Preskočiť na obsah
  |  

USA očakávajú návrhy arabských krajín o budúcnosti Pásma Gazy

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio vyhlásil, že Spojené štáty si chcú vypočuť návrhy arabských krajín týkajúce sa budúcnosti Pásma Gazy. Rubio pred cestou na Blízky východ uviedol, že momentálne jediným plánom je návrh Donalda Trumpa na vysídlenie Palestínčanov, ktorý v arabskom svete vyvolal pobúrenie.

Rubio bude rokovať v Egypte, Jordánsku, Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Izraeli. Egypt údajne pripravuje vlastný plán obnovy Gazy.

Podľa šéfa americkej diplomacie je nevyhnutné, aby v budúcnosti Hamas nezohrával v regióne žiadnu úlohu.

(tasr, lipa)

  |  

EÚ podporuje prímerie medzi Izraelom a Hamasom, tvrdí Metsolová

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vyhlásila, že Európa je pripravená pomôcť pri dodržiavaní prímeria medzi Izraelom a Hamasom. Počas dvojdňovej návštevy Izraela a Pásma Gazy zdôraznila dôležitosť humanitárnej pomoci a diplomatických riešení.

Stala sa prvou európskou líderkou, ktorá po viac ako desiatich rokoch vstúpila do tejto palestínskej enklávy. V Jeruzaleme rokovala s izraelskými predstaviteľmi, v Gaze navštívila hraničný priechod Kerem Šalom a sledovala vstup pomoci. Po návrate informovala misiu EÚ v Rafahu o humanitárnej situácii.

V piatok sa plánuje stretnúť s palestínskymi lídrami v Ramalláhu. Podľa Metsolovej je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť Izraela aj perspektívu pre Palestínčanov.

(tasr, lipa)

  |  

Súd zablokoval Trumpov zákaz financovania tranzície mladistvých

Federálny sudca Brendan Hurson vo štvrtok dočasne zablokoval vykonávanie nariadenia prezidenta Donalda Trumpa, ktoré ruší všetku federálnu podporu pre kastrácie a hormonálnu „liečbu“ osôb mladších ako 19 rokov.

Rozhodnutie vydal prvostupňový súd na základe žaloby podanej rodinami „transgender tínedžerov“ a organizáciami na „ochranu práv LGBT komunity“. Žalobu viedla Americká únia občianskych práv (ACLU).

Hurson, ktorého vymenoval Trumpov predchodca Joe Biden, rozhodol, že zákaz nemôže byť zatiaľ uplatňovaný, kým nebude prípad definitívne vyriešený.

(reuters)

  |  

Libanon trvá na úplnom stiahnutí izraelských jednotiek

Predseda libanonského parlamentu Nabíh Berrí vo štvrtok vyhlásil, že Bejrút odmieta izraelský návrh ponechať vojská v piatich oblastiach na juhu krajiny aj po skončení lehoty odsunu Obranných síl Izraela (IDF) 18. februára.

Dohoda o prímerí z 27. novembra stanovuje úplné stiahnutie IDF a odovzdanie kontroly libanonskej armáde a mierovým silám OSN. Izrael sa však zatiaľ nestiahol z celého územia.

Berrí upozornil, že zodpovednosť za dodržanie dohody nesú Spojené štáty ako jej sprostredkovateľ. V prípade jej porušenia označil USA za zodpovedné za zlyhanie mierového procesu.

Vlaňajšie prímerie nastolené medzi Izraelom a šíitskym militantným hnutím Hizballáh nariaďuje militantom, aby sa stiahli na sever od rieky Litání, ktorá tvorí hranicu demilitarizovanej zóny z druhej libanonskej vojny. Jedinou ozbrojenou prítomnosťou na území medzi riekou a Modrou líniou, teda izraelsko-libanonskou hranicou, smú byť libanonská armáda a sily OSN.

Zákaz prítomnosti neštátnych militantných skupín vyplýva z rezolúcie č. 1 701 Bezpečnostnej rady OSN.

(afp, tasr, sab)

  |  

Syrskyj priznal straty v Kurskej oblasti, Ukrajina drží tretinu získaného územia

Najvyšší veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj oznámil, že Ukrajina kontroluje len približne 500 štvorcových kilometrov v ruskej Kurskej oblasti. Kyjev predtým tvrdil, že po ofenzíve z augusta 2024 kontrolovala ukrajinská armáda 1 400 štvorcových kilometrov, pričom západní predstavitelia uvádzali okolo tisíc.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že Moskva získala späť dve tretiny územia. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre denník Guardian pripustil, že Ukrajina by mohla v rámci mierových rokovaní s Ruskom vymeniť toto územie, no Kremeľ výmenu odmietol.

Rusko podľa odhadov západných tajných služieb nasadilo do bojov v pohraničnom regióne vyše 10-tisíc severokórejských vojakov. Sily Moskvy tiež doteraz ovládli približne 112-tisíc štvorcových kilometrov na juhu a východe Ukrajiny, a to v rámci štyroch jednostranne anektovaných oblastí na pobreží Azovského mora.

(afp, tasr, sab)

  |  

Trump chce rokovania s Ruskom a Čínou o obranných výdavkoch

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že by rád usporiadal konferenciu s Ruskom a Čínou s cieľom diskutovať o výdavkoch na obranu.

Zároveň podporil kroky smerujúce k denuklearizácii a vyhlásil, že nevidí dôvod na výrobu jadrových zbraní, a ich vylúčením sa dá „znížiť rozpočet na obranu o polovicu“.

Trump tiež zopakoval, že by si prial návrat Ruska do skupiny G7 a označil jeho vylúčenie po anexii Krymu v roku 2014 za chybu. Rusko bolo členom skupiny G8, kým nebolo vylúčené v dôsledku jednostrannej anexie.

Trump však varoval, že krajiny skupiny BRICS – ktorej zakladajúcim členom je aj Rusko – môžu čeliť stopercentným clám zo strany Washingtonu DC, ak sa pokúsia „oslabovať postavenie dolára“.

BRICS sa na minuloročnom samite v ruskej Kazani zhodli na potrebe vytvorenia vlastnej meny na obchodovanie mimo dolárového systému.

(reuters, sab)