Šachovú partiu spustil Trumpov telefonát s Putinom
Šéf Bieleho domu a šéf Kremľa spolu telefonovali v stredu (12. februára), čo bolo prvýkrát od invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Obaja lídri sa dohodli na osobnom stretnutí, no termín ani detaily zatiaľ neoznámili. Hovor mal podľa Kremľa trvať približne 90 minút.
Následne boli zverejnené informácie, že poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff sa majú stretnúť s ruskou delegáciou v Saudskej Arábii.
Web Politico v sobotu písal, že rokovaní sa zúčastní aj Kyjev, no Zelenskyj to medzitým poprel. Jeden zo zdrojov BBC tvrdí, že k rokovaciemu stolu ukrajinských diplomatov nepozvali.
Danú skutočnosť by potvrdzovali aj slová Marca Rubia: „Nakoniec to dospeje do bodu – ak to budú skutočné rokovania, a tam ešte nie sme – (...), že Ukrajina sa bude musieť zapojiť, pretože to oni boli napadnutí (Ruskom), a Európania sa budú musieť zapojiť pre sankcie voči Putinovi aj Rusku.“
Rokovania delegácií by mali byť prípravou na avizované osobné stretnutie Trumpa s Putinom.
Noviny Financial Times píšu, že rusko-americké rozhovory sa formálne začnú tento týždeň v Saudskej Arábii, pričom Rubio si má sadnúť s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. K stretnutiu hláv oboch štátov môže podľa Trumpových slov dôjsť "veľmi skoro".
Na stole nie je členstvo v NATO ani obnovenie hraníc z roku 2014
Nový americký kabinet tento týždeň zároveň vyložil v podstate všetky karty. A je jasné, s akými postojmi ide do rokovaní.
Členstvo Ukrajiny v NATO je podľa ministra obrany Petea Hegsetha nereálne. Konštatuje, že mierová dohoda ho nebude zahŕňať. Rovnako ani to, že by sa Ukrajina vrátila do hraníc spred roka 2014, keď Rusko anektovalo Krym. A Kyjev zrejme nezíska ani územia okupované od roku 2022. Honba za týmto „iluzórnym cieľom“ totiž podľa Hegsetha len „predĺži vojnu a spôsobí ďalšie utrpenie“.
Šéf americkej obrany zároveň uviedol, že „tvrdé strategické skutočnosti“ bránia USA „sústrediť sa predovšetkým na bezpečnosť Európy“. Tým jasne naznačil, že kontinent sa bude musieť vedieť postarať o seba najmä vlastnými silami.
Slabý hráč
Európski lídri ostali zaskočení už po telefonáte Trumpa s Putinom. Nikto ich s ním totiž neoboznámil. Na to, že ich americký prezident obišiel, reagovali vlnou kritiky.
„Ak sa dohoda uzavrie za našimi chrbtami, jednoducho nebude fungovať. Pretože na akúkoľvek dohodu, na akýkoľvek druh dohody, potrebujete Európanov aj Ukrajincov, aby túto dohodu realizovali,“ uviedla viceprezidentka EÚ Kaja Kallasová.
Predseda Európskej rady António Costa zase podotkol, že bez Ukrajiny a bez EÚ podľa neho nebudú „žiadne dôveryhodné a úspešné rokovania, žiadny trvalý mier“.
Hlavný hovorca Európskej komisie len skonštatoval, že „bez Európy nemôže byť žiadna diskusia o bezpečnosti Európy a Ukrajiny“.
Napriek týmto vyhláseniam sa však pri prvých rokovaniach v Saudskej Arábii s „elitami“ starého kontinentu neráta, hoci americkí predstavitelia avizovali, že do budúcna nebudú pri zmysluplných rokovaniach vynechaní.
Krízové stretnutie v Paríži
To, že Európa nie je pre USA rovnocenným partnerom podčiarkujú aj slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba: „Dúfam, že čokoľvek, čo vzíde z Paríža, bude pre Američanov príťažlivé.“
Vzhľadom k vážnosti situácie a jej rýchlemu spádu sa totiž lídri európskych štátov v pondelok zídu na krízových rokovaniach o Ukrajine a budúcnosti európskej obrany. Pozvánky do Paríža od francúzskeho prezidenta mali dostať okrem predstaviteľov Spojeného kráľovstva a Poľska minimálne Nemecko, Taliansko, Dánsko a vedenie EÚ a NATO.
Predstavitelia informovaní o prípravách stretnutia novinám Financial Times povedali, že lídri budú diskutovať o konkrétnych plánoch zameraných na zabezpečenie európskej obrany bez ohľadu na budúcu angažovanosť USA. A tiež o tom, ako čo najlepšie podporiť Ukrajinu a posilniť jej rokovaciu pozíciu.
Z kuloárov sa už teraz ozýva, že Európa bude musieť prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, zvýšiť vojenské výdavky a výrobu zbraní. Na konkrétnej podobe mierovej dohody potom bude záležať, do akej miery.
Lídri sú pred stretnutím pod tlakom zo strany USA, aby predložili svoj plán bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. USA žiadajú konkrétne údaje o výzbroji, peniazoch a mierových jednotkách, ktoré by európske štáty boli pripravené vyslať na Ukrajinu po skončení konfliktu.
V Paríži sa preto má diskutovať aj o možnom nasadení vojakov na Ukrajine, ktorí by tam za budúcou líniou prímeria pôsobili ako „uisťovacie sily“. Na stole má byť údajne aj návrh, že ak Rusko poruší dohodu, Ukrajina automaticky vstúpi do NATO.
Taraba: Keď šli do Moskvy Orbán či Fico, Únia ich kritizovala. Dnes chce byť pri rokovaniach
Na margo stretnutia v Paríži a súčasnej situácie sa v nedeľnej diskusnej relácii STVR vyjadril aj slovenský minister životného prostredia Tomáš Taraba. Jeho slová sa niesli v duchu, že európski lídri by nemali lamentovať, keďže mali množstvo času na rozhovory s ruskou stranou a prípravu lepšej vyjednávacej pozície, no nerobili tak.
Práve naopak, keď sa maďarský premiér Viktor Orbán či jeho slovenský náprotivok Robert Fico s týmto zámerom stretli s Putinom v Moskve, boli za to mnohými európskymi štátnikmi aj domácou opozíciou ostro kritizovaní.
„Aká je pridaná hodnota tých, ktorí tu tri roky každého, kto hovoril o mieri, nálepkovali,“ skonštatoval Taraba a dodal: „Dnes sa tí ľudia, ktorí nemali žiaden scenár (pre ukončenie vojny), hlásia (...): ‚Prosíme, zavolajte nás, my k tomu chceme niečo povedať.‘“
