Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Automobilka zažalovala Indiu pre „obrovský“ daňový nárok vo výške 1,4 miliardy dolárov

Výrobca vozidiel značky Volkswagen tvrdí, že daň je v rozpore s pravidlami Indie týkajúcimi sa dovozu automobilových dielov a môže ohroziť jeho podnikateľské plány v krajine.

Spor podľa indickej pobočky renomovanej automobilky ohrozuje jej investície v hodnote 1,5 miliardy dolárov a poškodzuje celkové investičné prostredie pre zahraničné firmy.

India v septembri obvinila Volkswagen z dovozu takmer celých vozidiel v rozobratom stave, ktoré podliehajú clu vo výške 30 až 35 percent. Spoločnosť však podľa úradov klasifikovala tieto dovozy ako „samostatné diely“, na ktoré sa vzťahuje nižšia sadzba cla, a to päť až 15 percent.

Volkswagen tvrdí, že indickú vládu o tomto modeli dovozu informoval už v roku 2011 a získal od nej príslušné povolenia, referuje agentúra Reuters.

Volkswagen vo svojej sťažnosti uvádza, že diely neboli dovážané ako kompletné „sady“, ale boli zasielané samostatne a následne kombinované s miestnymi komponentmi. Automobilka prirovnáva situáciu k nákupu stoličky online, kde všetky diely dorazia v jednej zásielke. V tomto prípade však diely prichádzali postupne a neboli určené výlučne na výrobu jedného konkrétneho auta.

Indické úrady tvrdia, že Volkswagen využíval interný softvér na zadávanie hromadných objednávok z viacerých krajín, pričom následne tieto objednávky rozdelil na jednotlivé diely, aby sa vyhol vyššiemu clu. Výrobca však tieto tvrdenia popiera a tvrdí, že softvér slúžil len na sledovanie dopytu predajcov a nešlo o žiadne nezákonné praktiky.

Ak Volkswagen spor prehrá, podľa vládnych zdrojov môže byť nútený zaplatiť vrátane pokút až 2,8 miliardy dolárov.

Spoločnosť v rokoch 2023–2024 vykázala tržby vo výške 2,19 miliardy dolárov a čistý zisk 11 miliónov dolárov. Tento spor prichádza v čase, keď sa automobilka snaží znížiť náklady a lepšie konkurovať čínskym výrobcom, pričom v decembri oznámila zrušenie 35 000 pracovných miest v Nemecku.

Volkswagen tvrdí, že daňový spor narúša dôveru zahraničných investorov v indické podnikateľské prostredie. Najvyšší súd v Bombaji začne prerokúvať tento prípad už 5. februára. 

(mm)

Minúta  |  

Izrael rozširuje svoju vojenskú operáciu na severe Západného brehu

Izraelské jednotky s buldozérmi vstúpili v nedeľu do utečeneckého neďaleko mesta Tammún na Západnom brehu Jordánu.

Izraelská armáda uviedla, že pri zásahu v Tammúne sa našli zbrane, vrátane pušiek M-16, a munície, a avizovala, že v „protiteroristických operáciách" na Západnom brehu bude pokračovať s cieľom zaistiť bezpečnosť izraelských občanov.

Palestínčania v nedeľu uviedli, že okrem utečeneckého tábora Tammún izraelské jednotky podnikli vojenské operácie aj v Džaníne a v meste Túlkarm.

Izraelská armáda vo svojom vyhlásení spresnila, že v Džaníne a v meste Kabátija v sobotu zneškodnila tri „teroristické bunky", pričom tá v Kabátiji sa údajne pripravovala na spáchanie útoku.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva v Ramalláhu uviedlo, že pri útoku bezpilotného lietadla v Džaníne, bašte palestínskych ozbrojených formácií, prišli v sobotu o život traja muži. DPA v súvislosti s touto bilanciou sumarizovala, že od 21. januára, keď Izrael v Predjordánsku spustil operáciu nazvanú Železná stena, prišlo o život už 25 Palestínčanov.

