Preskočiť na obsah
  |  

Nemecká verejnosť v rekordnej miere podporuje prísnejšiu azylovú politiku

Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý sa podľa prieskumov po februárových parlamentných voľbách stane nemeckým kancelárom, predložil tento týždeň Spolkovému snemu celkom tri návrhy smerujúce k obmedzeniu migrácie.

Sprísnenie azylovej politiky má podľa ARD-DeutschlandTrend silnú podporu nemeckej verejnosti. Podľa prieskumu si až rekordných 68 percent Nemcov praje, aby krajina prijímala menej utečencov ako doteraz. Tento postoj v posledných desiatich rokoch neustále posilňuje. Ešte začiatkom roku 2015 to bolo iba 21 percent.

V stredu koalícia CDU/CSU s tesnou väčšinou presadila nezáväzné uznesenie podporujúce trvalé hraničné kontroly – s týmto opatrením súhlasí 67 percent Nemcov.

Väčšinu podpory v prieskume získala aj otázka, či by Nemecko malo automaticky odmietať vstup osobám bez platných dokladov, a to aj v prípade, že chcú požiadať o azyl. S týmto návrhom súhlasí 57 percent občanov, zatiaľ čo 33 percent ho odmieta.

(echo24)

  |  

Tisíce ľudí v USA protestovali proti deportáciám, blokovali diaľnice

V južnej Kalifornii a Texase sa konali masové protesty proti plánovaným hromadným deportáciám, pričom demonštranti v Los Angeles na hodiny zablokovali dôležitú diaľnicu.

Protestujúci pochodovali k radnici Los Angeles, kde vyzývali na imigračnú reformu. Na transparentoch bolo vidno heslá ako „Nikto nie je nelegálny". Do popoludnia zablokovali všetky pruhy diaľnice 101, čo viedlo k dopravným zápcham v oboch smeroch i okolí.

Diaľnicu, na ktorej demonštranti sedeli, úplne znova otvorili po viac ako piatich hodinách, oznámila diaľničná polícia. Zatknutia nehlásila.

Stovky ľudí sa zišli na proteste v meste Riverside východne od Los Angeles. Miestne médiá informovali, že okoloidúci motoristi trúbili a kričali na podporu demonštrantov, ktorí na križovatke mávali vlajkami.

V San Diegu pri hranici s Mexikom demonštrovali v nedeľu stovky ľudí neďaleko tamojšieho kongresového centra.

Protesty sa konali aj v štáte Texas. Polícia v Dallase pre agentúru AP uviedla, že na dve demonštrácie proti zatknutiam ľudí imigračným úradom z posledných dní prišlo približne 1600 účastníkov. Pochodovali s mexickými a americkými vlajkami a niesli transparenty s nápismi ako „Imigranti robia Ameriku skvelou".

Rečníci hovorili o pobúrení z vyjadrení Trumpa a predstaviteľov jeho vlády o deportáciách.

(tasr)

  |  

Ukrajinský dronový útok narušil prevádzku ruských letísk a spôsobil požiar

Nočný útok ukrajinských dronov na juhu Ruska zasiahol palivové a energetické zariadenia v Astrachánskej oblasti, oznámili ruské úrady.

„Ukrajinské ozbrojené sily sa pokúsili o dronový útok na objekty, ktoré sa nachádzajú v oblasti, vrátane palivových a energetických zariadení," uviedol gubernátor Astrachánskej oblasti Igor Babuškin na platforme Telegram. "Padajúci dron spôsobil požiar," dodal s tým, že incident si nevyžiadal obete.

Babuškin nespresnil, čo horí. Ruský telegramový kanál Baza, ktorý má blízko k bezpečnostným zložkám, písal o útoku Ukrajiny na závod na spracovanie zemného plynu neďaleko Astrachánu. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa k ním zatiaľ nevyjadrila.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) oznámil, že z bezpečnostných dôvodov pozastavuje lety z letísk v mestách Astrachán, Kazaň, Nižnekamsk, Saratov a Ulianovsk. Dočasne zastavené lety na letisku vo Volgograde medzičasom obnovili.

