Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nákup stíhačiek F-16 nebol opodstatnený, tvrdí NKÚ o najväčšom armádnom nákupe v našich dejinách

AKTUALIZOVANÉ Ministerstvo obrany pri nákupe 14 stíhacích lietadiel F-16 v roku 2018 nepreukázalo opodstatnenosť tejto najdrahšej akvizície vojenskej technicky v histórii SR. V súlade s pravidlami nebol ani samotný proces nákupu a jeho schvaľovanie. Vyplýva to z analytickej správy Najvyššieho kontrolného úradu o nákupe stíhacích lietadiel F-16, ktoré na piatkovom tlačovom brífingu priblížil šéf NKÚ Karol Mitrík a podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

Poukázal na to, že o nákupe stíhacích lietadiel rozhodla vláda v čase, keď neboli aktualizované obranné stratégie. "A na rozdiel, napríklad, od Bulharska, ktoré realizovalo podobný nákup, akvizíciu, ho neodobril ani parlament,“ upozornil Mitrík.

NKÚ na tieto fakty poukazuje i vzhľadom na celkové náklady, v ktorých je zarátaná nielen obstarávacia cena, ale aj prevádzkové náklady. "Celková suma sa v horizonte 40 rokov šplhá na približne 6,2 miliardy eur,“ uviedol Andrassy.

"Tieto fakty však neboli nielen predmetom rokovania v parlamente, ale ani súčasťou verejnej diskusie, hoci podľa nášho názoru mala byť verejnosť informovaná o tom, že je potrebné počítať s takýmito nákladmi do budúcnosti a malo prísť k dosiahnutiu verejného konsenzu s nákupom,“ dodal podpredseda NKÚ.

Bezkonkurenčné? Ani nie

Dostatočne podľa kontrolórov nebola preukázaná ani výhodnosť nakúpených strojov oproti konkurenčným ponukám, rovnako tak neboli preverené iné možnosti zabezpečenia obrany vzdušného priestoru, napríklad systém ochrana vzdušného priestoru prostredníctvom NATINAMDS alebo nákup lietadiel 5. generácie.

Kontrolóri takisto kritizujú fakt, že pri obstarávaní neboli vyrokované ani kompenzačné programy, či už priame investície do zbrojného priemyslu, alebo zabezpečenie subdodávateľských vzťahov pre vlastnú zbrojnú výrobu.

NKÚ odhaduje, že takýmito kompenzáciami by sa do slovenskej ekonomiky dostal približne rovnaký objem peňazí ako bola obstarávacia cena za lietadlá, výcvik, muníciu a dvojročnú prevádzku – 1,9 miliardy eur.

Prvé stroje dorazia už budúci rok

Šéf NKÚ Mitrík zároveň poznamenal, že nákup sa svojím spôsobom dostáva aj do rozporu s plánovanými záväzkami SR voči NATO pri modernizácii svojej armády. "Nákup 14 stíhacích lietadiel F-16 prevyšuje požiadavky cieľov spôsobilostí 2017 a odčerpáva zdroje od realizácie meškajúceho projektu ťažkej mechanizovanej brigády. Záväzkom voči NATO nie je nákup stíhačiek alebo modernizácie ťažkej mechanizovanej armády,“ upozornil.

Kontrakt na 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 americkej výroby uzavrelo Slovensko koncom roka 2018, kedy rezortu šéfoval Peter Gajdoš, nominant Slovenskej národnej strany.

Stíhačky by mali Slovensko stáť 1,6 miliardy dolárov. Prvé štyri stíhačky by mali na Slovensko doraziť v roku 2022. Zvyšných desať dopravia do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy je aj letecká výzbroj, logistická podpora a výcvik leteckého aj pozemného personálu. MO SR v súčasnosti rokuje s americkou stranou o prerozdelení splátok.

SNS sa bráni

Tvrdenia Najvyššieho kontrolného úradu SR o neefektívnosti nákupu stíhacích lietadiel F-16 vychádzajú podľa Slovenskej národnej strany z absolútnej neznalosti problematiky. Strana, v gescii ktorej bol rezort obrany v čase negociácií a nákupu stíhačiek, to uviedla v reakcii na analýzu kontrolórov.

Národniari upozorňujú, že počet lietadiel si určili Ozbrojené sily SR, teda vojaci, a to po konzultácii s predstaviteľmi partnerských štátov, upozorňujú tiež, že nákup bol rozhodnutím vlády, nie ministra Petra Gajdoša. "Ak by Slovenská republika nekúpila akékoľvek lietadlá, boli by tu už prítomné cudzie ozbrojené sily a platili by sme viac ako 60 miliónov eur ročne iným za ochranu vzdušného priestoru," upozornila SNS.

