1. februára 2025 | 22:59

Minúta | 1. februára 2025 | 22:59

Novým šéfom izraelskej armády bude Ejal Zamir

Novým náčelníkom generálneho štábu izraelských ozbrojených síl bude generálmajor vo výslužbe Ejal Zamir. Do funkcie ho v sobotu vymenoval premiér Benjamin Netanjahu po dohode s ministrom obrany Jisraelom Kacom.

Zamir nahradí Herziho Haleviho, ktorý sa rozhodol odstúpiť pre zlyhania v súvislosti s útokom militantov palestínskeho hnutia Hamas z jesene 2023.

Generálplukovník Halevi svoj odchod avizoval 21. januára, teda dva dni po tom, ako v Pásme Gazy začalo platiť prímerie, v rámci ktorého Hamas a Palestínsky islamský džihád už prepustili 18 rukojemníkov.

Zamir (59) slúžil v izraelskej armáde 28 rokov. Do funkcie nastúpi 6. marca a stane sa tak 24. náčelníkom generálneho štábu izraelských ozbrojených síl, píše spravodajský portál The Times of Israel. Bude viesť ozbrojené sily, ktoré viedli 15 mesiacov vojnu v Pásme Gazy a zároveň bojovali v Libanone a čelili úderom z Iránu, Iraku i Jemenu, skonštatovala agentúra Reuters.

Armáda v januári tiež spustila rozsiahlu operáciu na severe Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu a od konca decembra okupujú izraelskí vojaci aj časti Sýrie.

Zamir pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu izraelskej armády od roku 2018 do roku 2021. Svojho času viedol aj južné velenie, ktoré je zodpovedné za vojenské operácie a obranu aj hraníc s Pásmom Gazy. Predtým pôsobil aj ako vojenský tajomník Netanjahua.

Halevi je najvyššie postaveným izraelským funkcionárom, ktorý oznámil rezignáciu v súvislosti s udalosťami zo 7. októbra 2023, keď tisícky Hamasom vedených palestínskych militantov zaútočili na juh Izraela. Pri útoku zahynulo približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 250 ďalších bolo militantmi unesených do Pásma Gazy.

(tasr, afp)

1. februára 2025 | 21:47

Minúta | 1. februára 2025 | 21:47

Netanjahu bude vo Washingtone rokovať o ďalšej fáze dohody o prímerí v Gaze

Benjamin Netanjahu sa na nadchádzajúcich rokovaniach v USA dohodol s vyslancom amerického prezidenta pre Blízky východ Stevom Witkoffom.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu začne v pondelok počas svojej návštevy Washingtonu rokovať o druhej fáze dohody o prímerí v Pásme Gazy. Vyplýva to z vyhlásenia jeho kancelárie, ktoré zverejnila v sobotu večer.

Poradca izraelského premiéra Dmitrij Gendelman povedal, že Netanjahu do Washingtonu poletí už v nedeľu a stretne sa s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Trump ho predtým pozval na utorňajšiu návštevu v Bielom dome. Lídri by mali podľa Gendelmana rokovať o viacerých témach vrátane ďalších fáz dohody medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

„Na historickom stretnutí budú obaja lídri hovoriť o situácii v Gaze, probléme s rukojemníkmi, úsilí čeliť všetkým prvkom iránskej osi zla a ďalších kľúčových otázkach," potvrdila schôdzku aj kancelária izraelského premiéra.

Netanjahu bude podľa svojej kancelárie „prvým zahraničným lídrom pozvaným do Bieleho domu počas druhého prezidentského obdobia Donalda Trumpa".

Dohoda medzi Izraelom a Hamasom, uzavretá 19. januára, pozostáva z troch fáz. V prvej fáze Hamas v priebehu 42 dní prepustí 33 rukojemníkov. Izrael prepustí 990 až 1 650 palestínskych väzňov a zadržaných osôb.

Druhá fáza by mala zahŕňať prepustenie všetkých zostávajúcich rukojemníkov vrátane izraelských vojakov. Zároveň by mal Izrael úplne stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy.

Tretia a záverečná fáza zahŕňa obnovu palestínskej enklávy a odovzdanie zvyšných tiel rukojemníkov. Na túto úlohu budú dohliadať Egypt, Katar a OSN.

