Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko plánuje pozvať Trumpa na samit v apríli

Americký prezident Donald Trump bude pozvaný na návštevu Poľska mesiac pred tamojšími prezidentskými voľbami. V rozhovore pre portál „Wprost" to potvrdil Marcin Masterek, šéf prezidentskej kancelárie.

Nový prezident bude inaugurovaný 6. augusta. Súčasný prezident Duda chce dovtedy stihnúť všetky svoje plány.

„Jedným z nich je samit Iniciatívy troch morí naplánovaný na koniec apríla vo Varšave, na ktorý bude pozvaný Donald Trump," informoval Masterek.

Vedúci kancelárie poľského prezidenta vzťahy Dudu s prezidentom Trumpom označil za srdečné a priateľské, čo sa potvrdilo počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa.

„Poľsko vtedy veľa získalo vďaka spolupráci oboch prezidentov," povedal.

„Počas telefonátu z 11. novembra minulého roku (Trump) pozval prezidenta Dudu do Spojených štátov. Sme v kontakte a momentálne pracujeme na stanovení termínu. Termín stretnutia bude oznámený čoskoro," uviedol Masterek.

Na otázku, či ide o podporu prezidentského kandidáta Karola Nawrockého za stranu Právo a Spravodlivosť (PiS) odpovedal, že prezident ani jeho pomocníci do kampane nie sú zapojení.

V súvislosti s prezidentskými voľbami v Poľsku sa diskutuje aj o návšteve bývalého prezidenta Baracka Obamu. Tri dni pred voľbami pricestuje na konferenciu Impact'25 v Poznani 14. a 15. mája, kde bude hlavným rečníkom. Podľa portálu Business Insider nie je vylúčené, že sa stretne s Rafalom Trzaskowským, prezidentským kandidátom vládnej Občianskej koalície (KO).

Prvé kolo poľských prezidentských volieb bude 18. mája, prípadné druhé kolo 1. júna. Predvolebné prieskumy preferujú liberálneho primátora Varšavy Trzaskowskeho pred konzervatívnym kandidátom Nawrockim.

(tasr)

Minúta  |  

Trump hrozí clami na tovar z EÚ. Britániu od toho možno ušetrí

Republikánsky prezident, ktorý sa vrátil do Bieleho domu len pred dvoma týždňami, však signalizuje, že chce tiež potrestať obchodných partnerov za deficity Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že clá na tovar dovážaný z Európskej únie zavedie jeho vláda „čoskoro". Naznačil tiež, že Británia by sa takýmto opatreniam mohla zatiaľ vyhnúť.

Trump už spustil zavedením vysokých ciel obchodnú vojnu voči Kanade, Mexiku a Číne s odôvodnením, že chce, aby títo traja poprední obchodní partneri Washingtonu urobili viac na potlačenie prílevu migrantov a nelegálnych drog do USA.

„Uvidíme, čo sa stane. Môže sa to stať (s Britániou)... ale určite sa to stane s Európskou úniou. Môžem vám to povedať, pretože nás skutočne využili. Viete, máme deficit vyše 300 miliárd dolárov," vyhlásil Trump.

Trump zastavuje financovanie Juhoafrickej republiky, kým neprebehne vyšetrovanie

Mohlo by Vás zaujímať Trump zastavuje financovanie Juhoafrickej republiky, kým neprebehne vyšetrovanie

„Neberú naše autá, neberú naše poľnohospodárske produkty. Neberú takmer nič a my berieme všetko od miliónov áut, obrovského množstva potravín a poľnohospodárskych produktov. Takže Británia je dosť za hranicou..., ale Európska únia je skutočne za hranicou," tvrdí americký prezident.

V prípade Londýna Trump naznačil perspektívu dohody. Podľa vlastných slov myslí, že môže dôjsť k riešeniu.

„Premiér (Keir) Starmer bol veľmi milý. Mali sme niekoľko stretnutí, mali sme početné telefonáty, vychádzame spolu veľmi dobre a uvidíme, či to budeme môcť vyvážiť, alebo nie," doplnil šéf Bieleho domu.

Európska komisia už vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Trumpa zaviesť clá na tovar z Kanady, Mexika a Číny. EK zároveň prisľúbila, že bude rázne reagovať, ak budú na tovar z EÚ uvalené nespravodlivé clá.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý britský poslanec Lopresti sa stal členom ukrajinskej armády

Jack Lopresti, bývalý podpredseda britskej Konzervatívnej strany, sa rozhodol pomôcť Ukrajine v jej boji proti Rusku.

Po tom, ako v minuloročných voľbách prišiel o poslanecký mandát, sa rozhodol využiť svoje skúsenosti na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii.

Jack Lopresti, ktorý už predtým navštívil Ukrajinu ako poslanec a podporoval zvyšovanie vojenskej pomoci zo strany Veľkej Británie, podal žiadosť o vstup do medzinárodnej légie v novembri minulého roka.

Nenachádza sa však na frontovej línii a jeho úloha spočíva v podpore, ktorá zahŕňa zahraničné vzťahy, obstarávanie zbraní a prácu s charitatívnymi organizáciami.

