Preskočiť na obsah
  |  

USA od soboty zavedú clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v piatok uviedla, že USA s platnosťou od soboty (1. 2.) zavedú clo vo výške 25 percent na dovoz z Kanady a Mexika a clo vo výške 10 percent na import z Číny.

Odmietla sa vyjadriť k tomu, či budú existovať nejaké výnimky.

Prezident Donald Trump vyhlásil, že použije clá, aby zabezpečil väčšiu spoluprácu krajín pri zastavení nelegálneho prisťahovalectva a pašovania chemikálií používaných na výrobu fentanylu. Takisto chce prostredníctvom ciel podporiť domácu výrobu.

„Od zajtra budú tieto clá platiť,“ povedala novinárom Leavittová. „Toto sú sľuby, ktoré prezident dal a ktoré dodržal."

Trump uviedol, že uvažuje o výnimke na dovoz kanadskej a mexickej ropy. Leavittová však na otázku týkajúcu sa výnimiek odpovedala, že nemá žiadne informácie, ktoré by mohla poskytnúť o prezidentovom rozhodnutí o prípadných výnimkách.

Hodnota ročného obchodu USA s týmito tromi krajinami predstavuje približne 1,6 bilióna USD (1,54 bilióna eur). Ekonómovia sa obávajú, že clá by mohli znovu zrýchliť infláciu v čase, keď sa zdá, že cenové tlaky sa začínajú zmierňovať.

(tasr, reuters, ap, cnbc)

  |  

V Trnave protestovalo zhruba 1 500 ľudí, požadovali odstúpenie Fica

Na občianskom proteste Slovensko je Európa sa v Trnave zišlo približne 1 200 až 1 500 ľudí.

Organizátori zdôraznili, že protest je apolitický, avšak zopakovali požiadavku na odstúpenie premiéra Roberta Fica.

Minulý piatok sa v Trnave konal protest pod záštitou opozičnej strany Demokrati, tentokrát išlo o iniciatívu občianskej spoločnosti. Organizátori zároveň ohlásili ďalšie zhromaždenie, ktoré sa má uskutočniť budúci týždeň, referuje Denník N.

V úvode protestu vystúpil riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave Adrián Kobetič. Vo svojom prejave kritizoval vládu za nedostatočné riešenie opakovaných bombových hrozieb, ktoré v poslednom období zasiahli školy po celom Slovensku.

Na pódiu na Trojičnom námestí sa k nemu pridal aj herec Divadla Jána Palárika v Trnave Braňo Mosný, ktorý podporil myšlienku občianskeho odporu voči krokom súčasnej vlády.

Protesty v Trnave sú súčasťou širšej vlny občianskej nespokojnosti, ktorá sa v posledných týždňoch prejavuje po celom Slovensku. Organizátori avizovali, že v protestoch budú pokračovať.

(mm)

  |  

Lety vrtuľníkov v okolí Washingtonu dočasne zakázali

Federálny úrad pre letectvo (FAA) prijatie tohto opatrenia odôvodnil snahou znížiť riziko ďalšej zrážky. Predstaviteľ úradu pre Reuters uviedol, že vstup do okolia letiska v hlavnom meste povolili len policajným a zdravotníckym vrtuľníkom. Dĺžka trvania tohto obmedzenia známa nie je.

Rozhodnutie prišlo dva dni po zrážke dopravného lietadla s vojenským vrtuľníkom, pri ktorej zahynulo 67 ľudí.

Stredajšia nehoda vyvolala viacero otázok ohľadom leteckej bezpečnosti v krajine a predovšetkým v hlavnom meste.

Vzdušný priestor vo Washingtone je podľa Reuters preplnený. Okrem troch komerčných letísk sa tam nachádzajú aj viaceré vojenské základne a keďže je to metropola USA, vysokí vládni predstavitelia sa z mesta a do neho tiež často prepravujú vrtuľníkmi. Viacerí poukázali aj na nedostatok riadiacich veží v okolí Washingtonu.

Nehoda sa stala v stredu krátko pred 21.00 h východoamerického času (03.00 h SEČ) a nikto z dovedna 67 ľudí na palubách oboch strojov haváriu neprežil. Príčina zrážky zatiaľ známa nie je, no FAA v spolupráci s Národným úradom pre bezpečnosť dopravy (NTSB) prípad vyšetruje.

Úradom sa podarilo získať čierne skrinky s letovými údajmi a hlasovými nahrávkami z kokpitu pilota z komerčného lietadla. Podľa NTSB chcú vyšetrovatelia získať aj čierne skrinky z vrtuľníka a predpokladajú, že sa im to podarí v priebehu piatka.

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa letel vrtuľník príliš vysoko. Armáda USA uviedla, že maximálna výška jeho letu v stredu bola stanovená na 200 stôp (približne 61 metrov), no aj webová stránka FlightRadar24 potvrdila, že k zrážke došlo vo výške približne 300 stôp (asi 91 metrov), píše Reuters.

„Vrtuľník letel príliš vysoko, veľmi vysoko. Bol ďaleko nad hranicou 200 stôp," vyhlásil Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Rádiová komunikácia ukázala, že riadiaci letovej prevádzky vrtuľník upozornil na blížiace sa lietadlo a nariadil mu zmeniť kurz.

Americké orgány uviedli, že členovia posádky v oboch strojoch boli dostatočne skúsení.

(tasr, afp)

  |  

Putin schválil predaj ruskej divízie Goldman Sachs arménskemu fondu

Moskva od začiatku konfliktu na Ukrajine neustále sprísňuje obmedzenia na predaj zahraničných aktív, pričom v prípade bánk je potrebný Putinov súhlas s akoukoľvek dohodou. To môže americkej banke pripraviť cestu k úplnému odchodu z Ruska.

