Preskočiť na obsah
  |  

Trudeau oznámil zavedenie ciel na tovar z USA

Kanadský premiér Justin Trudeau v sobotu miestneho času oznámil, že Kanada v reakcii na americké clá zavedie 25-percentné clá na americký tovar.

Urobil tak po tom, čo prezident Spojených štátov Donald Trump v sobotu podpísal príkaz na zavedenie prísnych ciel na dovoz tovaru z Mexika, Kanady a Číny.

Trump nariadil 25-percentné clá na kanadský a mexický dovoz a desaťpercentné clá na tovar z Číny s platnosťou od utorka. Na energetické produkty z Kanady sa bude vzťahovať desaťpercentné clo.

Biely dom podľa portálu stanice Euronews uviedol, že Trumpovo nariadenie v súvislosti s clami zahŕňa aj mechanizmus na zvýšenie sadzieb, ak krajiny podniknú odvetné opatrenia voči USA.

Trudeau len niekoľko hodín po Trumpovom nariadení oznámil odvetný krok. „Kanada bude reagovať na obchodné opatrenia USA 25-percentnými clami na americký tovar v hodnote 155 miliárd kanadských dolárov," povedal Truedeau. Uviedol, že „clá na tovar v hodnote 30 miliárd dolárov" začnú platiť v utorok a o 21 dní budú nasledovať širšie clá, „aby kanadské spoločnosti a dodávateľské reťazce mohli hľadať alternatívy", informuje stanica CNN.

Podľa slov kanadského premiéra bude reakcia „ďalekosiahla". Zahŕňať bude položky ako americké pivo, víno, bourbon, ovocie, ovocné džúsy, zeleninu, parfumy, oblečenie, obuv, domáce spotrebiče, športové potreby, nábytok a materiály ako drevo a plasty, informuje BBC. Zvažované netarifné opatrenia sa týkajú kritických nerastných surovín a verejného obstarávania.

Trudeau povedal, že nasledujúcich pár týždňov bude pre Kanaďanov a Američanov náročných. „Nechceme tu byť, nežiadali sme o to," povedal premiér na tlačovej konferencii, na ktorej oznámil zavedenie ciel. "Ale nebudeme ustupovať pri obhajobe Kanaďanov" a úspešného partnerstva medzi Kanadou a USA, dodal.

Biely dom v sobotu tvrdil, že cieľom amerických ciel na dovoz tovaru z Kanady, Mexika a Číny je obmedziť prílev nelegálnych prisťahovalcov a drog do USA a tiež oživiť domácu výrobu a zvýšiť federálne príjmy.

Kanadský premiér na otázku, či si myslí, že americké clá sú naozaj motivované úsilím znížiť tok vysoko návykovej omamnej látky fentanyl do USA tak, ako tvrdí Trump, odpovedal, že americko-kanadská hranica je „jednou z najpevnejších a najbezpečnejších hraníc na svete".

„Menej ako percento fentanylu, ktorý sa dostáva do USA, pochádza z Kanady. Menej ako percento nelegálnych migrantov smerujúcich do USA pochádza z Kanady," vyhlásil Trudeau. Dodal, že to neznamená, že nie je potrebné urobiť viac, avšak táto „akcia" proti Kanade podľa neho nie je najlepším spôsobom ako možno spoločne pracovať na záchrane životov.

(tasr, afp, reuters, bbc)

  |  

Video: Po zrútení lietadla zahynulo niekoľko obetí. Jedna z nich v aute na mieste dopadu

Nehoda lietadla, ktoré sa v piatok zrútilo krátko po štarte v americkom meste Filadelfia, si vyžiadala sedem obetí a 19 zranených.

Predstavitelia v sobotu uviedli, že na palube leteckej záchrannej služby sa nachádzalo šesť ľudí, siedma obeť sa nachádzala v aute na ulici, na ktorú sa lietadlo zrútilo.

Vyšetrovatelia v sobotu prehľadávali zhorené autá, poškodené domy a trosky a snažili sa zistiť príčinu nehody. Malé lietadlo so šiestimi ľuďmi vrátane jedného dieťaťa sa zrútilo hneď po odlete z letiska na severovýchode Filadelfie.

Na palube lietadla sa nachádzalo šesť Mexičanov - štyria členovia posádky, dievča, ktoré uplynulé štyri mesiace podstupovalo liečbu v detskej nemocnici, a matka dieťaťa. Príčina tejto nehody dosiaľ nie je známa.

Jeden z predstaviteľov mesta vyhlásil, že zistenie presného počtu obetí a zranených môže trvať niekoľko dní, či dokonca dlhšie. Podľa neho nie je veľa informácií o tom, kto sa v čase nehody nachádzal v uliciach tejto husto obývanej oblasti a je možné, že počet obetí v nasledujúcich dňoch ešte porastie. Miesto nehody sa rozprestiera najmenej v štyroch až šiestich blokoch a úrady pracujú na vyhodnotení škôd.

