Preskočiť na obsah
  |  

Európski ministri zahraničia budú rokovať o vojne na Ukrajine

V stredu sa v Paríži stretnú šéfovia diplomacií Francúzska, Nemecka, Poľska, Británie, Španielska a Talianska. Rokovať budú o vojne na Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej invázii od 24. februára 2022. Stretnutie má potvrdiť nepretržitú podporu Ukrajine, píše agentúra AFP.

Podľa magazínu Politico by sa ministri mohli stretnúť aj s americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom a zvláštnym vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa Keithom Kelloggom. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že tieto stretnutia sa ešte pripravujú.

Začiatkom týždňa sa v Paríži uskutoční aj samit o umelej inteligencii, na ktorom sa očakáva účasť amerického viceprezidenta JD Vancea.

(tasr)

  |  

Rusko údajne obsadilo mesto Toreck na východe Ukrajiny

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho jednotky po niekoľkomesačných bojoch obsadili strategické banské mesto Toreck v Doneckej oblasti. Kyjev zatiaľ správu nepotvrdil.

Pred inváziou malo mesto približne 30-tisíc obyvateľov, no pre bojové operácie ich zostala len desatina. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí krátko pred ruským oznámením zverejnilo fotografiu zničeného Torecka s popisom, že je „v troskách“.

Toreck sa nachádza v blízkosti frontovej línie a jeho dobytie môže Rusku uľahčiť ďalší postup v Doneckej oblasti.

(reuters, tasr)

  |  

Biely dom stiahol žalobu proti Tennessee za genderový zákon

Administratíva Donalda Trumpa oznámila Najvyššiemu súdu USA, že zákon štátu Tennessee zakazujúci kastrácie a hormonálnu terapiu pre maloletých nie je protiústavný. Ide o obrat oproti politike exprezidenta Joea Bidena, ktorého vláda zákon napadla na súde.

Podľa námestníka generálneho prokurátora Curtisa Gannona zákon Tennessee neporušuje 14. dodatok ústavy o rovnakej právnej ochrane. Prípad posudzuje Najvyšší súd, kde konzervatívna väčšina sudcov naznačila podporu zákonu.

Trump 20. januára podpísal dekrét, ktorým federálne úrady uznávajú dve pohlavia a zrušil Bidenove opatrenia na „ochranu transgender osôb“.

Tennessee je jedným z dvoch desiatok štátov americkej únie s podobnou legislatívou.

(reuters)

  |  

Trump chce prepustiť agentov FBI, ktorí vyšetrovali nepokoje pred Kapitolom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že prepustí agentov Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorí vyšetrovali neoprávnený vstup demonštrantov do budovy Kapitolu zo 6. januára 2021. Vyhlásil to na tlačovej konferencii s japonským premiérom Šigeruom Išibom v Bielom dome, no neuviedol žiadne detaily o počte agentov ani o termíne ich prepustenia.

Trump dlhodobo kritizuje vyšetrovanie udalostí z 6. januára, ktoré označuje za politicky motivované. FBI zohral kľúčovú úlohu pri zatýkaní a stíhaní stoviek účastníkov protestov, ktorý viedol k prerušeniu zasadnutia Kongresu.

Trump opakovane spochybňuje vyšetrovanie a tvrdí, že bolo zaujaté voči jeho priaznivcom.

(reuters)

  |  

Zrušenie USAID zastavilo humanitárnu pomoc

Zrušenie Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) administratívou Donalda Trumpa spôsobilo chaos v poskytovaní humanitárnej pomoci.

Podľa anonymných predstaviteľov agentúry nie je k dispozícii personál na spracovanie výnimiek, ktoré by umožnili obnovenie dodávok potravín a ďalšej pomoci. Svetové humanitárne organizácie nemôžu obnoviť svoju činnosť, pretože nemajú kontakty na pracovníkov USAID, ktorí by výnimky spracovali, tvrdia zdroje.

Po redukcii počtu zamestnancov z 10-tisíc na niekoľko stoviek sa systém takmer úplne zastavil, dodali predstavitelia. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio oznámil, že potravinová pomoc je z januárového zmrazenia vylúčená, no v praxi výnimky údajne nefungujú.

Demokratická kongresmanka Lois Frankelová z Floridy varovala, že všetko sa zastavilo pre nedostatok pracovníkov, a situácia „vyústila do totálneho chaosu“. Dodávatelia uvádzajú, že im USAID dlhuje vyše 100 miliónov dolárov, čo bráni opätovnému spusteniu projektov a obnove dodávok pomoci.

(reuters)

  |  

Zelenskyj: Severokórejskí vojaci sa vrátili na front v Kurskej oblasti

Severná Kórea opäť nasadila vojakov na ruskú frontovú líniu v Kurskej oblasti, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa západných a juhokórejských spravodajských služieb Pchjongjang vyslal viac než 10-tisíc vojakov na podporu Ruska.

Juhokórejská tajná služba NIS predtým uviedla, že sa od januára stiahli pre veľké straty – údajne zahynulo 300 Severokórejčanov a 2 700 bolo zranených.

Moskva a Pchjongjang nasadenie vojakov doteraz oficiálne nepotvrdili.

Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina stále drží časť územia v Rusku, čo vníma ako výhodu v budúcich rokovaniach s Moskvou.

(reuters)