Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Páchateľ útoku autom na dav v Mníchove mal v Nemecku legálny pobyt

Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann oznámil, že 24-ročný Afganec, podozrivý z útoku autom v Mníchove, mal platné povolenie na pobyt aj pracovné povolenie. Do Nemecka prišiel v roku 2016 ako maloletý utečenec. Jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá, no v roku 2021 získal pobyt.

Incident sa odohral pri hlavnej železničnej stanici, kde auto vrazilo do davu účastníkov odborovej demonštrácie. Zranilo sa najmenej 30 ľudí, niektorí vážne.

Bavorský premiér Markus Söder uviedol, že polícia vyšetruje motív činu a dôkazy o predchádzajúcej trestnej činnosti podozrivého neexistujú.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump ponúkol Indii stíhačky F-35 a sľúbil obchodnú dohodu

Americký prezident Donald Trump a indický premiér Naréndra Módí sa vo štvrtok stretli vo Washingtone, aby rokovali o obchode a bezpečnosti.

Trump kritizoval vysoké indické clá a oznámil recipročné opatrenia, no zároveň ponúkol Indii najmodernejšie stíhačky F-35. Módí prisľúbil spoluprácu a zdôraznil záujem Indie o energetické partnerstvo so Spojenými štátmi.

Obe krajiny plánujú obchodnú dohodu, ktorá by mala posilniť hospodárske vzťahy. India je dôležitým strategickým partnerom USA v regióne a kľúčovým hráčom v boji proti rastúcemu vplyvu Číny.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

USA očakávajú návrhy arabských krajín o budúcnosti Pásma Gazy

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio vyhlásil, že Spojené štáty si chcú vypočuť návrhy arabských krajín týkajúce sa budúcnosti Pásma Gazy. Rubio pred cestou na Blízky východ uviedol, že momentálne jediným plánom je návrh Donalda Trumpa na vysídlenie Palestínčanov, ktorý v arabskom svete vyvolal pobúrenie.

Rubio bude rokovať v Egypte, Jordánsku, Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Izraeli. Egypt údajne pripravuje vlastný plán obnovy Gazy.

Podľa šéfa americkej diplomacie je nevyhnutné, aby v budúcnosti Hamas nezohrával v regióne žiadnu úlohu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

EÚ podporuje prímerie medzi Izraelom a Hamasom, tvrdí Metsolová

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vyhlásila, že Európa je pripravená pomôcť pri dodržiavaní prímeria medzi Izraelom a Hamasom. Počas dvojdňovej návštevy Izraela a Pásma Gazy zdôraznila dôležitosť humanitárnej pomoci a diplomatických riešení.

Stala sa prvou európskou líderkou, ktorá po viac ako desiatich rokoch vstúpila do tejto palestínskej enklávy. V Jeruzaleme rokovala s izraelskými predstaviteľmi, v Gaze navštívila hraničný priechod Kerem Šalom a sledovala vstup pomoci. Po návrate informovala misiu EÚ v Rafahu o humanitárnej situácii.

V piatok sa plánuje stretnúť s palestínskymi lídrami v Ramalláhu. Podľa Metsolovej je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnosť Izraela aj perspektívu pre Palestínčanov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Súd zablokoval Trumpov zákaz financovania tranzície mladistvých

Federálny sudca Brendan Hurson vo štvrtok dočasne zablokoval vykonávanie nariadenia prezidenta Donalda Trumpa, ktoré ruší všetku federálnu podporu pre kastrácie a hormonálnu „liečbu“ osôb mladších ako 19 rokov.

Rozhodnutie vydal prvostupňový súd na základe žaloby podanej rodinami „transgender tínedžerov“ a organizáciami na „ochranu práv LGBT komunity“. Žalobu viedla Americká únia občianskych práv (ACLU).

Hurson, ktorého vymenoval Trumpov predchodca Joe Biden, rozhodol, že zákaz nemôže byť zatiaľ uplatňovaný, kým nebude prípad definitívne vyriešený.

(reuters)

Minúta  |  

Libanon trvá na úplnom stiahnutí izraelských jednotiek

Predseda libanonského parlamentu Nabíh Berrí vo štvrtok vyhlásil, že Bejrút odmieta izraelský návrh ponechať vojská v piatich oblastiach na juhu krajiny aj po skončení lehoty odsunu Obranných síl Izraela (IDF) 18. februára.

Dohoda o prímerí z 27. novembra stanovuje úplné stiahnutie IDF a odovzdanie kontroly libanonskej armáde a mierovým silám OSN. Izrael sa však zatiaľ nestiahol z celého územia.

Berrí upozornil, že zodpovednosť za dodržanie dohody nesú Spojené štáty ako jej sprostredkovateľ. V prípade jej porušenia označil USA za zodpovedné za zlyhanie mierového procesu.

Vlaňajšie prímerie nastolené medzi Izraelom a šíitskym militantným hnutím Hizballáh nariaďuje militantom, aby sa stiahli na sever od rieky Litání, ktorá tvorí hranicu demilitarizovanej zóny z druhej libanonskej vojny. Jedinou ozbrojenou prítomnosťou na území medzi riekou a Modrou líniou, teda izraelsko-libanonskou hranicou, smú byť libanonská armáda a sily OSN.

Zákaz prítomnosti neštátnych militantných skupín vyplýva z rezolúcie č. 1 701 Bezpečnostnej rady OSN.

(afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.