(tasr)

  |  

Trump zastavuje financovanie Juhoafrickej republiky, kým neprebehne vyšetrovanie

Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA nepošlú JAR ďalšie financie, pokým nebude vyšetrená údajná konfiškácia pôdy a zlé zaobchádzanie s niektorými skupinami obyvateľstva.

Otázka vlastníctva pôdy v JAR vyvoláva spory, pričom snahy o nápravu nerovnoprávnosti spôsobenej niekdajšou belošskou vládou narážajú na kritiku konzervatívcov vrátane Elona Muska, ktorý sa narodil v JAR a je vplyvným poradcom Trumpa, priblížila agentúra AFP. Väčšinu poľnohospodárskej pôdy v krajine aj tri desaťročia po konci apartheidu vlastnia belošskí obyvatelia.

„Juhoafrická republika konfiškuje pôdu a zaobchádza s určitými skupinami ľudí veľmi zle," napísal Trump na sociálnej sieti.

„Zastavím všetko budúce financovanie Juhoafrickej republiky, pokým sa neskončí úplné vyšetrovanie tejto situácie," doplnil bez poskytnutia dôkazov.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa v januári podpísal zákon, ktorý stanovuje, že vláda za určitých okolností môže ponúknuť „nulovú kompenzáciu" za nehnuteľnosti vyvlastnené vo verejnom záujme.

Pretória argumentuje, že zákon neumožňuje vláde vyvlastňovať majetok svojvoľne, pretože sa musí najskôr usilovať o dohodu s vlastníkom. Niektoré skupiny však hovoria o obavách zo situácie podobnej konfiškovaniu komerčných fariem belochov v Zimbabwe po získaní nezávislosti v roku 1980.

Spojené štáty sa v roku 2023 zaviazali poskytnúť Juhoafrickej republike pomoc vo výške takmer 440 miliónov dolárov, vyplýva z najnovších údajov americkej vlády, ktoré sú k dispozícii.

Ramaphosa minulý mesiac povedal, že sa o vzťahy svojej krajiny s Trumpom neobáva. Uviedol, že s ním hovoril po jeho volebnom víťazstve a teší sa na spoluprácu s jeho vládou.

Trump počas svojej prvej vlády vyhlásil, že USA vyšetria nepreukázané tvrdenia o rozsiahlom zabíjaní belošských farmárov v JAR a násilnom zaberaní pôdy. Pretória vtedy uviedla, že Trumpa zle informovali. Nie je jasné, či jeho vláda vyšetrovanie uskutočnila.

(tasr)

  |  

Ukrajina odmieta, že prímerie a voľby by mohli prinútiť Putina k ústupu

USA medzitým navrhujú, aby sa voľby na Ukrajine konali ešte tento rok.

Výzva Spojených štátov na to, aby Ukrajina vyhlásila voľby po dohodnutí prímeria s Ruskom, vyzerá ako „neúspešný plán", ak obsahuje len tieto požiadavky. Uviedol to v nedeľu poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, upozornil však, že sú potrebné ďalšie detaily.        

Vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg pre Reuters predtým povedal, že USA si želajú, aby Ukrajina usporiadala voľby, potenciálne do konca roka a najmä v prípade, ak sa dokáže v nadchádzajúcich mesiacoch dohodnúť na prímerí s Ruskom.

„Nevideli sme celé interview s pánom Kelloggom, len niekoľko citátov o voľbách, preto je ťažké úplne zhodnotiť jeho pozíciu," uviedol Zelenského poradca pre komunikáciu Dmytro Lytvyn.

„Ale ak je jeho plán len prímerie a voľby, je to neúspešný plán – (ruský prezident Vladimir) Putin sa nenechá zastrašiť len týmito dvoma vecami," konštatoval v stanovisku pre agentúru Reuters.

