Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Donald Trump si musí uvedomiť, že rešpektovanie dohody o prímerí je jediný spôsob, ako dosiahnuť návrat izraelských väzňov, vyhlásil predstaviteľ Hamasu Sami Abu Zuhri.
„Jazyk vyhrážok nemá žiadnu hodnotu a len komplikuje situáciu,“ povedal.
Trump varoval, že ak Hamas neprepustí rukojemníkov v sobotu, „rozpúta sa peklo“. Hamas však prepustenie odložil a obvinil Izrael z porušenia prímeria.
(reuters)
Pierre Poilievre sľubuje v prípade víťazstva vo voľbách vybudovať novú vojenskú základňu v Arktíde, zvýšiť počet vojakov v regióne na 4-tisíc a obstarať dva ľadoborce.
Financovanie chce zabezpečiť zo škrtov v zahraničnej pomoci, ktorá v poslednom fiškálnom roku dosiahla 16 miliárd kanadských dolárov. „Všetky opatrenia sa budú financovať výrazným znížením zahraničnej pomoci, ktorej veľká časť ide diktátorom, teroristom a globálnym byrokraciám," vyhlásil Poilievre.
Poilievre upozornil na varovania USA pred ruskými vojenskými aktivitami v Arktíde. Kanada má v regióne len niekoľko základní a jej obranné výdavky kritizujú aj Spojené štáty.
(tasr)
Americký prezident Donald Trump potvrdil, že USA chcú výmenou za pomoc Ukrajine získať prístup k jej zásobám vzácnych kovov. Vyhlásil to v pondelkovom rozhovore pre Fox News.
Požaduje ekvivalent 500 miliárd dolárov v nerastných surovinách používaných v elektronike.
Prvky vzácnych zemín na Ukrajine sú z veľkej časti nevyužité kvôli vojne. Ukrajina patrí k európskym lídrom v zásobách titánu a lítia.
Trumpov poradca Keith Kellogg odcestuje 20. februára na Ukrajinu, aby rokoval o pláne na ukončenie konfliktu s Ruskom. Donald Trump vyhlásil, že Ukrajina môže, ale aj nemusí byť ruská – záleží na dohode medzi stranami konfliktu. Tvrdí, že vojna by nevypukla, ak by bol opäť zvolený.
(tasr)
Koaliční predstavitelia avizovali aj možnosť zvolania mimoriadnej schôdze NR SR, kde by sa vyriešili všetky nominácie neobsadených funkcií vrátane voľby predsedu parlamentu.
Blíži sa definitívne rozuzlenie krízy v Hlase a SNS, ktoré bude viesť buď k ďalšiemu plneniu programového vyhlásenia, alebo k predčasným voľbám. Premiér a líder koaličného Smeru Robert Fico to uviedol vo videu na sociálnej sieti. Smer je podľa neho pripravený na všetky varianty.
"Riešenie krízy, ktorú spôsobili Hlas a SNS tým, že neudržali svoje poslanecké kluby, mi zaberá veľa energie," priznal Fico. Voľby sú podľa neho ešte ďaleko.
Koalícia mala na začiatku volebného obdobia 79 poslancov. Vlani však z klubu SNS vystúpili traja poslanci – Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík. Klub Hlasu v tomto roku prišiel o troch poslancov, Roman Malatinec sa pridal k odídencom zo SNS a Radomíra Šalitroša a Samuela Migaľa zo strany vylúčili.
Poslanci okolo Huliaka už skôr deklarovali pripravenosť pomáhať napĺňať koalícii programové vyhlásenie vlády. Poukazovali však na to, že rokovania ešte prebiehajú a závisí to od ich výsledku. Viacerí ministri pripustili zmeny vo vláde súvisiace so zmenami pomerov v Národnej rade (NR) SR.
Koalícia rokuje aj o nomináciách pri personálnych voľbách, napríklad do rady STVR. Koaliční predstavitelia avizovali aj možnosť zvolania mimoriadnej schôdze NR SR, kde by sa vyriešili všetky nominácie neobsadených funkcií vrátane voľby predsedu parlamentu.
(tasr)
Palina Šarendová-Panasjuková hovorí, že vo väzení ju nútili podrobiť sa represívnej psychiatrickej liečbe a trávila viac než 270 dní v izolácii v neľudských podmienkach.
Trestanecké cely opísala ako miestnosti, kde sa nikdy nevetrá a kde ženy spia na holých pričniach. „Je to neustály morálny teror. Otvorená toaleta. Svetlo svieti 24 hodín. Je tam veľmi chladno," vysvetlila.
Podľa nej boli politickí väzni mučení a donucovaní k spolupráci s KGB výmenou za prepustenie. Tvrdí, že sama musela podpísať dokumenty o spolupráci, od ktorých sa teraz dištancuje.
Aktivistka je jednou z viac než 3 700 osôb, ktorí v Bielorusku skončili za mrežami za odpor proti režimu Alexandra Lukašenka. Po úteku do Litvy sa pripojila k rodine a varuje pred praktikami bieloruského väzenského systému.
(tasr)
V porovnaní s historicky najlepším umiestením z roku 2023 obsadilo Slovensko v roku 2024 59. priečku so skóre 49 bodov zo 100, čo je o päť menej ako vlani.