Operácia Železná stena sa primárne zamerala na mesto a utečenecký tábor Džanín na severe Predjordánska, ale minulý týždeň sa rozšírila aj do Túlkarmu a teraz aj do tábora Tammún.

Podľa stanice BBC boli stovky príslušníkov izraelských bezpečnostných zložiek podporovaných vrtuľníkmi, bezpilotnými lietadlami a obrnenými vozidlami rozmiestnené v Džaníne a jeho utečeneckom tábore, ktorý je dlho považovaný za baštu palestínskych ozbrojených skupín vrátane Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu.

V obave pred prestrelkami a represáliami následne zo svojich domovov v tábore údajne utieklo viac ako 20.000 ľudí. Mnoho domov bolo zdemolovaných izraelskými buldozérmi, ktoré poškodili aj mnohé cesty.

V tejto situácii však palestínske militantné hnutie Hamas vyzvalo Palestínčanov na Západnom brehu, „aby sa všetkými prostriedkami zapojili do odporu okupačným silám (Izraelu), jej vojakom a milíciám osadníkov", doplnila BBC.

Izraelský minister obrany Jisrael Kav počas utorkovej návštevy utečeneckého tábora Džanín vyhlásil, že izraelské jednotky tam po skončení operácie Železná stena zostanú, aby zabezpečili, že „sa terorizmus nevráti.".

Palestínske ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo Kacovu návštevu a vyzvalo aj USA, aby urýchlene zasiahli a „zastavili scény ničeniam ktoré sa presunuli z Pásma Gazy na Západný breh".

V snahe obnoviť svoju kontrolu nad týmto územím bezpečnostné zložky Palestínskej samosprávy nedávno uskutočnili na Západnom brehu kontroverznú, niekoľko týždňov trvajúcu a málo úspešnú operáciu proti palestínskym ozbrojeným skupinám.

Od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnej vojny v Pásme Gaze došlo na Západnom brehu k nárastu násilných stretov medzi palestínskymi radikálmi a izraelskými jednotkami, v ktorých prišli o život stovky Palestínčanov. Izraelské vedenie tieto operácie zdôvodňuje nutnosťou zastaviť palestínske útoky na Izraelčanov na Západnom brehu a v Izraeli.

Izrael od obsadenia Západného brehu Jordánu v blízkovýchodnej vojne v roku 1967 vybudoval na tomto území približne 160 osád, v ktorých žije približne 700-tisíc Židov. Osady sa podľa medzinárodného práva považujú za nezákonné; Izrael to popiera.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Michelko: Podiel na moci nemusí znamenať rezort

V nedeľňajšej poludňajšej relácii O 5 minút 12 sa stretli poslanci Michal Bartek (Hlas-SD), Roman Michelko (SNS), Ján Horecký (KDH) a Marián Viskupič (SaS).

V súvislosti s aktuálnym politickým dianím významne rezonuje otázka vylúčenia dvoch poslancov zo strany Hlas, čo znamená, že koalícia aktuálne môže kalkulovať so 77 hlasmi. Roman Michelko pripustil, že takéto vládnutie je ťažšie, ale skonštatoval aj, že už vládli aj s menším počtom mandátov.

Zároveň pripustil, že treba rátať s tým, že niektoré zákony nebude jednoduché schváliť. Pripomenul však to, čo v nedeľňajšej diskusii V politike pre TA3 povedal aj minister obrany Robert Kaliňák, a to, že dvaja odídenci nedeklarovali, že budú prekážkou v schvaľovaní návrhov, resp. že budú stáť proti koalícii.

"Podiel na moci nemusí znamenať rezort," prezradil v relácii O 5 minút 12 na STVR poslanec Roman Michelko (SNS) na margo vyjednávania, ktoré sa aktuálne rieši aj v súvislosti s Rudolfom Huliakom (NK), ktorý dlhodobo prezentuje svoj záujem o envirorezort.

