Preskočiť na obsah
  |  

Čína chce posilniť spoluprácu s EÚ pre globálne výzvy

Čínske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo ochotu zintenzívniť vzťahy s Európskou úniou.

Svet čelí riziku fragmentácie a vzťahy medzi EÚ a Čínou majú strategický význam, uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Vyhlásenie prišlo krátko po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil desaťpercentné clá na čínske výrobky a hrozil clami aj EÚ.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok naznačila ochotu hľadať riešenia pre udržanie obchodných a investičných väzieb s Čínou. Podrobnosti však neuviedla.

Ú je druhým najväčším obchodným partnerom Číny. V roku 2023 dosiahol bilaterálny obchod objem 860 miliárd eur, pričom EÚ má výrazný obchodný deficit s Čínou.

(tasr, redakcia)

  |  

Kremeľ pripustil možnosť rokovaní so Zelenským

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že Rusko je ochotné pristúpiť k rokovaniam o prímerí v takmer trojročnej vojne na Ukrajine.

Rusko je pripravené rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským napriek tomu, že ho nepovažuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny, pripomenul Peskov postoj ruského vedenia. Reagoval tak na Zelenského vystúpenie v šou Piersa Morgana, v ktorej načrtol možnosť štvorstranných rokovaní.

„Ak je to jediná zostava, v akej môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestratiť ľudí, určite pôjdeme aj do tejto zostavy,“ odpovedal Zelenskyj na otázku, ako by sa cítil za rokovacím stolom s Putinom. Zopakoval, že by muselo ísť o štvorstranné rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi a EÚ.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pritom minulý týždeň vyjadril, že je ochotný rokovať s Ukrajinou, ale nie so Zelenským, keďže ten je v prezidentskom úrade po konci funkčného obdobia.

(reuters, afp, tasr, sab)

  |  

Ministerka Baerbocková: Pásmo Gazy patrí Palestínčanom

Americký prezident Donald Trump predstavil plán na prevzatie kontroly nad pásmom Gazy Spojenými štátmi.

Súčasťou návrhu je presídlenie približne dvoch miliónov Palestínčanov do iných krajín.

Trump tvrdí, že tento krok by viedol k stabilizácii regiónu a ekonomickému rozvoju Gazy. Plán však vyvolal ostrú kritiku, najmä zo strany Nemecka. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková varovala, že vyhnanie Palestínčanov je neprijateľné a v rozpore s medzinárodným právom. Viaceré arabské krajiny, vrátane Egypta a Jordánska, návrh odmietli ako nebezpečný precedens.

(reuters)

  |  

NBC: Pentagón chce stiahnuť všetkých vojakov zo Sýrie

Plány sťahovania príslušníkov armády avizoval prezident už v predvolebnej kampani.

Ministerstvo obrany USA pripravuje plány na úplné stiahnutie amerických jednotiek zo Sýrie, informovala stanica NBC News s odvolaním sa na dvoch amerických obranných predstaviteľov.

Prezident Donald Trump a jeho blízki spolupracovníci nedávno prejavili záujem o odchod vojsk, čo viedlo Pentagón k vypracovaniu scenárov pre stiahnutie v horizonte 30, 60 alebo 90 dní.

(reuters)

  |  

Obžalovaní v kauze výbuchu v Handlovej sú vinní, tresty sú nižšie

Okresný súd Prievidza uznal troch obžalovaných vinnými za výbuch v bani v Handlovej z augusta 2009, pri ktorom zomrelo 20 ľudí.

Uložil im niekoľkoročné tresty odňatia slobody a zákaz činnosti, no tresty sú pod dolnou hranicou sadzby. Rozsudok nie je právoplatný, obhajcovia sa odvolali. Súd kauzu riešil už tretíkrát, po tom, čo Krajský súd Trenčín zrušil predchádzajúce rozsudky. Výbuch si vyžiadal životy deviatich baníkov a 11 záchranárov, čo z neho robí najväčšiu banskú tragédiu v novodobej histórii Slovenska.

Prvý rozsudok padol v roku 2015, no bol zrušený. Krajský súd Trenčín prípad dvakrát vrátil na nové prejednanie, naposledy v roku 2023.

  |  

Slovenské elektrárne očakávajú zisk 800 miliónov eur za minulý rok

Hoci Slovenské elektrárne očakávajú za minulý rok rekordný zisk 800 miliónov eur, generálny riaditeľ Branislav Strýček upozorňuje, že podobné výsledky už v ďalších rokoch neočakávajú.

Dôvodom je pokles cien elektriny, ktorý ovplyvní hospodárenie podniku už v rokoch 2025 a 2026. V roku 2023 elektrárne dosiahli zisk 559 miliónov eur, pričom im pomohlo spustenie tretieho bloku Mochoviec a priaznivé podmienky vo vodných elektrárňach.

Spoločnosť tiež znížila svoju zadlženosť o 139 miliónov eur na 4,075 miliardy eur.

(tasr)