozícii. Poslanci troch strán potvrdili, že spolu diskutujú s cieľom dohodnúť sa na načasovaní návrhu.

„Spoločná iniciatíva progresívnych strán za návrh na vyslovenie nedôvery je dnes nevyhnutná. Dôkazy sú k dispozícii a spoločnosť si vyžaduje vyvodenie zodpovednosti," uviedol Famellos.

V nedeľu usporiadali príbuzní obetí vlakového nešťastia protivládne protesty v desiatkach miest. Demonštrácie usporiadané gréckou komunitou sa konali aj v Amsterdame, Berlíne, Bruseli a iných európskych sídlach.

Kritici prieťahov vo vyšetrovaní nehody obviňujú úrady z marenia spravodlivosti. Obvinení boli podľa AP dosiaľ len niektorí zamestnanci železníc, z vysokopostavených predstaviteľov zatiaľ nikto nebol braný na zodpovednosť, čo ešte viac umocnilo záujem verejnosti.

Premiér Kyriakos Mitsostakis na zasadnutí vlády prisľúbil prekonať „turbulencie", ktorým je kabinet vystavený. „Tento ťažký týždeň sa končí v tieni tragédie v Tempe," povedal v piatkovom vystúpení. „Teraz vstupujeme do záverečnej fázy vyšetrovania tejto hlboko bolestivej národnej traumy," dodal.

Táto situácia zatienila aj prebiehajúci proces voľby nového prezidenta v gréckom parlamente. Nominant konzervatívnej vlády Konstantinos Tasulas získal v druhom kole hlasovania 160 hlasov, čo je o 40 menej ako 200 potrebných na úplné víťazstvo. Rovnaký počet hlasov dostal aj v prvom kole 25. januára. Tretie kolo hlasovania, v ktorom bude kandidát na víťazstvo potrebovať 180 hlasov, je naplánované na štvrtok 6. februára.

(tasr, ap)

Minúta  |  

V Nemecku neprešlo sprísnenie migrácie, hlasovanie sprevádzali protesty a násilné incidenty

Nemecký Spolkový snem v piatok odmietol návrh opozičnej konzervatívnej únie CDU/CSU na sprísnenie migračnej politiky.

Návrh neprešiel pomerom hlasov 338 ku 350, pričom piati poslanci sa zdržali. CDU čelila ostrej kritike za to, že sa pri presadzovaní legislatívy spoliehala na podporu Alternatívy pre Nemecko (AfD). Tento krok mnohí vnímali ako prelomenie „brandmauer“ – nepísanej hranice medzi demokratickými stranami a „krajnou pravicou”, referuje napríklad denník Bild.

Navrhovaný zákon počas parlamentnej debaty kritizovali najmä koaliční sociálni demokrati (SPD) a Zelení. Naopak, lídri opozičnej populistickej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) a liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) naznačili, že navrhovanú legislatívu podporia. Zákon však nakoniec neprešiel, čo podľa DPA značí, že niekoľko jednotlivcov z týchto strán nakoniec za zákon nehlasovalo.

Návrh vyvolal vlnu protestov v rôznych nemeckých mestách. V Hannoveri skupina ľavicových aktivistov obsadila sídlo CDU a rozvešala transparenty, pričom jeden prirovnával predsedu strany Friedricha Merza k prezidentovi Hindenburgovi, ktorý v roku 1933 menoval Adolfa Hitlera kancelárom. Niektorí demonštranti zapálili svetlice na balkóne budovy.

Nepokoje vypukli aj v Berlíne, Dortmunde a Bielefelde. V berlínskej štvrti Charlottenburg-Wilmersdorf vtrhlo približne 40 maskovaných osôb do miestnej kancelárie CDU a poškodilo interiér. V Dortmunde protestujúci posprejovali budovu nápisom „Vaša politika bolí“ a v Bielefelde demonštranti položili sviečky pred kanceláriu strany s transparentom „Brandmauer“.

CDU incidenty odsúdila ako útok na demokraciu. Berlínsky politik Burkard Dregger vyhlásil, že strana sa nenechá zastrašiť a neprispôsobí sa „ľavicovému mainstreamu“. Friedrich Merz sa k situácii zatiaľ nevyjadril, no CDU avizovala posilnenie bezpečnostných opatrení.

Hlasovanie sa navyše uskutočnilo iba dva dni po tom, čo Spolkový snem nezáväzne vyzval vládu, aby sprísnila imigračné pravidlá. Návrh opozičnej koalície CDU/CSU prešiel v parlamente s podporou krajne pravicovej AfD. 

(tasr, dpa, mm)

Minúta  |  

S Madurom sa stretne Trumpov vyslanec Grenell

Vyslanec Spojených štátov pre osobitné misie Richard Grenell odcestoval v piatok do Venezuely so zámerom naliehať na prezidenta Nicolása Madura, aby krajina prijala späť deportovaných prisťahovalcov, ktorí v USA spáchali trestné činy.

Nie je zrejmé, koľko amerických občanov Venezuela zadržiava, no tamojšie úrady verejne hovorili o najmenej deviatich osobách. Madurova vláda väčšinu z nich obvinila z terorizmu.

Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v stredu zrušila štatút ochrany viac ako 600-tisíc venezuelským migrantom na území USA, a preto ich bude môcť deportovať. Washington rozhodnutie odôvodnil kriminalitou páchanou niektorými z nich.

Pre Venezuelčanov môže byť podľa AP táto návšteva prekvapením, keďže sa nádejali, že Trump bude proti Madurovi pokračovať v kampani -tisícmaximálneho tlaku" zo svojho prvého funkčného obdobia.

Podľa amerických predstaviteľov však návšteva nijako nemení Trumpov postoj a cieľ jeho administratívy obnoviť demokraciu vo Venezuele.

Maduro začiatkom januára začal svoje tretie funkčné obdobie v úrade venezuelského prezidenta. Do úradu ho uviedli napriek obvineniam z volebného podvodu a represií voči opozícii. Jeho víťazstvo v minuloročných voľbách neuznali Spojené štáty, Európska únia ani väčšina štátov Latinskej Ameriky.

(tasr, ap, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.