Keď tu ostanú len starí ľudia, budú byty konečne lacnejšie?

Japonské ministerstvo práce a zdravotníctva vyhlásilo program vzájomného vyvražďovania, v rámci ktorého sa všetci nad 70 rokov musia navzájom pozabíjať, aby sa odbremenil preťažený sociálny systém. Krajina má príliš veľa starých a málo mladých, napísal ešte v roku 2006 v knihe Koniec strieborného veku Jasutaka Cucui a už vtedy sa prejavil ako mimoriadny vizionár.

Pravda nie na spôsob „konečného riešenia naliehavej otázky dôchodcov“. Citát, ktorý som si požičala z predslovu spomínanej knihy, mal zrejme len odfiltrovať čitateľov, ktorí by Cucuiov čierny humor (na vlastnú škodu) nedali. Jeho vizionárstvo sa však prejavilo v tom, že donedávna sa akosi samozrejme predpokladalo, že naším hlavným problémom bude preľudnenie, a nie nedostatočné zaľudnenie alebo priamo populačný kolaps.

Zelená ideológia je vo svojich extrémnych polohách vlastne hraničnou formou sebanenávisti, zvýraznená dogmou, že nás bude priveľa. Ako v tom vtipe: Zemeguľu začali strašne svrbieť kontinenty, prikloní sa k nej Mars a povie: Neboj, to sú len ľudia, to prejde.

Dobre, až sa dosmejeme, poďme si povedať, že v reálnom živote to znamená generácie a generácie klesajúcich príjmov a ekonomickej depresie. Doteraz vždy depopuláciu zariadili katastrofy: epidémie, doby ľadové, tridsaťročná vojna a iné vojnové konflikty, kolapsy civilizácií. Toto je po prvýkrát, čo si to vyberáme dobrovoľne.

Na Cucuiho som si spomenula, keď som narazila na pozoruhodnú správu z Japonska. Krajina vychádzajúceho slnka čelí bezprecedentnej realitnej kríze. Nie však pre nedostatok nehnuteľností, ale pre ich nadbytok. V krajine má byť až deväť miliónov prázdnych domov a bytov.

A to na vidieku, malebnom, ale už vyľudnenom. Japonsko to má vzhľadom na svoju konštatntnú tragickú podpriemernú pôrodnosť už fakticky spočítané, len v roku 2022 stratilo viac ako 800-tisíc duší. Voľné bývanie je však aj v mestách, dokonca v centrách metropol, ako sú Tokio a Kjóto. Výsledkom je rastúci počet prázdnych domov, pretože jednoducho nie sú ľudia, ktorí by ich zaplnili.

Existuje nejaký objektívny dôvod, aby sa to isté nestalo aj v našich končinách, keď sa „tam“ dostaneme? To, že na tej ceste sme, je absolútne bez diskusie. Šťastný platca hypotéky sa zaväzuje zaplatiť vysoké sumy za malý brloh, a nezdá sa, že by sa niekto seriózne zaoberal premietnutím nízkej pôrodnosti do realitného trhu. 

Globálny populačný zlom sa predpokladá už okolo polstoročia, možno skôr, pokiaľ nenastane babyboom podobných rozmerov, k akému prišlo po druhej svetovej vojne.

Vzhľadom na to, že už nikto s nikým nespí, a ak áno, tak aj tak nechce mať deti, môžeme to asi vylúčiť. Každý, kto si tento rok vezme hypotéku na 30 rokov, bude v roku 2050 so splácaním svojej (už aj tak brutálne predraženej) nehnuteľnosti iba v polovici.

Ak ľudia skutočne prestanú chcieť bývať (pretože nebude mať kto), nadmerná ponuka nehnuteľností logicky povedie k poklesu cien, najmä na miestach, ktoré sa dovtedy vyľudnia. Zároveň majitelia, ktorí očakávajú pokles cien, môžu chcieť predať svoje nehnuteľnosti skôr, ako budú musieť zlacnieť, čo len roztočí nadmernú ponuku a ešte viac zníži ceny.

Ako rýchlo sa bude znižovať populácia? O jedno percento ročne? A pôda, na ktorej nebude mať kto stavať? Udrží si poľnohospodárska pôda svoju hodnotu, bude to lepšia strategická investícia?

O Japonsku existuje analýza z rokov 1975 až 2015, ktorá ukazuje, že cena bývania klesá rýchlejšie s klesajúcim počtom obyvateľov, ako rastie s rastúcim počtom obyvateľov. Zohľadnilo sa aj postupné starnutie, ktoré ovplyvňuje výšku spotrebiteľských výdavkov (schopnosť nakupovať).

Počet Japoncov v produktívnom veku dosiahol vrchol v roku 1995. Priemerný vek sa odvtedy zvýšil z 37 na 49 rokov. O pätnásť rokov to bude až 53 rokov. Medzitým sa očakáva, že vrchol spotrebiteľských výdavkov bude okolo štyridsiateho ôsmeho roku života.

Podľa záverov analýzy rozdrvil kolaps japonských nehnuteľností bohatstvo strednej triedy a to isté sa čoskoro stane aj Číne, Európe a svetovej ekonomike.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.