Hovorcovia nemocníc, v ktorých lekári ošetrovali ľudí zranených pri nehode lietadla, uviedli, že väčšinu zranených už prepustili, ale najmenej traja sú naďalej hospitalizovaní, píše AP.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v príspevku na sieti X potvrdila, že na palube lietadla boli Mexičania. Dodala, že orgány sú v kontakte s rodinami obetí a vyjadrila úprimnú sústrasť.

Identity obetí dosiaľ verejne nepotvrdili ani filadelfskí predstavitelia ani letecká záchranná služba Jet Rescue Air Ambulance, píše AP. Lietadlo bolo registrované v Mexiku. Spoločnosť Jet Rescue má sídlo v Mexiku a pôsobí aj v USA.

Vo štvrtok došlo k leteckému nešťastiu aj vo Washingtone, kde za zrazilo lietadlo s vrtuľníkom s troma vojakmi na palube. Oba stroje sa zrútili do rieky Potomac. Haváriu nikto zo 67 pasažierov oboch strojov neprežil.        

(tasr, ap)

  |  

Rusko tvrdí, že za útok na školu v Sudži je zodpovedná Ukrajina

Ukrajina tvrdí, že za útokom na školu, v ktorej sa ukrývali civilisti, je zodpovedné Rusko. Útok si podľa Kyjeva vyžiadal najmenej štyri obete.

Ukrajinská armáda aj prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu obvinili z útoku Rusko a uviedli, že ruské sily zaútočili na školu navádzanou bombou. V internátnej škole boli civilisti, ktorí sa podľa Kyjeva pripravovali na evakuáciu. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vyhlásil, že spod trosiek bolo zachránených 84 ľudí a útok si vyžiadal najmenej štyri obete a niekoľko vážne zranených.

Rusko však z útoku viní Ukrajinu. "Ukrajinské ozbrojené sily 1. februára podnikli ďalší vojnový zločin raketovým útokom na internátnu školu v meste Sudža," uviedlo ruské ministerstvo na platforme Telegram.

Ministerstvo dodalo, že ruská protivzdušná obrana zaznamenala vypustenie rakiet zo Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny.

Podľa agentúry AFP ministerstvo vo svojom príspevku nespomenulo žiadne obete tohto útoku. Gubernátor Alexandr Chinštejn uviedol, že o počte obetí zatiaľ nie sú spoľahlivé informácie.

Ukrajina spustila v auguste minulého roka prekvapivú cezhraničnú ofenzívu do Kurskej oblasti a obsadila desiatky dedín a menších miest vrátane Sudže, kde pred bojmi žilo približne 6-tisíc ľudí.

(tasr)

  |  

Trump zaviedol clá na dovoz z Kanady, Mexika a Číny s platnosťou od utorka

Americký prezident Donald Trump nariadil 25 percentné clá na kanadský a mexický dovoz a desaťpercentné clá na tovar z Číny s platnosťou od utorka, uviedli predstavitelia Bieleho domu.

Mexiko, Čína a Kanada sú traja najväčší obchodní partneri Spojených štátov. Cieľom týchto ciel je podľa Bieleho domu obmedziť prílev nelegálnych prisťahovalcov a drog do USA a tiež oživiť domácu výrobu a zvýšiť federálne príjmy.

Na energetické produkty z Kanady sa bude vzťahovať desaťpercentné clo, ale na mexický dovoz energií sa bude vzťahovať plné 25 percentné clo, povedali predstavitelia. Mnohí Američania sa podľa stanice CNN spoliehajú na kanadské energetické produkty vrátane ropy na výrobu benzínu a vykurovanie domácností. Po zavedení ciel by sa náklady na tieto produkty mohli zvýšiť.

Biely dom podľa portálu stanice Euronews uviedol, že Trumpovo nariadenie v súvislosti s clami zahŕňa aj mechanizmus na zvýšenie sadzieb, ak krajiny podniknú odvetné opatrenia voči USA. Kanada aj Mexiko majú v prípade potreby v pláne zaviesť v reakcii vlastné clá.

„Ak Kanada podnikne odvetné opatrenia voči USA v reakcii na toto opatrenie prostredníctvom dovozných ciel na vývoz z USA do Kanady alebo podobných opatrení, prezident môže zvýšiť alebo rozšíriť rozsah ciel uložených na základe tohto príkazu, aby tak zabezpečil účinnosť tohto opatrenia," uvádza sa v Trumpovom nariadení, informuje stanica CBS News.

Biely dom na sieti X uviedol, že Trump zaviedol desaťpercentné clo na tovar z Číny, kým USA nezabezpečia spoluprácu čínskej vlády v boji proti obchodovaniu s vysokou návykovou omamnou látkou fentanyl. „Čína zohráva ústrednú úlohu v kríze s fentanylom, ktorá ničí americké životy," vyhlásil Biely dom.

