Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina ponúka humanitárny koridor pre ruských civilistov v Kurskej oblasti

Podľa ukrajinskej vlády sa približne 1 500 ruských civilistov stále nachádza v oblastiach, ktoré ukrajinská armáda obsadila minulý rok v auguste.

Podľa ukrajinskej vlády sa približne 1 500 ruských civilistov stále nachádza v oblastiach, ktoré ukrajinská armáda obsadila minulý rok v auguste.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské úrady z ľahostajnosti voči vlastným občanom, keďže Kyjev zatiaľ nedostal žiadnu oficiálnu žiadosť o otvorenie koridoru. Ponuka prichádza v čase, keď Rusko tvrdí, že ukrajinské sily spustili novú ofenzívu v Kurskej oblasti, pričom sa snažia preraziť pri obciach Ulanok a Čerkasskaja Konopeľka.

Moskva oznámila, že útoky odrazila a územie zostáva pod jej kontrolou. Ukrajinská armáda sa k vývoju situácie v Kurskej oblasti zatiaľ nevyjadrila.

(tasr)

  |  

Putin a Trump sa stretnú čoskoro, prípravy sú v pokročilom štádiu, vyhlásil Sluckij

Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho amerického náprotivka Donalda Trumpa by sa mohlo uskutočniť už vo februári alebo marci, pričom prípravy sú v pokročilom štádiu.

Rozhovory mohli zahŕňať kontrolu jadrových zbraní, globálne ceny energie a Trumpov zámer ukončiť vojnu na Ukrajine. Kremeľ už skôr potvrdil zintenzívnenie kontaktov s americkou administratívou, avšak presný termín a miesto schôdzky zatiaľ nie sú známe.

Ruský poslanec Leonid Sluckij uviedol, že stretnutie bude mať významný dopad na svetovú politiku a medzinárodné vzťahy. Moskva očakáva, že rokovania prinesú nové možnosti riešenia kľúčových globálnych otázok vrátane konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe.

(tasr)

  |  

Niektoré americké štáty plánujú žalobu proti Muskovej komisii DOGE

Demokratickí generálni prokurátori tvrdia, že ide o ochranu ústavy, súkromia a federálneho financovania, pričom obviňujú prezidenta z neoprávneného poskytovania informácií.

Ide o ako desať amerických štátov pripravuje žalobu, ktorá má zabrániť komisii pre efektívnosť vlády (DOGE) pod vedením Elona Muska v prístupe k federálnym platobným systémom obsahujúcim citlivé údaje Američanov. 

Žalobu plánujú podať štáty ako New York, Kalifornia, Colorado či Maryland. Kritici varujú, že zapojenie DOGE do federálnych platieb môže viesť k bezpečnostným rizikám a omeškaniu dávok, ako je sociálne zabezpečenie či Medicare. Kongresoví demokrati zároveň žiadajú vyšetrovanie možných hrozieb pre národnú bezpečnosť zo strany komisie DOGE. Biely dom sa k situácii zatiaľ nevyjadril.

(tasr)

  |  

Británia plánuje vrátiť Čagoské ostrovy, chce si zaistiť vojenskú základňu

Britská vláda potvrdila svoj zámer vrátiť Čagoské ostrovy Mauríciu.

Požaduje právne záruky na zachovanie prístupu k vojenskej základni Diego Garcia a jej satelitným systémom. Premiér Keir Starmer uviedol, že len oficiálna dohoda o prenájme môže garantovať bezpečnostné záujmy Británie a USA.

Spojené kráľovstvo kontroluje Čagoské ostrovy od vyhlásenia nezávislosti Maurícia v roku 1968 a základňu prenajíma USA, ktoré ju využívajú na operácie v ázijsko-pacifickom regióne. Medzinárodný súdny dvor v roku 2019 odporučil Británii vrátiť súostrovie Mauríciu, pričom Londýn čelí aj tlaku v súvislosti s vysídlením pôvodných obyvateľov.

Maurícijský premiér Navin Ramgoolam avizoval, že aj v prípade zamietnutia dohody bude ďalej bojovať za úplnú suverenitu nad ostrovmi.

(tasr)

  |  

Trumpova administratíva ruší tím na vyšetrovanie ruských oligarchov

Ministerka spravodlivosti Pam Bondi oznámila, že zdroje budú presmerované na boj proti drogovým kartelom a medzinárodným gangom.

Tím bol vytvorený počas vlády Joea Bidena s cieľom ekonomicky oslabiť ruských spojencov Vladimira Putina a vymáhať sankcie zavedené po invázii Ruska na Ukrajinu.

Pod jeho vedením boli vznesené obvinenia voči miliardárom Olegovi Deripaskovi a Konstantinovi Malofejevovi, zadržané jachty oligarchov Sulejmana Kerimova a Viktora Vekselberga a získané priznanie amerického právnika, ktorý spravoval majetok ruských sankcionovaných osôb.

(reuters)

  |  

Izrael bojkotuje UNHRC, ale neplánuje vystúpiť z ďalších orgánov OSN

Izrael Radu OSN pre ľudské práva (UNHRC) obvinil zo zaujatosti a podpory antisemitizmu.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar oznámil, že Rada namiesto ochrany ľudských práv vedie politické útoky na demokratické krajiny. K rovnakému kroku pristúpili aj USA, ktoré zároveň pozastavili financovanie Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a prehodnocujú svoje členstvo v UNESCO.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Daniel Meron však uviedol, že Izrael neplánuje opustiť ďalšie štruktúry OSN a bude naďalej spolupracovať tam, kde nenaráža na zaujatosť. Kritizoval UNHRC za nerovnaké zaobchádzanie s Izraelom a zdôraznil, že na krajinu sa vzťahuje viac rezolúcií ako na Irán, Kubu, Severnú Kóreu a Venezuelu dohromady.

Hovorca UNHRC Pascal Sim reagoval, že Izrael nepatrí medzi 47 členských štátov Rady, ale má štatút pozorovateľa, takže technicky nemôže „vystúpiť“. Izrael preto oznámil, že sa už nebude zúčastňovať na jej zasadnutiach.

(tasr)