Lopresti žije v Kyjeve, ale často cestuje po Ukrajine, pričom nedávno navštívil aj mestá ako Charkov a Poltava.

Pre bývalého poslanca je služba v ukrajinskej armáde česť, a zdôrazňuje, že Ukrajinci bojujú nielen za svoju slobodu, ale aj za bezpečnosť celého slobodného sveta.

„Ak Putin zvíťazí na Ukrajine, všetci vieme, že sa tam nezastaví. Diktátorov treba poraziť, inak sa nikdy nezastavia,“ povedal bývalý poslanec. Lopresti tiež varoval pred obrovskými dôsledkami, ak by Rusko uspelo, najmä pre krajiny ako Taiwan, ktoré by sa mohli ocitnúť pod hrozbou.

V súčasnosti čaká na povýšenie na dôstojníka ukrajinskej armády, čo je možné podľa nového zákona podpísaného ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v roku 2024.

(lipa)

Minúta  |  

Nemecká verejnosť v rekordnej miere podporuje prísnejšiu azylovú politiku

Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý sa podľa prieskumov po februárových parlamentných voľbách stane nemeckým kancelárom, predložil tento týždeň Spolkovému snemu celkom tri návrhy smerujúce k obmedzeniu migrácie.

Sprísnenie azylovej politiky má podľa ARD-DeutschlandTrend silnú podporu nemeckej verejnosti. Podľa prieskumu si až rekordných 68 percent Nemcov praje, aby krajina prijímala menej utečencov ako doteraz. Tento postoj v posledných desiatich rokoch neustále posilňuje. Ešte začiatkom roku 2015 to bolo iba 21 percent.

V stredu koalícia CDU/CSU s tesnou väčšinou presadila nezáväzné uznesenie podporujúce trvalé hraničné kontroly – s týmto opatrením súhlasí 67 percent Nemcov.

Väčšinu podpory v prieskume získala aj otázka, či by Nemecko malo automaticky odmietať vstup osobám bez platných dokladov, a to aj v prípade, že chcú požiadať o azyl. S týmto návrhom súhlasí 57 percent občanov, zatiaľ čo 33 percent ho odmieta.

(echo24)

Minúta  |  

Tisíce ľudí v USA protestovali proti deportáciám, blokovali diaľnice

V južnej Kalifornii a Texase sa konali masové protesty proti plánovaným hromadným deportáciám, pričom demonštranti v Los Angeles na hodiny zablokovali dôležitú diaľnicu.

Protestujúci pochodovali k radnici Los Angeles, kde vyzývali na imigračnú reformu. Na transparentoch bolo vidno heslá ako „Nikto nie je nelegálny". Do popoludnia zablokovali všetky pruhy diaľnice 101, čo viedlo k dopravným zápcham v oboch smeroch i okolí.

Diaľnicu, na ktorej demonštranti sedeli, úplne znova otvorili po viac ako piatich hodinách, oznámila diaľničná polícia. Zatknutia nehlásila.

Stovky ľudí sa zišli na proteste v meste Riverside východne od Los Angeles. Miestne médiá informovali, že okoloidúci motoristi trúbili a kričali na podporu demonštrantov, ktorí na križovatke mávali vlajkami.

Spojené štáty plánujú začať s presunom migrantov do Guantánama do 30 dní

Mohlo by Vás zaujímať Spojené štáty plánujú začať s presunom migrantov do Guantánama do 30 dní

V San Diegu pri hranici s Mexikom demonštrovali v nedeľu stovky ľudí neďaleko tamojšieho kongresového centra.

Protesty sa konali aj v štáte Texas. Polícia v Dallase pre agentúru AP uviedla, že na dve demonštrácie proti zatknutiam ľudí imigračným úradom z posledných dní prišlo približne 1600 účastníkov. Pochodovali s mexickými a americkými vlajkami a niesli transparenty s nápismi ako „Imigranti robia Ameriku skvelou".

Rečníci hovorili o pobúrení z vyjadrení Trumpa a predstaviteľov jeho vlády o deportáciách.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský dronový útok narušil prevádzku ruských letísk a spôsobil požiar

Nočný útok ukrajinských dronov na juhu Ruska zasiahol palivové a energetické zariadenia v Astrachánskej oblasti, oznámili ruské úrady.

„Ukrajinské ozbrojené sily sa pokúsili o dronový útok na objekty, ktoré sa nachádzajú v oblasti, vrátane palivových a energetických zariadení," uviedol gubernátor Astrachánskej oblasti Igor Babuškin na platforme Telegram. "Padajúci dron spôsobil požiar," dodal s tým, že incident si nevyžiadal obete.

Babuškin nespresnil, čo horí. Ruský telegramový kanál Baza, ktorý má blízko k bezpečnostným zložkám, písal o útoku Ukrajiny na závod na spracovanie zemného plynu neďaleko Astrachánu. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa k ním zatiaľ nevyjadrila.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) oznámil, že z bezpečnostných dôvodov pozastavuje lety z letísk v mestách Astrachán, Kazaň, Nižnekamsk, Saratov a Ulianovsk. Dočasne zastavené lety na letisku vo Volgograde medzičasom obnovili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.