Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo veku 78 rokov zomrel exposlanec HDZS Ján Cuper

Bývalý predseda ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR skolaboval na trhovisku Miletičova v Bratislave. Denníku Štandard to potvrdili dva overené zdroje.

Bývalý politik, právnik a vysokoškolský pedagóg sa narodil 25. novembra 1946 v Dubovej (okr. Svidník).

V roku 1992 vstúpil do politiky ako poslanec za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) v slovenskej časti Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Po zániku Česko-Slovenska pokračoval ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS.  

Cuper je známy aj ako obhajca bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. V roku 2005 spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, za čo nebol potrestaný vzhľadom na poslaneckú imunitu.  

V roku 2017 mu Právnická fakulta Univerzity Komenského nepredĺžila pracovnú zmluvu, čím ukončil svoje pôsobenie na univerzite.  

Neskôr pôsobil ako asistent poslanca Juraja Kolesára z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).  

(red)

Minúta  |  

Poľsko má najväčšiu armádu v EÚ, investuje do dronov

Poľsko intenzívne posilňuje svoju obranyschopnosť a plánuje masívne rozšírenie flotily dronov.

Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz uviedol, že drony budú kľúčové pre budúcnosť poľských ozbrojených síl.

"Potrebujeme spoločnosti, štátne aj súkromné, ktoré budú pripravené vyrobiť desiatky, stovky tisíc dronov, keď takáto potreba nastane,“ povedal v tejto súvislosti Kosiniak-Kamysz.

Prezident Andrzej Duda upozornil na bezprostredné bezpečnostné hrozby, pričom poukázal na ruskú agresiu na Ukrajine. Počet vojakov v poľskej armáde sa zvýšil o 14 000 a krajina tento rok investuje do obrany 4,7 % HDP, čo je najviac spomedzi členov NATO. Poľsko je podľa NATO po USA a Turecku tretím najväčším vojenským členom Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Zo Santorini odchádzajú tisíce ľudí pre pokračujúce otrasy

Grécky ostrov Santorini zažíva už šiesty deň sériu zemetrasení, čo spôsobilo odchod približne 6 000 ľudí.

Otrasy otriasli budovami a vyvolali obavy z väčšieho zemetrasenia. Miestne úrady prijali bezpečnostné opatrenia, vrátane zatvorenia škôl a vypúšťania bazénov. Trajekty do Pirea boli v stredu zrušené pre zlé počasie, no letecké spojenie pokračuje. Seizmológovia varujú, že seizmická aktivita môže trvať ešte niekoľko týždňov. 

Santorini, známe svojimi bielymi vilami na strmých útesoch, je jednou z najnavštevovanejších gréckych destinácií. Posledná sopečná erupcia v oblasti nastala v roku 1950.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba: Verejný záujem má prednosť pred obchodnými záujmami vodární

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) odmieta podporovať vodárenské firmy zvýhodnené legislatívou.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) obhajuje zmeny v zákone o verejných vodovodoch a kanalizáciách.

Tvrdí, že niektoré vodárenské spoločnosti neinvestovali do infraštruktúry, hoci hospodária s verejnými peniazmi. Podľa neho je investičný dlh vodárenského sektora viac ako desať miliárd eur.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR v utorok kritizovala schválený návrh zákona a varovala pred destabilizáciou sektora. Uviedla, že schválenie nebolo v súlade so stanoveným legislatívnym procesom

(tasr)

Minúta  |  

Čína chce posilniť spoluprácu s EÚ pre globálne výzvy

Čínske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo ochotu zintenzívniť vzťahy s Európskou úniou.

Svet čelí riziku fragmentácie a vzťahy medzi EÚ a Čínou majú strategický význam, uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Vyhlásenie prišlo krátko po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil desaťpercentné clá na čínske výrobky a hrozil clami aj EÚ.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok naznačila ochotu hľadať riešenia pre udržanie obchodných a investičných väzieb s Čínou. Podrobnosti však neuviedla.

Ú je druhým najväčším obchodným partnerom Číny. V roku 2023 dosiahol bilaterálny obchod objem 860 miliárd eur, pričom EÚ má výrazný obchodný deficit s Čínou.

(tasr, redakcia)

Minúta  |  

Kremeľ pripustil možnosť rokovaní so Zelenským

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že Rusko je ochotné pristúpiť k rokovaniam o prímerí v takmer trojročnej vojne na Ukrajine.

Rusko je pripravené rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským napriek tomu, že ho nepovažuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny, pripomenul Peskov postoj ruského vedenia. Reagoval tak na Zelenského vystúpenie v šou Piersa Morgana, v ktorej načrtol možnosť štvorstranných rokovaní.

„Ak je to jediná zostava, v akej môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestratiť ľudí, určite pôjdeme aj do tejto zostavy,“ odpovedal Zelenskyj na otázku, ako by sa cítil za rokovacím stolom s Putinom. Zopakoval, že by muselo ísť o štvorstranné rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi a EÚ.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pritom minulý týždeň vyjadril, že je ochotný rokovať s Ukrajinou, ale nie so Zelenským, keďže ten je v prezidentskom úrade po konci funkčného obdobia.

(reuters, afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.