Ministerstvu, ktoré možno bude v hre, šéfuje Richard Raši (Hlas). V súvislosti s jeho pozíciou zaznelo, že by po jeho prípadnom posune na post predsedu parlamentu, bol jeho rezort k dispozícii. Na tomto poste si Michal Bartek z druhej najsilnejšej koaličnej strany vie predstaviť Michala Kaliňáka, ktorý má podľa neho dostatočné skúsenosti z oblasti samospráv.

(pmi)

Minúta  |  

Dočasný sýrsky prezident pricestoval na prvú zahraničnú návštevu Saudskej Arábie

Počas svojej návštevy sa dočasný prezident Ahmad Šarastretne stretne s de facto vládcom Saudskej Arábie korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Ich schôdzka sa uskutoční v Rijáde, ale nateraz nie je známe, kedy sa tak stane.

Šara, ktorého islamistické povstalecké zoskupenie Organizácia pre oslobodenie Levanty (HTS) na konci roku 2024 viedlo v ofenzívu za Asadovo zvrhnutie, bol v stredu vymenovaný za dočasného prezidenta Sýrie. Saudskoarabský kráľ Salmán a jeho syn, princ Muhammad, boli medzi prvými, kto mu zablahoželal k jeho oficiálnemu vymenovaniu.

Sýrske úrady počítajú s tým, že bohaté krajiny Perzského zálivu pomôžu s financovaním obnovy ich vojnou zničenej krajiny a pomôžu oživiť jej ekonomiku.

V tomto kontexte v Damasku vo štvrtok prijali katarského emira šejka Tamíma bin Hamada Ál Sáního, ktorý „zdôraznil naliehavú potrebu vytvoriť v Sýrii vládu zastupujúcu celé spektrum" sýrskej spoločnosti s cieľom „upevniť stabilitu a napredovať v projektoch rekonštrukcie, rozvoja a prosperity".

(tasr, afp)

Minúta  |  

Kaliňák obhajuje postup vlády v kauze štátneho prevratu, PS diskusiu s prezidentom odmieta

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) ako dôkaz o plánovaní pokusu o zmenu opätovne označil hromadný e-mail, ktorý organizátorom protivládnych protestov rozposlala aktivistka z iniciatívy Nie v našom meste.

Druhým dôkazom majú byť podľa Kaliňáka kontakty aktivistov s predstaviteľom Gruzínskej légie Mamukom Mamulašvilim. „Nechajme orgány konať. Je to na orgánoch činných v trestnom konaní. Keď budú relevantné výsledky, zverejnia sa a možno budeme všetci prekvapení,“ povedal Kaliňák v relácii V politike na Ta3.

Pozvanie prezidenta Petra Pellegriniho na diskusiu o zahraničnej politike odmietlo Progresívne Slovensko, ktoré ju považuje za zbytočnú. Podpredseda strany Tomáš Valášek (PS) zdôraznil, že jediný problém v súvislosti so zahraničnou politikou je Robert Fico. Podľa neho PS viackrát žiadalo prezidenta o stretnutie, no nedostali žiadnu odpoveď.

Dodal, že v praxi je na politickej scéne jediný aktér, ktorý pripúšťa odchod krajiny z Európskej únie - Smer-SD. "Pellegrini by tak mal rokovať predovšetkým so zástupcami tejto strany," doplnil.

Kaliňák označil tvrdenie, že Smer otvoril tému možného odchodu z EÚ, za klamstvo. Dodal, že vyhlásenia podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara a predsedu vlády Roberta Fica (obaja Smer) neznamenajú, že slovenskí predstavitelia o odchode z Únie uvažujú.

V tejto súvislosti minister povedal, že je potrebné urobiť finančný audit mimovládnych organizácií, pretože zneužívajú svoje financovanie.

"Myslím si, že teraz bude najvyšší čas na audit a myslím si, že o tom už jasne hovoria jednotlivé zložky aj ministerstvo vnútra a dokonca aj finančná správa, že je evidentné, že tie mimovládne organizácie zneužívajú prostriedky, ku ktorým sa dostávajú. Používajú ich z 90 percent na iné účely, na ostatné účely," vyhlásil.

