Preskočiť na obsah
  |  

Trumpova administratíva pozastavila imigračné žiadosti pre Ukrajincov a Hispáncov

Administratíva Donalda Trumpa pozastavila spracovanie imigračných žiadostí pre Ukrajincov a migrantov z Latinskej Ameriky, ktorí boli prijatí do USA na základe programov z funkčného obdobia exprezidenta Joea Bidena, informovala v utorok televízia CBS News.

Dôvodom sú obavy z podvodov a bezpečnostných rizík. Pozastavenie platí na neurčito, kým sa nezlepšia kontrolné mechanizmy, tvrdia dva zdroje a interný dokument Služby pre imigráciu a občianstvo (USCIS).

Opatrenie sa týka stoviek tisíc migrantov, ktorým Bidenova administratíva umožnila legálny vstup do USA prostredníctvom výnimky v zákone o občianstve a migrácii, ktorý sa odvoláva na „podmienečné prepustenie“.

Ide o politiku Demokratickej strany známu ako „Catch And Release“, pri ktorej zadržaného migranta prepustia na slobodu počas obdobia čakania na súdne pojednávanie. Trump túto politiku zrušil v prvý deň svojho druhého pôsobenia v Bielom dome.

Podmienka (parole) oficiálne umožňuje dočasný vstup do USA na humanitárne alebo verejne prospešné účely. Bidenova administratíva ho rozšírila, aby fakticky legalizovala nelegálnu migráciu cez južnú hranicu.

(cbs, reuters, sab)

  |  

Senát USA potvrdil Howarda Lutnicka za ministra obchodu

Americký Senát v utorok schválil nomináciu Howarda Lutnicka, šéfa firmy Cantor Fitzgerald, na čelo ministerstva obchodu. Hlasovanie dopadlo 51-45 v prospech Lutnicka.

Lutnick podporuje revíziu programu CHIPS na podporu polovodičového priemyslu a chce prehodnotiť reštrikcie na export zbraní zavedené predchádzajúcou administratívou. Plánuje tiež obmedziť dovoz rýb z Ruska a Číny a zlepšiť prístup USA na kanadský trh s mliečnymi výrobkami.

Podľa senátneho výboru pre obchod sa zameria aj na rozšírenie prístupu k bezdrôtovému spektru a efektívne využitie rozpočtu ministerstva.

Ešte pred inauguráciou bol Lutnick jedným z kandidátov prezidenta Donalda Trumpa na post ministra financií, túto pozíciu neskôr obsadil ďalší investičný magnát Scott Bessent.

(reuters, sab)

  |  

Ukrajina zaútočila na rafinériu v ruskej Samarskej oblasti

Ukrajinské sily v noci zaútočili na ropnú rafinériu v meste Syzraň v ruskej Samarskej oblasti. Informoval o tom gubernátor Viačeslav Fedoriščev na platforme Telegram.

Podľa neho na mieste zasahujú záchranné zložky, pričom zatiaľ neboli hlásené obete. Nie je jasné, či rafinéria utrpela poškodenie. Telegramové kanály Baza a Mash uviedli, že útok spôsobil požiar.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana zostrelila deväť ukrajinských dronov nad Tulskou a Brianskou oblasťou a nad republikou Tatársko.

(reuters, sab)

  |  

Brazílska prokuratúra obžalovala exprezidenta Bolsonara z pokusu o puč

Generálny prokurátor Brazílie v utorok obžaloval bývalého prezidenta Jaira Bolsonara a 33 ďalších osôb z pokusu o štátny prevrat po jeho volebnej prehre v roku 2022. Bolsonaro čelí obvineniu z vedenia „zločineckej organizácie“.

Podľa prokuratúry bol Bolsonaro „plne vedomý a aktívne sa zúčastňoval“ na sprisahaní, ktoré údajne zahŕňalo aj plány na otravu prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. Vyšetrovanie trvalo takmer dva roky.

Bolsonarovi hrozí súd, ale zatiaľ mu nehrozí väzba. Popiera všetky obvinenia a tvrdí, že ide o politický hon na čarodejnice.

(reuters, afp, tasr, sab)

  |  

Hamas oznámil odovzdanie tiel posledných detí izraelských rukojemníkov

Hamas oznámil, že telá Širi Bibasovej a jej dvoch synov Ariela a Kfira odovzdá Izraelu vo štvrtok. Ide o posledné deti, ktoré boli držané ako rukojemníci v Pásme Gazy.

Rodina zatiaľ nedostala oficiálne potvrdenie o ich úmrtí. Izrael označil predchádzajúce tvrdenia Hamasu o ich smrti za propagandu, no v januári priznal vážne obavy o ich osud.

Manžel a otec detí Jarden Bibas bol zo zajatia prepustený 1. februára. Hamas oznámil, že v sobotu prepustí ďalších šiestich živých izraelských rukojemníkov.

(afp, times of Israel, tasr, sab)

  |  

Senát USA posunul nomináciu Kasha Patela na šéfa FBI do finálneho hlasovania

Americký Senát v utorok hlasoval za postúpenie nominácie Kasha Patela na riaditeľa FBI do finálneho hlasovania. Patel je blízkym spojencom prezidenta Donalda Trumpa a ostrým kritikom FBI.

Hlasovanie dopadlo pomerom 48-45 pozdĺž straníckych línií. Patel chce zmeniť FBI, zameranú viac na nelegálnu migráciu a násilnú kriminalitu.

Demokrati ho kritizujú pre jeho postoje k údajným volebným podvodom počas volieb v roku 2020 a následným nepokojom v Kapitole z 6. januára 2021. Republikáni ho naopak podporujú ako reformátora.

(reuters, sab)