Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Legálna migrácia vo Francúzsku dosiahla rekord, Le Penová chce referendum

Počet vydaných víz vlani vzrástol o 17 percent na 2,86 milióna, vrátane 288 108 víz na dlhodobý pobyt.

Zároveň bolo vydaných 336 700 povolení na pobyt, čo je nárast o 1,8 percenta oproti roku 2023. Najviac povolení získali študenti (109 300), nasledovaní rodinnými migrantmi (90 600) a ekonomickými či humanitárnymi migrantmi (55 000). Celkový počet osôb s platným povolením na pobyt tak presiahol 4,3 milióna, pričom najviac zastúpení sú migranti z Alžírska, informuje denník Le Figaro.

Napriek rekordnému počtu legálnych migrantov bolo z krajiny deportovaných len 21-tisíc nelegálnych migrantov, čo je síce mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku, no stále ide o nízke číslo vzhľadom na celkový počet migrantov.

Tieto údaje vyvolali ostrú kritiku zo strany národno konzervatívneho Národného zhromaždenia. Jeho líderka Marine Le Penová a prezident strany Jordan Bardella požadujú referendum o imigrácii, pričom tvrdia, že Francúzsko stráca kontrolu nad svojou migračnou politikou.

(mm)

Minúta  |  

Turecko: Trumpove plány na prevzatie Pásma Gazy sú neakceptovateľné

Americký prezident na stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom vyhlásil, že Spojené štáty by mali palestínsku enklávu prevziať s cieľom jej obnovy.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan označil vyjadrenia prezidenta USA Donalda Trumpa o prevzatí vojensky zničeného Pásma Gazy za neprijateľné. Upozornil, že akékoľvek plány ignorujúce Palestínčanov povedú k ďalšiemu konfliktu.

V rozhovore pre agentúru Anadolu Fidan uviedol, že Ankara prehodnotí svoje sankčné kroky voči Izraelu – vrátane zastavenia obchodu a odvolania veľvyslanca –, ak sa nezastaví zabíjanie Palestínčanov a nezlepšia sa ich podmienky.

(reuters)

Minúta  |  

Ukrajinskí vojaci čoraz častejšie opúšťajú výcvik v Poľsku

Do konca minulého roka začala Ukrajina vyšetrovanie viac ako 90-tisíc prípadov dezercie.

Podľa portálu Onet rastie počet dezertérov medzi ukrajinskými vojakmi nielen na fronte, ale aj počas výcviku v Poľsku. Nedostatok personálu je kritický, pričom niektoré jednotky hlásia menej než polovicu plánovaného stavu.

Najviac dezertérov je pri výcviku na tankoch Leopard v meste Žagaň, blízko nemeckých hraníc, čo uľahčuje únik. Poľská Ukrajinská légia čelí nízkej účasti a problémom s disciplínou. Vedenie armády sa snaží vojakov motivovať k návratu, no situácia zostáva vážna.

(tasr)

Minúta  |  

Dopyt po zlate dosiahol vlani rekordných takmer 4 975 ton

Výrazné nákupy centrálnych bánk, najmä v poslednom kvartáli, prispeli k rekordu. Celosvetový dopyt po zlate vzrástol v roku 2024 o 1,54 percenta na 4 974,5 tony.

Centrálne banky nakúpili viac než tisíc ton zlata, pričom najväčším kupcom bola poľská centrálna banka s 90 tonami. Spotové ceny zlata vzrástli o 27 percent, čo je najväčší nárast od roku 2010.

Nákupy zlata centrálnymi bankami sa výrazne zvýšili najmä v poslednom kvartáli minulého roka, keď prezidentské voľby v USA vyhral republikán Donald Trump. V danom štvrťroku ich nákupy tejto komodity stúpli oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 54 percent na 333 ton.

Analytici očakávajú pokračovanie trendu aj v roku 2025, najmä v dôsledku geopolitickej neistoty a makroekonomických faktorov.

(tasr)

Minúta  |  

USA migrantov z Indie deportovali vojenským lietadlom

Americká armáda deportovala nešpecifikovaný počet nelegálnych indických migrantov do Indie vojenským lietadlom. Stroj pristál v meste Amritsar v stredu.

Administratíva Donalda Trumpa stále viac využíva armádu na imigračné operácie, pričom prvýkrát použila vojenské lietadlo na deportácie do tak vzdialenej destinácie.

Podľa miestnych médií sa počet deportovaných pohyboval medzi 104 až 205, väčšina z nich pochádzala zo štátov Pandžáb a Gudžarát na severozápade krajiny.

USA plánujú deportovať viac ako päťtisíc migrantov indického pôvodu a India súhlasila s ich prijatím s podmienkou overenia ich identity.

(reuters)

Minúta  |  

Pápež František trpí silným prechladnutím, príhovor veriacim prečítal jeho asistent

Pápež, ktorý má 88 rokov, v uplynulých rokoch čelil viacerým zdravotným problémom. „Chcem vás požiadať o prepáčenie, ale s týmto silným prechladnutím sa mi ťažko hovorí,“ povedal zhromaždeným pútnikom.

Svätý Otec informoval o svojom zdravotnom stave počas generálnej audiencie vo Vatikáne.

V marci 2023 bol pápež hospitalizovaný s infekciou dýchacích ciest, ktorá si vyžiadala niekoľkodňovú liečbu.

V júli 2021 podstúpil plánovanú operáciu hrubého čreva pre zúženie spôsobené divertikulárnou stenózou. Operácia bola úspešná a pápež sa následne zotavil.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.