(tasr, tass, afp)

1. februára 2025 | 21:19

Minúta | 1. februára 2025 | 21:19

Na majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní obsadil Hagara 12. priečku

Švajčiarsky krasokorčuliar Lukas Britschgi si prvýkrát v kariére vybojoval titul majstra Európy. Na šampionáte v estónskom Tallinne ovládol kategóriu mužov s 267,09 bodu. Striebro získal Talian Nikolaj Memola a pódium doplnil obhajca zlatej medaily Adam Siao Him Fa z Francúzska. Slovenský reprezentant Adam Hagara obsadil konečnú 12. priečku.

Britschgi získal druhý cenný kov na veľkom podujatí, v roku 2023 sa tešil z bronzu na ME vo fínskom Espoo. Na čelo poradia sa vďaka najlepšej voľnej jazde vyšvihol až z ôsmej priečky po krátkom programe. Poskočil aj Memola, ktorý figuroval na piatom mieste. Najväčší favorit Siao Him Fa, ktorý triumfoval na kontinentálnom šampionáte predošlé dva roky za sebou, sa vo voľnej jazde nevyhol zrážke bodov a napokon si musí vystačiť s bronzom.

Hagara predviedol svoju voľnú jazdu na hudbu Jamesa Bonda čisto a bez väčších pochybení. Pred podujatím ašpiroval na najlepšiu desiatku, no so 224,14 bodmi mu to napokon vystačilo na 12. pozíciu. Za svojím osobným maximom z októbrového Memoriálu Ondreja Nepelu zaostal o necelých tri a pol bodu.

„S programom som celkovo spokojný. Vždy sú tam nejaké maličkosti, ktoré sa dajú doladiť. No nevzdal som sa, išiel som dokonca, išiel som naplno a za to som šťastný," zhodnotil Hagara pre Slovenský krasokorčuliarsky zväz.

Pre 18-ročného reprezentanta to bol štvrtý štart na seniorských ME. Vo svojej premiérovej účasti v roku 2022 skončil 25., o rok neskôr bol 18. a vlani sa umiestnil na 11. priečke. Na minuloročných juniorských MS získal bronz. Jeho ďalším cieľom bude pracovať na štvoritom skoku, ktorý mú dosiaľ v repertoári chýba.

Slovensko v Tallinne zastupovali aj Vanesa Šelmková, ktorá obsadila medzi sólistkami 20. miesto a tanečný pár Mária Sofia Pucherová, Nikita Lysak, ktorým ušiel postup do finále o dve pozície.

(tasr)

1. februára 2025 | 20:05

Minúta | 1. februára 2025 | 20:05

Demokrati v USA si zvolili nového predsedu

Americká Demokratická strana si v sobotu na zasadnutí zvolila Kena Martina za svojho nového predsedu.

Martin, ktorý stranu doteraz viedol v štáte Minnesota, vo funkcii šéfa Národného výboru Demokratickej strany (DNC) nahradí Jaimeho Harrisona.

Harrison z Južnej Karolíny sa o ďalšie funkčné obdobie vo vedení DNC neuchádzal. Rozhodol sa tak po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v minulom roku. Trump sa vtedy stal prvým republikánom, ktorý zvíťazil v ľudovom hlasovaní za posledných dvadsať rokov, a dosiahol relatívne úspechy aj u voličov Demokratickej strany.

„V novembri sme schytali poriadnu facku," uznal v sobotu 51-ročný Martin v súvislosti s výsledkom volieb. "Je čas zdvihnúť sa z rohože, oprášiť sa a vrátiť sa do tohto boja," odkázal svojim kolegom zo strany.

Martin prisľúbil, že sa bude ako líder demokratov snažiť znovu získať hlasy voličov z robotníckej triedy, posilní stranícku infraštruktúru v Spojených štátoch a zdokonalí reakciu strany na kroky Trumpa. Podobné plány vyslovil aj ďalší hlavný kandidát, predseda strany vo Wisconsine Ben Wikler.

Okrem nich dvoch sa o vedenie DNC uchádzal aj bývalý guvernér Marylandu a predstaviteľ Bidenovej administratívy Martin O'Malley a Faiz Shakir, ktorý viedol poslednú prezidentskú kampaň senátora z Vermontu Bernieho Sandersa.