Kyjev opakovane zdôrazňuje, že nechce prímerie bez bezpečnostných záruk, ktoré by zabránili Moskve v obnovení jej síl a ďalšom útoku v budúcnosti. Voľby na Ukrajine v súčasnosti znemožňuje stanné právo vyhlásené po invázii Ruska z februára 2022.

Lytvyn uviedol, že Ukrajina by dala prednosť „hĺbkovejšiemu" prístupu predstaviteľov kľúčových partnerských krajín.

„Ale pamätáme si, že prezident Trump na stretnutiach s prezidentom Zelenským hovoril hlboko a múdro o situácii a tom, čo by mohlo skutočne vyvinúť tlak na Putina," napísal s tým, že je dôležité rýchlo začať prácu na konkrétnom pláne ukončenia vojny a zaistenia trvalého mieru.

Kyjev chváli Trumpa a jeho prístup „mier prostredníctvom sily", keď sa snaží získať podporu, ktorú potrebuje na vytvorenie podmienok na trvalý mier, doplnil Reuters.

(tasr)

  |  

EÚ kritizuje zásah proti demonštrantom v Gruzínsku, Tbilisi čelí rastúcej izolácii

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová odsúdila zásah gruzínskej polície proti účastníkom protivládneho protestu.

„Brutálny zákrok voči pokojným protestujúcim, novinárom a politikom dnes večer v Tbilisi je neprijateľný," vyhlásila Kallasová.

„Gruzínsko nespĺňa očakávania kandidátskej krajiny. EÚ stojí na strane obyvateľov Gruzínska v ich boji za slobodu a demokraciu," dodala.

V krajine pri Čiernom mori sa konajú masové protesty od sporných volieb z vlaňajšieho októbra, ktoré opozícia odmietla ako zmanipulované. Kritici vládnej strany Gruzínsky sen ju obviňujú z oslabovania demokracie a približovaniu Gruzínska k Rusku. Demonštrácie podnietilo aj novembrové rozhodnutie vlády neotvárať prístupové rozhovory s EÚ do roku 2028.

V nedeľu sa tisíce demonštrantov pokúsili zablokovať diaľnicu na vstupe do Tbilisi. Ministerstvo vnútra varovalo, že takéto konanie je trestným činom, za ktorý môžu udeliť až štvorročný trest.

Polícia zadržala viacero osôb, medzi ktorými boli aj líder liberálnej proeurópskej strany Achali Nika Melia a bývalý starosta hlavného mesta Gigi Ugulava, informoval reportér agentúry AFP.

Melia novinárom povedal, že policajný dôstojník doňho na policajnej stanici kopal. Politikov právnik uviedol, že Meliu zadržali pre obvinenia zo správneho deliktu a prepustili ho krátko po polnoci, keď písomne prisľúbil dostaviť sa na súd.

Melia a Ugulava strávili za vlády Gruzínskeho sna roky vo väzení pre obvinenia, ktoré skupiny pre ľudské práva odsúdili ako politicky motivované, priblížila AFP.

Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani vo vyhlásení upozornil na „prípady zlého zaobchádzania a nadmerného použitia sily políciou proti občanom, novinárom a politikom".

Vláda strany Gruzínsky sen čelí rastúcej medzinárodnej izolácii a pribúdajúcim tvrdeniam o oslabovaní demokracie v krajine. EÚ pred týždňom pozastavila bezvízový styk pre gruzínskych diplomatov a štátnych predstaviteľov. Odôvodnila to prijatím viacerých represívnych zákonov a násilným potláčaním pokojných protestov, politikov a nezávislých médií.

USA a viaceré európske krajiny vlani uvalili na gruzínskych činiteľov sankcie s poukázaním na príklon vlády k Rusku a násilné zákroky voči protestujúcim a disentu po sporných voľbách.

(tasr)