Myslí si, že aj úrad vlády, ktorý disponuje týmto auditom, by mal spustiť v najbližšom období kompletný finančný audit používania prostriedkov vo všetkých mimovládnych organizáciách, ktoré žijú z prostriedkov daňových poplatníkov alebo z eurofondov.

Podľa Valáška koalícia neposkytla žiadne dôkazy na podporu tvrdenia, že na Slovensku je pripravovaný prevrat. Nepredložili ich podľa neho ani na neverejnom rokovaní Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

"Vytvoril som utajený bezpečný priestor, nič z toho sa nemôže vynášať. My sme v miestnosti bez okien, bez mobilov, s rušičkami. Tam som vytvoril priestor, aby prišiel pán minister, ktorý prišiel, aby prišiel riaditeľ Vojenského spravodajstva," vyhlásil poslanec, ktorý je zároveň predsedom výboru.

Dodal, že aj on chce poznať dôkazy, ak sa prevrat pripravuje. Poukázal, že prípadným subvenčným podvodom mimovládok sa nedajú odôvodniť podozrenia z prevratu.

Kaliňák sa vyjadril aj k možnosti predčasných parlamentných volieb. Tie podľa neho prichádzajú do úvahy, no iba v prípade, že by nebola funkčná Národná rada. Koalícia podľa neho má väčšinu - 79 poslancov, pretože nikto zo zákonodarcov nevyhlásil, že by do koalície nepatril. Valášek reagoval, že nie je jasné, koľko poslancov koalícia aktuálne má.

(mm, tasr)

Minúta  |  

Rutte: Vzhľadom na veľkosť svojej ekonomiky musí Nemecko na obranu minúť viac

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre nemecký časopis Bild vyzval Nemecko, aby zvýšilo svoje výdavky na obranu.

Vzhľadom na veľkosť nemeckej ekonomiky nepovažuje Rutte nemecké obranné výdavky na súčasnej úrovni za dostatočné. V roku 2024 sa nemecké výdavky v oblasti obrany pohybovali na úrovni 2,1 percenta HDP. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA.

"Od začiatku vojny na Ukrajine urobili Nemci veľa dobrého, vyzdvihol Rutte. Upozornil na kriticky dôležité vojenské dodávky, ktoré Berlín Kyjevu poskytol. Ocenil aj zriadenie základne nemeckej armády v Litve slúžiacej na ochranu Pobaltia pred ruskou agresiou.

"Vzhľadom na veľkosť nemeckej ekonomiky však prirodzene chceme, aby urobili oveľa viac. Nemecko musí zvýšiť svoje výdavky na obranu, bude to nevyhnutné." Najväčšiu európsku ekonomiku tiež vyzval, aby zvýšila produkciu zbraní. "Musíme sa pripraviť na vojnu. To je najlepší spôsob ako sa jej vyhnúť," tvrdí šéf NATO.

Podľa Rutteho však musia všetky členské štáty aliancie vrátane USA vynaložiť viac prostriedkov na obranu. V tejto súvislosti upozornil najmä na hrozbu, ktorú predstavuje Rusko a rastúce vojenské kapacity Číny.

Rutte tiež v rozhovore opätovne potvrdil, že hranica požadovaných výdavkov členských štátov aliancie na obranu sa bude zvyšovať zo súčasných dvoch percent HDP. O konkrétnom čísle sa podľa neho ešte diskutuje. "Môžem vás však uistiť o jednej veci. Bude to oveľa, oveľa, oveľa viac ako dve percentá," povedal.

Na výrazné zvýšenie výdavkov až na päť percent HDP nedávno vyzval americký prezident Donald Turmp. Také množstvo prostriedkov pritom na obranu nevykladajú ani samotné Spojené štáty. Najviac na svoju obranu, až 4,1 percenta HDP, minulý rok minulo Poľsko. Viac ako 2,5 percenta do obrany okrem Poľska a USA investovali iba štyri členské štáty - Estónsko, Lotyšsko, Grécko a Litva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.