Transparency International (TI) zhoršenie pripisuje oslabeniu protikorupčných opatrení, napríklad zrušeniu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. „Za jeden rok vlády Roberta Fica sa skóre Slovenska prudko znížilo, pretože početné reformy oslabujú protikorupčné kontroly a obchádzajú verejné konzultácie," uvádza TI.
Zo susedných krajín sú na tom lepšie Česko, Rakúsko a Poľsko, horšie Maďarsko a Ukrajina.
Priemer EÚ klesol na 62 bodov, pričom najlepšie dopadlo Dánsko. Celosvetovo je korupcia stále vysoká, viac ako dve tretiny krajín získali menej než 50 bodov. Najhoršie hodnotené sú Južný Sudán, Sýria a Venezuela.
(tasr)
Spoločnosť Google oficiálne zmenila názov Mexického zálivu na Americký záliv pre používateľov v USA. Zmena je v súlade s politikou geografických názvov vlády USA.
Prezident Donald Trump podpísal dekrét a Systém geografických názvov USA aktualizoval označenie. V Mexiku sa zachová pôvodný názov, ktorý sa používa od 16. storočia.
Mimo týchto krajín sa zobrazia oba názvy. Podobný postup Google používa aj pri iných sporných geografických označeniach.
(tasr)
Konzorcium na čele s Elonom Muskom chce OpenAI vrátiť k pôvodnému poslaniu neziskového výskumného laboratória. Sam Altman ponuku odmietol a ironicky navrhol odkúpiť Muskovo X za 9,74 miliardy dolárov. Musk ho následne označil za podvodníka.
Obaja stáli pri založení OpenAI v roku 2015, ale neskôr súperili o jej smerovanie. Musk z predstavenstva odišiel v roku 2018 po investícii 45 miliónov dolárov.
Spoločnosť tvrdí, že bez reštrukturalizácie nedokáže konkurovať v oblasti umelej inteligencie a plánuje ju dokončiť do roku 2026.
(tasr)
Administratíva Donalda Trumpa údajne tlačí na európskych spojencov, aby nakúpili viac amerických zbraní pre Kyjev. Podľa agentúry Reuters to má byť spôsob, ako pokračovať v dodávkach bez ďalšieho zaťaženia amerického rozpočtu.
Donald Trump naznačil, že výmenou za pokračovanie pomoci by mohla Ukrajina dodať USA vzácne zeminy a iné nerasty. Kyjev už vlani predstavil plán na využitie svojich nerastných surovín pre investície spojencov.
O pláne budú rokovať americkí predstavitelia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde sa očakáva aj stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s viceprezidentom USA J. D. Vanceom.
Trump v pondelok potvrdil, že jeho emisár Keith Kellogg navštívi Ukrajinu 20. februára. Kyjev sa obáva, že Trump by mohol americkú vojenskú pomoc obmedziť alebo zastaviť.
(tasr)
Americký prezident Donald Trump pohrozil Hamasu zrušením prímeria, ak do soboty neprepustí všetkých zajatcov. Varoval, že v takom prípade „vypukne peklo“. Rozhodnutie však ponechal na Izrael.
„Ale pokiaľ ide o mňa, ak sa všetci rukojemníci nevrátia do soboty do 12 hodín - myslím, že to je vhodný čas - povedal by som, že dohodu treba zrušiť a všetky stávky padajú a nech vypukne peklo," upozornil Trump.
Hamas odložil plánované prepustenie rukojemníkov a viní Izrael z porušenia dohody.
Trump tiež pohrozil Jordánsku a Egyptu zastavením americkej pomoci, ak neprijmú Palestínčanov podľa jeho plánu.
„Inými slovami, hovorím o vybudovaní trvalého miesta pre nich, pretože ak sa teraz budú musieť vrátiť, bude trvať roky, kým sa to vôbec bude dať - Pásmo Gazy nie je obývateľné," dodal Trump.
(tasr)
Prezident SR Peter Pellegrini sa v pondelok v Elyzejskom paláci zúčastnil na stretnutí lídrov EÚ venovanom umelej inteligencii (AI). Diskutovali o potrebe podpory inovácií, budovania dátových centier a regulácie AI.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznili význam AI pre konkurencieschopnosť EÚ.
Pellegrini upozornil na dôležitosť využitia AI v zdravotníctve, doprave a vzdelávaní. Upozornil, že Európa stráca tempo oproti USA a Číne. Navrhol investície do výskumu, vytvorenie európskych dátových centier na spracovanie veľkých objemov dát a zdôraznil potrebu zapojenia vlád do využívania AI v prospech občanov.
„Európa ako taká musí naskočiť na vlak umelej inteligencie, ktorý sa začína rútiť obrovskou rýchlosťou. Musí si chrániť svoje záujmy, avšak na druhej strane musí byť súčasťou tohto globálneho fenoménu, ktorý bude mať geopolitické vplyvy. Pretože ten, kto ju bude vedieť používať, bude mať konkurenčnú výhodu," uzavrel Pellegrini.
(tasr)
Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …
V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…
Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…
Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…
Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…