Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iba polovica zamestnancov na Slovensku je spokojná so svojím platom

Spokojnosť zamestnancov s výškou platu na Slovensku klesá.

Kým v roku 2021 boli spokojné takmer dve tretiny pracovníkov, v roku 2023 to bolo už len 58 percent. Najnovší prieskum agentúry Focus pre Profesia.sk ukázal, že aktuálne je so svojím príjmom spokojných iba 50 percent zamestnancov.

Najvyššiu spokojnosť vyjadrili tvoriví odborní pracovníci, z ktorých dve tretiny hodnotia svoj plat pozitívne. Prieskum tiež potvrdil, že vyššie vzdelanie znamená vyššiu spokojnosť.

Mimoriadnu spokojnosť s platom vyjadrili len 2 percentá zamestnancov, zatiaľ čo podiel nespokojných vzrástol zo 16 percent na 22 percent. Napriek tomu si pracovné ponuky prezerá aj viac ako tretina ľudí, ktorí sú v zamestnaní spokojní. Najčastejšie chcú mať prehľad o trhu práce a aktuálnych platoch.

Generácia Z je podľa prieskumu menej lojálna k zamestnávateľom a nebojí sa zmeny. Mileniáli síce tak často prácu nemenia, no chcú mať prehľad o možnostiach na trhu.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Generačná chudoba vedie k sociálnemu vylúčeniu detí, uviedol komisár pre deti

Generačná chudoba detí negatívne ovplyvňuje ich vzdelanie, zdravotný stav a zvyšuje riziko izolácie, povedal komisár pre deti Jozef Mikloško.

Rodiny v generačnej chudobe často zápasia s dlhodobou nezamestnanosťou, nízkymi príjmami a obmedzeným prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. 

Najčastejšími príčinami detskej chudoby sú podľa Mikloška nízke vzdelanie rodičov, nedostatok pracovných príležitostí, neúplné rodiny s nízkym príjmom či zdravotné problémy. Chudoba detí je podľa neho problémom nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Mikloško zdôraznil, že riešenie detskej chudoby si vyžaduje dlhodobú a nadrezortnú spoluprácu.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Hamas prepustil v Rafahu dvoch izraelských rukojemníkov

Ďalší štyria by mali byť prepustení neskôr v Nusajráte. Izrael výmenou za rukojemníkov plánuje oslobodiť viac ako 600 palestínskych väzňov.

Izrael krátko pred prepustením prvých dvoch rukojemníkov zverejnil zoznam 602 palestínskych väzňov, ktorých plánuje prepustiť, vrátane 50 osôb odsúdených na doživotie. Viac ako 100 osôb bude po prepustení deportovaných do zahraničia.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom sa začalo 19. januára a prvá fáza zahŕňa prepustenie 33 izraelských rukojemníkov výmenou za približne 1900 palestínskych väzňov. Druhá fáza predpokladá dohodu o prepustení zostávajúcich rukojemníkov a o ukončení vojny. Tretia fáza sa má sústrediť na obnovu Pásma Gazy.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Rusko a USA plánujú ďalšie rokovania do dvoch týždňov

Uviedol to ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov pre štátnu agentúru RIA.

Podľa Rjabkova sa stretnutie uskutoční v tretej krajine. Prvé rokovania medzi Moskvou a Washingtonom o možnom ukončení vojny na Ukrajine sa konali tento týždeň v Saudskej Arábii.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Rusko stále neobdržalo súhlas USA s novým veľvyslancom

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov uviedol, že Moskva stále neobdržala súhlas Washingtonu s novým veľvyslancom v USA.

Predchádzajúci veľvyslanec Anatolij Antonov opustil svoju funkciu v októbri. Spojené štáty a Rusko tento týždeň absolvovali prvé priame rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, pričom americký minister zahraničných vecí Marco Rubio avizoval snahu obnoviť diplomatické misie oboch krajín vo Washingtone a Moskve.

Podľa Rubia by obnovenie plnohodnotnej diplomatickej prítomnosti mohlo uľahčiť ďalšie rokovania medzi oboma stranami.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Laššáková: Svet sa mení, amerických konzervatívcov zaujíma aj Fico

Europoslankyňa Judita Laššáková (Smer) považuje pozvanie premiéra Roberta Fica na Konferenciu konzervatívnej politickej akcie (CPAC) v USA za dôkaz hlbokých zmien vo svetovej politike.

Podľa nej sa téma mieru stala dôležitejšou ako ideologické rozdiely medzi konzervatívcami a ľavicou.

Fico sa na konferencii stretol s Elonom Muskom, ktorý vedie americký úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE).

Laššáková tiež kritizovala dvojaký meter Bruselu v otázke zrušenia prvého kola rumunských prezidentských volieb, ktoré prirovnala k situácii v Poľsku. Podľa nej je súčasťou demokracie akceptovať výsledky volieb bez ohľadu na politické preferencie.

(tasr, mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.