Preskočiť na obsah
  |  

Santorini zasiahli ďalšie zemetrasenia, ostrov opustilo vyše 11-tisíc ľudí

Grécky ostrov Santorini vo štvrtok skoro ráno zasiahlo sedem zemetrasení s magnitúdou nad 4,0.

Od víkendu tam zaznamenali už viac ako 6000 otrasov. Stredajšie otrasy dosiahli magnitúdu 5,2, najvyššiu od začiatku krízy. Odborníci tvrdia, že aktivita postupne slabne, no ešte sa úplne nestabilizovala.

Úrady nasadili záchranné tímy a odporučili obyvateľom vyhýbať sa pobrežiu a uzavretým priestorom. Santorini leží na vrchole sopky, no seizmológovia tvrdia, že súčasné otrasy nesúvisia so sopečnou činnosťou.

Grécko patrí medzi najseizmickejšie aktívne oblasti v Európe. V roku 1956 postihlo Santorini ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,5, ktoré spôsobilo rozsiahle škody.

(tasr, red)

  |  

Irán spustil prevádzku prvej lietadlovej lode pre drony

Plavidlo podlieha veleniu námorných síl Islamských revolučných gárd (IRGC), parametre zverejnila štátna agentúra IRNA.

Irán uviedol do prevádzky svoju prvú lietadlovú loď určenú primárne pre bezpilotné lietadlá. Plavidlo Šahíd Bagherí spadá pod IRGC a môže niesť niekoľko letiek dronov, vrtuľníky a riadené strely.

Loď so 180-metrovou pristávacou dráhou dokáže bez doplnenia paliva preplávať 22-tisíc námorných míľ a operovať až jeden rok. Vznikla prestavbou komerčného plavidla, čo trvalo viac ako dva roky. Podľa veliteľa IRGC Hosejna Salámího má posilniť odstrašujúce schopnosti Iránu.

Irán sa už roky snaží o vojenskú sebestačnosť a rozširuje svoju námornú prítomnosť.

(reuters)

  |  

Biely dom ukončil predplatné týždenníka Politico za osem miliónov dolárov

Informácie, ktoré pôvodne zverejnil riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk, v stredu potvrdila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Federálna vláda Spojených štátov oznámila ukončenie „predražených“ zmlúv na predplatné týždenníka Politico po tom, čo Musk poukázal na „nehospodárne“ využívanie finančných prostriedkov administratívy.

„Môžem potvrdiť, že viac ako osem miliónov dolárov daňových poplatníkov, ktoré išli v podstate na dotovanie predplatného časopisu Politico z peňazí amerických daňových poplatníkov, sa už nebude konať,“ povedala Leavittová novinárom na pravidelnom brífingu.

Magazín za 12 mesiacov do 30. septembra 2024 nadobudol približne 8,4 milióna dolárov z predplatného pre zamestnancov vesmírnej agentúry NASA či agentúry na podporu medzinárodného rozvoja USAID, priblížil denník New York Post s odvolaním sa na portál USAspending.gov.

(sab)

  |  

Izrael opúšťa Radu OSN pre ľudské práva, kritizuje jej zaujatosť

Od svojho vzniku v roku 2006 bola rada „zaujatá voči Izraelu“, vyhlásil vo štvrtok minister zahraničia Gideon Sa’ar.

Izrael oznámil, že sa prestane zúčastňovať na práci Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). Židovský štát tak nasledoval rozhodnutie Spojených štátov, ktoré z rady vystúpili, podľa Sa’ara pestovala „zaujatosť“ voči Tel Avivu.

Rozhodnutie odôvodnil Sa’ar v liste predsedovi UNHRC Jorgovi Lauberovi, ktorý zverejnil na sieti X. Izrael radu dlhodobo kritizuje za jej postoj k izraelsko-palestínskemu konfliktu a opakované vyšetrovania jeho vojenských operácií.

(reuters)

  |  

Dánsko sprísni kontroly tankerov ruskej tieňovej flotily v Baltskom mori

Štáty na pobreží Baltského mora boli v poslednom období vystavené bezpečnostným incidentom, pri ktorých boli poškodené podmorské komunikačné spojenia.

Dánsky námorný úrad oznámil, že zvýši kontroly ropných tankerov prechádzajúcich jeho vodami. Cieľom je obmedziť ruskú „tieňovú flotilu“, podozrivú z obchádzania sankcií a možných sabotážnych aktivít, citovala vyhlásenie agentúra AFP.

V Baltskom mori bolo v posledných mesiacoch poškodených viacero podmorských káblov a plynovod Balticconnector. Staršie tankery prevážajúce ruskú ropu predstavujú bezpečnostné a ekologické riziko. EÚ zaradila 79 lodí tejto flotily na sankčný zoznam, USA v januári pridali 183 plavidiel. Ruské tankery sú závislé od pobaltských prístavov a často využívajú nelegálne praktiky.

(tasr)

  |  

Štát aktualizuje plán nakladania s jadrovým odpadom, úložisko neschválil

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) uviedla, že vláda nerozhoduje o výstavbe hlbinného úložiska jadrového odpadu.

Ide len o aktualizáciu programu z roku 2014, ktorý vychádza z geologických údajov starých viac ako 30 rokov. Proces posudzovania vplyvov sa začal už v roku 2023 za ministra Jána Budaja. Podľa Sakovej štát nevytypoval nové lokality, len preveruje existujúce údaje.

V polovici januára na proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu upozornil predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Z piatich lokalít, s ktorými štát uvažuje, sú štyri na území BBSK, konkrétne 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec, kde by malo byť v budúcnosti uložené vyhorené jadrové palivo. Štát podľa Luntera vynechal samosprávu z rozhodovania o výbere lokality.

Toto tvrdenie ministerka Saková poprela.

(tasr)