Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Nasadenie amerických vojakov na Ukrajine je logické v rámci dohody o nerastných surovinách

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň upozornil, že približne 15 miliárd dolárov z už prisľúbenej americkej vojenskej pomoci ešte nebolo doručených.

Spojené štáty doteraz oficiálne odmietali akúkoľvek priamu vojenskú prítomnosť na Ukrajine.

Nerastné suroviny sa stali kľúčovým faktorom v rokovaniach medzi Kyjevom a Washingtonom, pričom americký prezident Donald Trump nedávno naznačil ochotu uzavrieť rozsiahlu dohodu v hodnote 500 miliárd dolárov.

(reuters, mm)

  |  

Pavel: Ukrajina je obeť, nemalo by sa ustupovať diktátorom

Český prezident Petr Pavel na nedeľnom zhromaždení v Prahe pripomenul, že Ukrajina sa usilovala o suverenitu, no napriek dohodám bola napadnutá.

Kritizoval narastajúce pragmatické postoje západných krajín a vyzval na dodržiavanie hodnotových zásad.

Pavel varoval pred ústupkami diktátorom a zdôraznil, že medzinárodné právo chráni aj Európu. Podľa neho by mala Európa získať silnejší hlas a byť asertívnejšia v globálnej politike, namiesto čakania na iniciatívu Spojených štátov.

Zhromaždenie na Staromestskom námestí v Prahe organizovali viaceré neziskové organizácie, pričom program pokračoval pietnym sprievodom k soche ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka.

(tasr, mm)

  |  

Slovensko má najvyššie výdavky na podporu v nezamestnanosti vo V4

Slovensko v roku 2023 vynaložilo na dávky v nezamestnanosti 0,63 percenta HDP, čo je najviac spomedzi krajín V4.

Hoci výdavky klesli z pandemických úrovní, stále sú vyššie než pred rokom 2020, pričom priemer EÚ dosiahol 1,05 percenta HDP.

Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) zahrňujú tieto výdavky pravidelné aj jednorazové príspevky, ako sú odstupné a kompenzácie. V roku 2022 tvorili jednorazové dávky takmer polovicu celkových výdavkov na nezamestnanosť, čo bol tretí najvyšší podiel v EÚ.

Odstupné tvorilo takmer 30 percent týchto výdavkov a vyplácalo ho verejný aj súkromný sektor, pričom najväčší podiel pripadal na podniky mimo verejnej správy.

Slovensko sa napriek poklesu nezamestnanosti na 5,8 percenta v roku 2023 stále drží na najvyššej úrovni v rámci V4, hoci je mierne pod priemerom EÚ.

(tasr, mm)

  |  

Rusko a USA budú rokovať o vzájomných sporoch koncom budúceho týždňa

Uviedol to v nedeľu ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov pre agentúru TASS.

Podľa Rjabkova bude ďalšie kolo diskusií vedené na úrovni ministrov Očakáva sa, že sa strany zamerajú na kľúčové problémy v bilaterálnych vzťahoch, vrátane sankcií, diplomatických obmedzení a otázok súvisiacich s vojnou na Ukrajine.

Rokovania nadväzujú na nedávne stretnutie zástupcov Moskvy a Washingtonu v Saudskej Arábii, kde sa diskutovalo o možnostiach ukončenia konfliktu na Ukrajine.

(reuters, mm)

  |  

Severná Kórea dodáva Rusku polovicu munície, tvrdí Kyjev

Vyhlásil to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov na nedeľnej tlačovej konferencii.

Okrem delostreleckých granátov začal Pchjongjang vo veľkom dodávať aj 170-mm samohybné húfnice a 240-mm raketomety. Podľa Budanova ide o systematické zásobovanie, ktoré výrazne posilňuje ruské sily na fronte.

(reuters, mm)

  |  

Putin chce urýchliť ťažbu lítia a kľúčových surovín

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že krajina musí znížiť závislosť od dovozu. 

Kritizoval, že Rusko stále nevyužíva svoje ložiská, hoci mohlo začať už pred rokmi.

Rusko podľa odhadov disponuje miliónom ton lítia, no doteraz bolo odkázané na zahraničné dodávky. Po zavedení západných sankcií Moskva začala rozvíjať vlastnú produkciu a do roku 2030 chce byť v tejto oblasti sebestačná. Kontrolu získala aj nad dvomi veľkými ložiskami lítia na východe Ukrajiny.

Téma nerastných surovín sa stala geopolitickou otázkou po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil zámer získať prístup k ukrajinským zásobám v hodnote 500 miliárd dolárov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však dohodu zatiaľ zablokoval.

(tasr, mm)