Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko má najväčšiu armádu v EÚ, investuje do dronov

Poľsko intenzívne posilňuje svoju obranyschopnosť a plánuje masívne rozšírenie flotily dronov.

Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz uviedol, že drony budú kľúčové pre budúcnosť poľských ozbrojených síl.

"Potrebujeme spoločnosti, štátne aj súkromné, ktoré budú pripravené vyrobiť desiatky, stovky tisíc dronov, keď takáto potreba nastane,“ povedal v tejto súvislosti Kosiniak-Kamysz.

Prezident Andrzej Duda upozornil na bezprostredné bezpečnostné hrozby, pričom poukázal na ruskú agresiu na Ukrajine. Počet vojakov v poľskej armáde sa zvýšil o 14 000 a krajina tento rok investuje do obrany 4,7 % HDP, čo je najviac spomedzi členov NATO. Poľsko je podľa NATO po USA a Turecku tretím najväčším vojenským členom Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Zo Santorini odchádzajú tisíce ľudí pre pokračujúce otrasy

Grécky ostrov Santorini zažíva už šiesty deň sériu zemetrasení, čo spôsobilo odchod približne 6 000 ľudí.

Otrasy otriasli budovami a vyvolali obavy z väčšieho zemetrasenia. Miestne úrady prijali bezpečnostné opatrenia, vrátane zatvorenia škôl a vypúšťania bazénov. Trajekty do Pirea boli v stredu zrušené pre zlé počasie, no letecké spojenie pokračuje. Seizmológovia varujú, že seizmická aktivita môže trvať ešte niekoľko týždňov. 

Santorini, známe svojimi bielymi vilami na strmých útesoch, je jednou z najnavštevovanejších gréckych destinácií. Posledná sopečná erupcia v oblasti nastala v roku 1950.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba: Verejný záujem má prednosť pred obchodnými záujmami vodární

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) odmieta podporovať vodárenské firmy zvýhodnené legislatívou.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) obhajuje zmeny v zákone o verejných vodovodoch a kanalizáciách.

Tvrdí, že niektoré vodárenské spoločnosti neinvestovali do infraštruktúry, hoci hospodária s verejnými peniazmi. Podľa neho je investičný dlh vodárenského sektora viac ako desať miliárd eur.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR v utorok kritizovala schválený návrh zákona a varovala pred destabilizáciou sektora. Uviedla, že schválenie nebolo v súlade so stanoveným legislatívnym procesom

(tasr)

Minúta  |  

Čína chce posilniť spoluprácu s EÚ pre globálne výzvy

Čínske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo ochotu zintenzívniť vzťahy s Európskou úniou.

Svet čelí riziku fragmentácie a vzťahy medzi EÚ a Čínou majú strategický význam, uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Vyhlásenie prišlo krátko po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil desaťpercentné clá na čínske výrobky a hrozil clami aj EÚ.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok naznačila ochotu hľadať riešenia pre udržanie obchodných a investičných väzieb s Čínou. Podrobnosti však neuviedla.

Ú je druhým najväčším obchodným partnerom Číny. V roku 2023 dosiahol bilaterálny obchod objem 860 miliárd eur, pričom EÚ má výrazný obchodný deficit s Čínou.

(tasr, redakcia)

Minúta  |  

Kremeľ pripustil možnosť rokovaní so Zelenským

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že Rusko je ochotné pristúpiť k rokovaniam o prímerí v takmer trojročnej vojne na Ukrajine.

Rusko je pripravené rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským napriek tomu, že ho nepovažuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny, pripomenul Peskov postoj ruského vedenia. Reagoval tak na Zelenského vystúpenie v šou Piersa Morgana, v ktorej načrtol možnosť štvorstranných rokovaní.

„Ak je to jediná zostava, v akej môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestratiť ľudí, určite pôjdeme aj do tejto zostavy,“ odpovedal Zelenskyj na otázku, ako by sa cítil za rokovacím stolom s Putinom. Zopakoval, že by muselo ísť o štvorstranné rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi a EÚ.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pritom minulý týždeň vyjadril, že je ochotný rokovať s Ukrajinou, ale nie so Zelenským, keďže ten je v prezidentskom úrade po konci funkčného obdobia.

(reuters, afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Ministerka Baerbocková: Pásmo Gazy patrí Palestínčanom

Americký prezident Donald Trump predstavil plán na prevzatie kontroly nad pásmom Gazy Spojenými štátmi.

Súčasťou návrhu je presídlenie približne dvoch miliónov Palestínčanov do iných krajín.

Trump tvrdí, že tento krok by viedol k stabilizácii regiónu a ekonomickému rozvoju Gazy. Plán však vyvolal ostrú kritiku, najmä zo strany Nemecka. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková varovala, že vyhnanie Palestínčanov je neprijateľné a v rozpore s medzinárodným právom. Viaceré arabské krajiny, vrátane Egypta a Jordánska, návrh odmietli ako nebezpečný precedens.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.