Aktivistka a spisovateľka Marianne Williamsová takisto kandidovala, v poslednej chvíli ale podporila Martina, ktorého označila za „našu najlepšiu šancu preťať dvor s korupciou financovanou miliardármi, ktorá inak bude brániť a obmedzovať naše možnosti".

Väčšina záujemcov o kreslo predsedu DNC pripustila, že značka Demokratickej strany je veľmi poškodená. Iba málo z nich však sľubovalo zásadné zmeny. Takmer tri mesiace po voľbách totiž panuje len malá zhoda na tom, v čom konkrétne demokrati zlyhali.

(tasr)

1. februára 2025 | 19:38

Minúta | 1. februára 2025 | 19:38

Šéf OSN v príhovore nespomenul sovietske straty v druhej svetovej vojne, Rusi sú pobúrení

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová poznamenala, že Rusko považuje takéto historické a politické cvičenia, ktoré hraničia s otvoreným falšovaním a revíziou výsledkov druhej svetovej vojny, za neprijateľné.

„Rusko považuje za poburujúce, že generálny tajomník OSN Antonio Guterres vo svojich nedávnych vyjadreniach nespomenul mnohomiliónové obete sovietskeho ľudu v druhej svetovej vojne," vyhlásila v komentári hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Považujeme za neadekvátny dôraz, ktorý položil generálny tajomník OSN Antonio Guterres v súvislosti s Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu,“ povedala hovorkyňa s odkazom na Guterresove výroky na podujatí na Valnom zhromaždení OSN 27. januára.

Pripomenula, že Rusko si 27. januára pripomína dva významné dátumy: výročie zrušenia obliehania Leningradu a Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

(mja)

1. februára 2025 | 19:22

Minúta | 1. februára 2025 | 19:22

„Nájdeme vás a zabijeme!“ Trump nariadil likvidáciu somálskych teroristov ISIS

Spojené štáty na príkaz prezidenta Donalda Trumpa v sobotu podnikli vzdušné nálety na ciele džihádistickej siete Islamský štát v Somálsku.

Trump to oznámil na svojej sieti Truth Social. Pri úderoch podľa neho zomrel nespresnený počet „teroristov".

Trump podľa svojho vyhlásenia v sobotu ráno nariadil „presné nálety na jedného z vedúcich organizátorov útokov ISIS a ďalších teroristov, ktorých naverboval a viedol v Somálsku". Kto konkrétne bol terčom však nepresnil.

Minister obrany USA Pete Hegseth doplnil, že údery, zamerané na operatívcov IS v pohorí Golis v poloautonómnom regióne Puntland, podniklo veliteľstvo USA pre Afriku a boli koordinované so somálskou vládou.

„Títo vrahovia, ktorých sme našli ukrytých v jaskyniach, ohrozovali Spojené štáty a našich spojencov," pokračoval americký prezident. „Údery zničili jaskyne, v ktorých žili, a zabili mnoho teroristov bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom ublížili civilistom," dodal.

Trump takisto obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, že „so svojim kumpánmi nechcel konať dostatočne rýchlo", pokiaľ ide o oného vysokopostaveného predstaviteľa IS. Podľa Trumpa ho totiž americká armáda mala už niekoľko rokov v hľadáčiku.

This morning I ordered precision Military air strikes on the Senior ISIS Attack Planner and other terrorists he recruited and led in Somalia. These killers, who we found hiding in caves, threatened the United States and our Allies. The strikes destroyed the caves they live in,…
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) February 1, 2025

(tasr, afp)

1. februára 2025 | 18:56

Minúta | 1. februára 2025 | 18:56

Ministerstvo vnútra predloží v auguste nové znenie zákona o obecnej polícii

Ministerstvo vnútra SR predstaví v auguste tohto roka nové znenie zákona o obecnej polícii. Nanovo ním na základe aplikačnej praxe upraví fungovanie zborov.

Legislatívne chce vymedziť použitie donucovacích prostriedkov aj strelných zbraní a zadefinuje všeobecné i konkrétne oprávnenia mestských a obecných policajtov.

„Nová legislatíva bude mať vplyv aj na zákon o priestupkoch a zákon o cestnej premávke. Navrhované zmeny reagujú tiež na čoraz väčšiu angažovanosť obcí ako zriaďovateľov obecných polícií v oblasti cestnej premávky, pričom najpodstatnejšou bude, aby príslušníci obecných polícií mohli prejednávať prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti v rámci takzvanej objektívnej zodpovednosti," priblížil hovorca ministerstva Matej Neumann. Neumann.

