Preskočiť na obsah
  |  

Macron: Sýria nesmie dopustiť návrat iránskych milícií

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že návrat iránskych milícií do Sýrie je „neprijateľný“. Na medzinárodnom samite o situácii v Sýrii zdôraznil, že boj proti Islamskému štátu musí pokračovať a že Francúzsko je pripravené zvýšiť svoje úsilie v boji proti terorizmu v regióne.

Macron tiež povedal, že väčšinovo kurdské Sýrske demokratické sily (SDF) by mali byť integrované do národných ozbrojených síl a že ich „nemožno opustiť“. S týmto postojom predtým vyjadril nesúhlas nový minister zahraničia Asaad Hasan aš-Šibání, ktorého vládu hnutia Hajat Tahrír aš-Šám podporuje Turecko.

Ankara pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana kategorizuje kurdské sily ako teroristické organizácie, pričom na verejnosť koncom minulého roka prenikli informácie o chystanom vpáde Turecka do severovýchodnej Sýrie.

Francúzsko tiež poskytne 50 miliónov eur na stabilizáciu Sýrie a umožní sýrskym utečencom získať povolenia na návrat do vlasti a späť do Francúzska, dodal Macron.

(reuters, sab)

  |  

Kash Patel je na ceste k postu riaditeľa FBI

Nominant prezidenta Donalda Trumpa na šéfa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kashyap Patel získal podporu justičného výboru Senátu USA v pomere hlasov 12 k 10.

Patel pritom v minulosti FBI kritizoval a navrhoval zatvorenie jej washingtonského sídla. Demokrati ho označujú za nevhodného kandidáta, obávajú sa politických čistiek v úrade.

Po Patelovom vypočutí ministerstvo spravodlivosti odvolalo osem vysokých funkcionárov FBI a žiadalo zoznam vyšetrovateľov útoku na Kapitol. Nominant čelí aj podozreniam z neohlásených väzieb na zahraničné subjekty vrátane Kataru a čínskej spoločnosti Shein.

FBI je nezávislou organizačnou zložkou rezortu spravodlivosti, Patel tak bude podliehať ďalšej Trumpovej podporovateľke Pam Bondiovej, ktorá z postu generálneho prokurátora zrušila viaceré trestné stíhania voči spojencom staronového prezidenta.

Patel pôsobil ako poradca v Kongrese a na ministerstve obrany. Bol kľúčovou postavou pri vyšetrovaní FBI v súvislosti s údajným ruským zasahovaním do volieb v roku 2016, v rámci ktorého odhalil vypracovanie falošnej správy objednanej tímom Hillary Clintonovej.

(reuters, sab)

  |  

Szijjártó kritizoval EÚ za blokovanie vstupu Srbska

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó vo štvrtok v Belehrade ostro kritizoval Európsku úniu za zdržovanie integrácie Srbska. Na tlačovej konferencii so srbským rezortným kolegom Markom Đurićom označil postoj Bruselu za „hanebný a zbabelý“.

Šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Maďarsko naďalej podporuje snahu Belehradu o členstvo. Podľa neho by mala Únia prejaviť rovnaký záujem o západný Balkán, aký má región o vstup do EÚ.

Szijjártó tiež vyzdvihol strategický význam maďarsko-srbských vzťahov, ktoré sú podľa neho dôležité v čase formovania nového svetového poriadku.

(tasr)

  |  

Panama prijala prvé lietadlo s deportovanými migrantmi z USA

Panama prijala 119 deportovaných osôb rôznych národností v rámci dohody s USA o repatriácii migrantov. Lietadlo pristálo v stredu, oznámil panamský prezident José Raúl Mulino, ktorý ponúkol Panamu ako tranzitnú zastávku pre vyhostených migrantov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio navštívil Panamu pred dvoma týždňami a rokoval o migrácii aj o vplyve Číny na Panamský prieplav. Prezident USA Donald Trump pritom Panamu obvinil, že prieplav „prenechala“ Číne, a pohrozil jeho opätovným prevzatím.

USA posilňujú deportácie po tom, čo Trump vyhlásil na hraniciach stav núdze. Prevzatie Panamského prieplavu, ktorý z amerických rúk v 70. rokoch odovzdal vtedajší šéf Bieleho domu Jimmy Carter, je jedným z Trumpových návrhov na americkú expanziu, pred svojou inauguráciou hovoril o Kanade ako o 51. štáte, v poslednom období sa sústreďuje primárne na Grónsko.

(afp, tasr, sab)

  |  

Ak Hamas neprepustí rukojemníkov, prímerie sa skončí, varoval Izrael

Palestínske militantné hnutie Hamas musí do soboty prepustiť troch izraelských rukojemníkov, inak Izrael obnoví vojenské operácie v Pásme Gazy, vyhlásil hovorca izraelskej vlády David Mencer.

Krehké prímerie, ktoré platí od 19. januára, je pod rastúcim tlakom. Hamas pôvodne oznámil, že výmenu rukojemníkov odkladá, no vo štvrtok potvrdil, že ich prepustí podľa dohody.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu varoval, že v prípade nesplnenia podmienok budú boje obnovené. Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Izrael by mal prímerie zrušiť, ak Hamas neprepustí všetkých zadržaných Izraelčanov.

Prepúšťanie živých rukojemníkov je súčasťou prvej fázy prímeria, ktorá vyplýva z dohody navrhnutej exprezidentom USA Joeom Bidenom. Na jej prijatie zo strany Tel Avivu však musel tlačiť Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorý ešte pred inauguráciou navštívil sídlo izraelskej vlády.

(afp, tasr, sab)

  |  

Blanár: Chceme posilniť spoluprácu v rámci Stredoeurópskej iniciatívy

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) počas stretnutia s novým generálnym tajomníkom Stredoeurópskej iniciatívy Francom Dal Masom zdôraznil, že integrácia musí prebiehať podľa rovnakých pravidiel, bez skratiek a dvojakého prístupu. Slovensko je členom iniciatívy od roku 1993 a predsedníctvo prevezme v roku 2028.

Zdôraznil, že krajiny čakajú na členstvo už vyše 20 rokov a potrebujú jasnú perspektívu. Slovensko podporuje rozširovanie EÚ aj o Ukrajinu a Moldavsko, pričom trvá na splnení všetkých podmienok.

Stredoeurópska iniciatíva, najstaršie regionálne zoskupenie v Európe, sa od roku 2004 zameriava najmä na podporu západného Balkánu.

(tasr, lup)