Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína podporuje americko-ruské mierové rokovania o Ukrajine

Čína víta mierové iniciatívy na Ukrajine, vrátane nedávnej dohody medzi USA a Ruskom o vytvorení rokovacích tímov. Vyhlásil to čínsky minister zahraničných vecí Wang I na summite G20 v Johannesburgu. Čína sa podľa agentúry Reuters týmto spôsobom postavila za iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží uzavrieť dohodu s Ruskom o zastavení bojov na Ukrajine.

Podľa Pekingu pribúdajú výzvy na mier a vzniká priestor na rokovania. Spojené štáty a Rusko sa v utorok dohodli v Saudskej Arábii na ďalších krokoch smerujúcich k ukončeniu konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval stretnutie pre absenciu Kyjeva. Čína sa od začiatku vojny prezentuje ako neutrálna, no je blízkym spojencom Ruska.

Donald Trump už počas predvolebnej kampane sľuboval rýchle ukončenie vojny. Jeho snahy o mier však môžu znamenať ústupky pre Rusko, čo vyvoláva obavy v Európe a na Ukrajine.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Členské štáty NATO by si mali do júna splniť dvojpercentný záväzok, vyzýva poradca USA

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz vo štvrtok vyzval členské štáty NATO, aby do júnového summitu v Haagu splnili záväzok vynakladať dve percentá HDP na obranu.

Nový americký prezident Donald Trump však žiada zvýšenie na päť percent. V roku 2024 dosiahlo dvojpercentnú hranicu viac než 20 z 32 krajín NATO, pričom najviac investovalo Poľsko (4,1 % HDP).

Generálny tajomník NATO Mark Rutte očakáva, že výdavky členských štátov budú musieť prekročiť tri percentá HDP, pričom o konkrétnych cieľoch sa rozhodne v júni.

V roku 2014 sa členské štáty NATO zaviazali dosiahnuť dvojpercentnú úroveň výdavkov na obranu do roku 2024. Dovtedy ju plnilo len niekoľko krajín, pričom USA dlhodobo financovali väčšinu aliancie. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 zvýšilo výdavky na obranu viacero európskych krajín. Poľsko, Estónsko a Lotyšsko už prekračujú požadované dve percentá HDP.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Macron: Zelenskyj bol zvolený slobodne, Putin manipuluje voľby

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý nazval Volodymyra Zelenského „diktátorom bez volieb“. Macron zdôraznil, že ukrajinský líder bol zvolený demokraticky, na rozdiel od Vladimira Putina.

V diskusii s verejnosťou tiež varoval, že ak Západ dovolí Rusku obsadiť Ukrajinu, bude to „strategická chyba“.

Macron potvrdil blížiacu sa návštevu Washingtonu, kde Trumpovi povie, že nemôže byť slabý voči Rusku. Francúzsko podľa neho zvažuje bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ale vojská tam zatiaľ nevyšle.

Francúzsko patrí k popredným podporovateľom Ukrajiny v EÚ. Macron v minulosti naznačil, že Západ by mal byť pripravený na všetky možnosti, vrátane nasadenia síl.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Hamas odovzdal telo, ktoré nepatrí žiadnemu izraelskému rukojemníkovi

Izraelská armáda oznámila, že jedno zo štyroch tiel, ktoré Hamas vo štvrtok odovzdal, nepatrí Širi Bibasovej ani inému unesenému Izraelčanovi. Identifikované boli len pozostatky jej dvoch synov, Kfira a Ariela, ako aj 83-ročného Odeda Lifšica.

Armáda označila konanie Hamasu za porušenie dohody o prímerí a vyzvala ho na odovzdanie Bibasovej tela a prepustenie zvyšných rukojemníkov.

Hamas tvrdil, že deti zahynuli pri izraelskom nálete, izraelská armáda však uvádza, že ich v zajatí zavraždili palestínski militanti.

Po útoku Hamasu 7. októbra 2023 bolo zajatých 251 ľudí. Podľa izraelskej armády je v Gaze stále 70 rukojemníkov, z toho 35 mŕtvych.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Moskva sa svojich cieľov na Ukrajine nevzdala, varuje Kallasová

Rozhovory medzi USA a Ruskom ukazujú, že Moskva stále sleduje svoje územné ambície, uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Na summite G20 v Johannesburgu varovala, že ústupky voči Rusku by mohli povzbudiť ďalších agresorov.

Rokovania sa konajú v čase napätia vyvolaného vyjadreniami Donalda Trumpa a rusko-americkým stretnutím v Saudskej Arábii, kam neboli prizvaní Ukrajinci ani Európania.

Kallasová zdôraznila potrebu silnejšej podpory Ukrajiny a odmietla myšlienku vyslania mierových síl pred uzavretím prímeria.

Ukrajina dlhodobo žiada o jasné bezpečnostné záruky od NATO a Západu, keďže v roku 1994 sa vzdala jadrových zbraní výmenou za nejasné prísľuby ochrany.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Registrácia nových automobilov na Slovensku klesla o viac ako 15 percent

V januári 2025 zaznamenal Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR viac ako 6600 registrácií nových osobných automobilov. Medziročne ide o zníženie o 16,76 percenta. Vo štvrtok o tom informoval viceprezident ZAP Pavol Prepiak.

Registrácie malých úžitkových automobilov dosiahli v januári počet 576, čo oproti rovnakému mesiacu minulého roka s počtom 818 vozidiel predstavuje pokles o 29,58 percenta. V kategórii osobných automobilov mali najvyšší percentuálny podiel na trhu značka Škoda s podielom 18,40 percenta, Toyota s 11,54 percenta a Kia s 10,23 percenta.

V prípade nákladných vozidiel do 12 ton (kategória N2) bolo v januári zaregistrovaných 14 vozidiel, čo oproti januáru 2024, keď ich bolo 40, predstavuje pokles o 65 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.