Ako hovorca dodal, na ministerstve s cieľom pripraviť materiál funguje pracovná skupina zriadená pre riešenie dohľadu nad činnosťou obecných polícií.

Okrem zamestnancov rezortu majú v nej svoje zastúpenie aj Generálna prokuratúra SR, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska, ale aj samotné mestské a obecné polície. Neumann podotkol, že príprava novej legislatívnej úpravy tejto oblasti vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády.

Novelu zákona o obecnej polícii mal parlament v programe aj v minulom volebnom období. Poslanci ju však nestihli definitívne prijať.

(tasr)

1. februára 2025 | 18:28

Minúta | 1. februára 2025 | 18:28

USA chcú, aby sa na Ukrajine po uzavretí prímeria s Ruskom konali voľby

Keith Kellogg, Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko, v rozhovore povedal, že ukrajinské prezidentské a parlamentné voľby, pozastavené počas vojny s Ruskom, sa musia uskutočniť.

Spojené štáty chcú, aby sa na Ukrajine konali voľby, a to potenciálne do konca tohto roka, najmä ak sa Kyjev v nadchádzajúcich mesiacoch dohodne s Ruskom na prímerí, vyhlásil najvyšší predstaviteľ prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu.

„Väčšina demokratických krajín má voľby v čase vojny. Myslím si, že je dôležité, aby tak urobili,“ povedal Kellogg. „Myslím si, že je to dobré pre demokraciu. To je krása pevnej demokracie, že máte viac ako jednu potenciálne kandidujúcu osobu.“

Trump aj Kellogg tvrdia, že pracujú na pláne, ako v prvých mesiacoch novej administratívy sprostredkovať dohodu o ukončení totálnej vojny, ktorá vypukla plnohodnotnou inváziou Ruska vo februári 2022.

Trumpov plán sa stále vyvíja a neboli prijaté žiadne politické rozhodnutia, ale Kellogg a ďalší predstavitelia Bieleho domu v posledných dňoch diskutovali o tom, že budú tlačiť na Ukrajinu, aby súhlasila s voľbami ako súčasťou počiatočného prímeria s Ruskom.

Mohlo by Vás zaujímať Američania chcú, aby sa voľby na Ukrajine konali tento rok. Podmienkou je aspoň prímerie

(mja)

1. februára 2025 | 18:14

Minúta | 1. februára 2025 | 18:14

Ukrajina stratila v januári najmenej územia od augusta 2024

Podľa analytického projektu DeepState obsadili ruské jednotky v januári tohto roka 325 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je najnižšia rozloha od augusta roka 2024. Ukrajine sa podľa zdroja darí spomaľovať tempo ruskej ofenzívy.

Počet kilometrov štvorcových, ktoré mesačne stratila Ukrajina FOTO: Deepstate

„Rusko pokračuje v aktívnych útočných operáciách v mnohých oblastiach, no takmer všade sa Ukrajine darí spomaliť tempo ofenzívy, " píše Ukrajinská pravda.

(mja)

1. februára 2025 | 17:56

Minúta | 1. februára 2025 | 17:56

Nemecká AfD sa vďaka Muskovej podpore doťahuje na Merzovu CDU

Nový prieskum verejnej mienky podporil domnienky, že strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) by mohla byť blízko k získaniu moci.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že miliardár a majiteľ platformy X Elon Musk pomohol AfD dostať sa na druhé miesto a líderka Alice Weidelová je favoritkou na post novej kancelárky krajiny.

Podľa výsledkov washingtonského inštitútu Democracy Institute, ktorý vykonáva prieskumy verejnej mienky v USA a vo svete, majú kresťanskí demokrati (CDU) 27 percent, čo je len o dva percentuálne body viac ako AfD s 25 percentami.

Sociálni demokrati (SPD) Olafa Scholza sú s 15 percentami až tretí a Zelení sú tesne za nimi s 13 percentami.

Líderka AfD Weidelová je však jasnou voľbou Nemcov na post kancelára s 35 percentami, výrazne pred Friedrichom Merzom z CDU s 26 percentami. Scholz zaostáva s 15 percentami.

(mja)