Zdroj, ktorý nechcel byť menovaný, Reuters potvrdil, že Goldman Sachs uzavrela záväznú dohodu o predaji svojej ruskej dcérskej spoločnosti. Podľa rebríčka bánk, ktorý vypracováva banki.ru, je dcérska spoločnosť Goldman Sachs 229. najväčším poskytovateľom úverov v Rusku.

Balchug Capital zatiaľ neodpovedal na žiadosť o komentár. Generálny riaditeľ a zakladateľ fondu David Amarjan dohliada na všetky investičné aktivity. Minulý rok spoločnosť získala ruské aktíva amerického výrobcu strojov Caterpillar.

Takmer tri roky po vypuknutí konfliktu na Ukrajine stále pôsobí v Rusku hŕstka západných bánk vrátane rakúskej Raiffeisen, talianskej UniCredit a maďarskej OTP.

Holandská banka ING Groep tento týždeň oznámila, že dosiahla dohodu o predaji svojej divízie v Rusku miestnej spoločnosti Global Development JSC, čo zasiahne jej zisky sumou 700 miliónov eur.

Predaj ING musia ešte schváliť regulačné úrady v Európskej únii. Zahraniční veritelia tvrdia, že potreba súhlasu ruských úradov pred predajom aktív sťažuje odchod a prezidentský súhlas nie je zárukou úspešného odchodu.

Talianska Intesa Sanpaolo dostala od Putina zelenú na predaj svojich ruských aktív v septembri 2023, no stále sa jej ho nepodarilo dokončiť. Generálny riaditeľ banky minulý rok uviedol, že znížila svoju celkovú expozíciu voči Rusku na "zanedbateľnú" úroveň, ale je pre ňu ťažké úplne sa zbaviť svojej miestnej dcérskej spoločnosti.

(tasr, reuters)

  |  

Vedenie SND chce urobiť nápravu v kauze prepustených sólistov

Generálna riaditeľka Slovenského národného divadla (SND) Zuzana Ťapáková a riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr sa stretli s bývalými, prepustenými sólistami operného súboru.

Na stretnutí vyjadrili poľutovanie nad spôsobom, akým sa s nimi rozišiel bývalý manažment divadla pod vedením Mateja Drličku. TASR o tom informovalo vedenie SND.

Bývalí členovia operného súboru zároveň na stretnutí dostali uistenie, že sa súčasný manažment bude usilovať o vyriešenie situácie. „SND si uvedomuje svoju historickú zodpovednosť voči umelcom, ktorí významne prispeli k jeho umeleckej úrovni a tradícii. Preto sa v najbližšom období zameria na hľadanie vhodných spôsobov nápravy tak, aby boli rešpektované princípy etiky, profesionality a spravodlivosti," zdôraznila Ťapáková.

Deklarovala zároveň otvorenosť voči dialógu a krokom, ktoré majú prispieť k posilneniu hodnôt, na ktorých SND stojí - úcta k umeniu, tradícii a ľuďom, ktorí ju tvoria.

Na jar 2022 sa manažment SND rozhodol znížiť počet členov sólistického súboru Opery SND. S dotknutými sólistami sa manažment dostal do sporu, ktorý riešili i poslanci Národnej rady SR na pôde parlamentného výboru pre kultúru a médiá.

Prepustení sólisti vyjadrili presvedčenie, že krok manažmentu bol v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi. Drličkov manažment to odmietal, redukciu súboru vysvetľoval ekonomickými výstupmi i stagnáciou Opery SND, vyjadrenú poklesom predstavení i návštevnosťou inscenácií. Prepustení sólisti sa obrátili na súd.

(tasr)

  |  

Británia: Starmer chce väčšiu spoluprácu s EÚ aj päť rokov po brexite

Spojené kráľovstvo si v piatok pripomína päť rokov od svojho vystúpenia z Európskej únie.

Britská vláda však výročie brexitu neoslavuje, keďže premiér Keir Starmer sa dlhodobo snaží o užšie vzťahy s blokom. Zotrvanie Británie v EÚ podporil už v referende v roku 2016.

„Pozeráme sa dopredu a vieme, že môžeme urobiť viac, aby brexit fungoval v prospech obyvateľov Spojeného kráľovstva," povedal novinárom Starmerov hovorca.

„Je v národnom záujme Británie, aby sme mali s EÚ vzťahy založené na väčšej spolupráci," dodal a pripomenul, že Únia je „najväčším obchodným partnerom a najbližším susedom" Spojeného kráľovstva.

Briti hlasovali za vystúpenie z EÚ v pomere 52 k 48 percentám. Po referende nasledovalo tri a pol roka sporov ohľadom budúcich vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Krajina Úniu oficiálne opustila 31. januára 2020 o 23.00 h miestneho času (1. februára 0.00 h SEČ).

Prieskumy verejnej mienky podľa AFP naznačujú, že väčšina Britov považuje brexit za zlé rozhodnutie. Agentúra spomína výsledky ankety spoločnosti YouGov zverejnené v piatok, podľa ktorých až 55 percent respondentov v súčasnosti podporuje opätovný vstup krajiny do EÚ.

Starmer dohady o tomto kroku odmieta. Napriek tomu chce zlepšiť existujúcu dohodu o obchode a spolupráci medzi oboma stranami, ktorej platnosť budú v roku 2026 predlžovať.

V pondelok sa Starmer ako prvý britský premiér od brexitu zúčastní na zasadnutí Európskej rady.

(tasr)