CNN konštatuje, že tieto clá predstavujú začiatok toho, čo by mohlo prerásť do „globálnej obchodnej vojny" s potenciálom zvýšenia nákladov, narušenia dodávateľských reťazcov a straty pracovných miest. Aj samotný americký prezident priznal, že tento krok môže mať nepriaznivé následky na amerických spotrebiteľov.

„Mohlo by dôjsť k určitému dočasnému, krátkodobému narušeniu a ľudia to pochopia," povedal v piatok Trump. "Ale clá nás urobia veľmi bohatými a veľmi silnými - a k ostatným krajinám sa budeme správať veľmi spravodlivo," dodal americký prezident.

Prezident pripravuje ďalšie poplatky na dovoz, informuje Euronews. V tejto súvislosti v piatok spomenul dovážané počítačové čipy, oceľ, ropu a zemný plyn, ako aj meď, farmaceutické lieky a dovoz z Európskej únie.

(tasr, ap, reuters)

  |  

Novým šéfom izraelskej armády bude Ejal Zamir

Novým náčelníkom generálneho štábu izraelských ozbrojených síl bude generálmajor vo výslužbe Ejal Zamir. Do funkcie ho v sobotu vymenoval premiér Benjamin Netanjahu po dohode s ministrom obrany Jisraelom Kacom.

Zamir nahradí Herziho Haleviho, ktorý sa rozhodol odstúpiť pre zlyhania v súvislosti s útokom militantov palestínskeho hnutia Hamas z jesene 2023.

Generálplukovník Halevi svoj odchod avizoval 21. januára, teda dva dni po tom, ako v Pásme Gazy začalo platiť prímerie, v rámci ktorého Hamas a Palestínsky islamský džihád už prepustili 18 rukojemníkov.

Zamir (59) slúžil v izraelskej armáde 28 rokov. Do funkcie nastúpi 6. marca a stane sa tak 24. náčelníkom generálneho štábu izraelských ozbrojených síl, píše spravodajský portál The Times of Israel. Bude viesť ozbrojené sily, ktoré viedli 15 mesiacov vojnu v Pásme Gazy a zároveň bojovali v Libanone a čelili úderom z Iránu, Iraku i Jemenu, skonštatovala agentúra Reuters.

Armáda v januári tiež spustila rozsiahlu operáciu na severe Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu a od konca decembra okupujú izraelskí vojaci aj časti Sýrie.

Zamir pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu izraelskej armády od roku 2018 do roku 2021. Svojho času viedol aj južné velenie, ktoré je zodpovedné za vojenské operácie a obranu aj hraníc s Pásmom Gazy. Predtým pôsobil aj ako vojenský tajomník Netanjahua.

Halevi je najvyššie postaveným izraelským funkcionárom, ktorý oznámil rezignáciu v súvislosti s udalosťami zo 7. októbra 2023, keď tisícky Hamasom vedených palestínskych militantov zaútočili na juh Izraela. Pri útoku zahynulo približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 250 ďalších bolo militantmi unesených do Pásma Gazy.

(tasr, afp)

  |  

Netanjahu bude vo Washingtone rokovať o ďalšej fáze dohody o prímerí v Gaze

Benjamin Netanjahu sa na nadchádzajúcich rokovaniach v USA dohodol s vyslancom amerického prezidenta pre Blízky východ Stevom Witkoffom.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu začne v pondelok počas svojej návštevy Washingtonu rokovať o druhej fáze dohody o prímerí v Pásme Gazy. Vyplýva to z vyhlásenia jeho kancelárie, ktoré zverejnila v sobotu večer.

Poradca izraelského premiéra Dmitrij Gendelman povedal, že Netanjahu do Washingtonu poletí už v nedeľu a stretne sa s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Trump ho predtým pozval na utorňajšiu návštevu v Bielom dome. Lídri by mali podľa Gendelmana rokovať o viacerých témach vrátane ďalších fáz dohody medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

„Na historickom stretnutí budú obaja lídri hovoriť o situácii v Gaze, probléme s rukojemníkmi, úsilí čeliť všetkým prvkom iránskej osi zla a ďalších kľúčových otázkach," potvrdila schôdzku aj kancelária izraelského premiéra.

Netanjahu bude podľa svojej kancelárie „prvým zahraničným lídrom pozvaným do Bieleho domu počas druhého prezidentského obdobia Donalda Trumpa".

Dohoda medzi Izraelom a Hamasom, uzavretá 19. januára, pozostáva z troch fáz. V prvej fáze Hamas v priebehu 42 dní prepustí 33 rukojemníkov. Izrael prepustí 990 až 1 650 palestínskych väzňov a zadržaných osôb.

Druhá fáza by mala zahŕňať prepustenie všetkých zostávajúcich rukojemníkov vrátane izraelských vojakov. Zároveň by mal Izrael úplne stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy.

Tretia a záverečná fáza zahŕňa obnovu palestínskej enklávy a odovzdanie zvyšných tiel rukojemníkov. Na túto úlohu budú dohliadať Egypt, Katar a OSN.

(tasr, tass, afp)