Za odborne nemiestne považuje porovnávať americké F-16 a švédske Gripeny, tvrdí navyše, že nakúpené lietadlá možno kedykoľvek predať. "A vždy to je lepšie, ako si prenajímať lietadlá ako Česká republika. Pri porovnaní kúpy a prenájmu niet o čom diskutovať," dodala SNS.

Naď: Nemáme na to dosah

Ministerstvo obrany berie na vedomie hodnotenie nákupu stíhačiek F-16, upozorňuje zároveň, že nemôže mať nijakým spôsobom dosah na kontrakt, ktorý podpísala vláda Petra Pellegriniho.

"Každopádne, súčasné vedenie rezortu obrany dohodlo s americkou stranou rozloženie konkrétnych splátok na dlhšie obdobie bez finančného navýšenia a rokuje tiež o ďalších opatreniach súvisiacich so znížením celkových nákladov i zapojením domáceho obranného priemyslu do procesu akvizície a prevádzky lietadiel F-16," dodal minister Jaroslav Naď.

Pripomenul, že pri procese verejného obstarávania nedošlo podľa Úradu pre verejné obstarávanie k porušeniu zákona, závery a odporúčania úradu bude rezort aplikovať pri ďalších modernizačných projektoch.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Zmena vo vakcinačnej politike: Očkovať sa bude môcť aj u všeobecného lekára

Dospelí Slováci aj mladí vo veku od 12 do 15 rokov sa od júla budú môcť dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 aj u svojho ambulantného lekára. Vo štvrtok to na tlačovej konferencii potvrdil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Ľudia majú kontaktovať priamo svojho lekára.

"Očkovanie je jedinou cestou na zvládnutie pandémie ochorenia COVID-19," zdôraznil šéf rezortu zdravotníctva. Lekárov a pediatrov požiadal o pomoc pri zvýšení počtu zaočkovaných. Zdôraznil, že prípadné vážne nežiaduce účinky bude znášať štát. Do systému sa od stredy (23. 6.) prihlásilo 64 lekárov.

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková vysvetlila, že očkovacie centrá budú naďalej vykonávať svoju prácu. Cieľom bude zaočkovať domovy sociálnych služieb či ľudí, ktorí sa nemôžu z rôznych príčin zúčastniť očkovania. Ak budú lekári mať záujem vstúpiť do systému, tak si budú môcť objednávať svojich pacientov, ako sú zvyknutí.

Pomôže dôvera

Hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová verí, že očkovaniu napomôže dôvera medzi pediatrami a detskými pacientmi a ich rodičmi. Objednávanie vakcín a ich distribúcia budú zabezpečené v spolupráci s lekárňami. Objednávanie pacientov na očkovanie bude prebiehať v ambulancii obvyklým spôsobom, špecifickým pre danú ambulanciu. Každý zaočkovaný bude môcť na stránke korona.gov.sk požiadať o medzinárodný očkovací certifikát. Ambulancie so záujmom o očkovanie sa môžu prihlásiť cez webovú stránku MZ SR.

Očkovanie v ambulanciách sa bude realizovať štandardným spôsobom, pričom ambulancie majú možnosť očkovať len svojich kapitovaných pacientov. Rozdiel oproti vakcinačnému centru bude podľa MZ SR v tom, že celý proces, od objednania na očkovanie, cez realizáciu, až po záznam do systémov, vykoná ambulancia. Používať sa bude vakcína Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech.

(tasr)

Minúta  |  

Von Leyenová dala v Bratislave zelenú plánu obnovy: Som šťastná, je v ňom veľa kvality

Slovenský plán obnovy má zelenú. Oznámila to v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Ocenila, že Slovensko odovzdalo plán obnovy medzi prvými, vyzdvihla aj výbornú spoluprácu. Plán podľa jej slov spĺňa kritériá, je ambiciózny a kvalitný.

"Som šťastná, že môžem oznámiť, že Európska komisia sa rozhodla dať zelenú slovenskému plánu obnovy a odolnosti v hodnote 6,3 miliardy eur," vyhlásila šéfka EK. Ocenila, že Slovensko bolo medzi piatimi najrýchlejšími štátmi pri odovzdaní plánu obnovy, ale vyzdvihla aj kvalitu. "Pretože rýchlosť je dobrá, ale musí tam byť aj kvalita a v tomto pláne je veľa kvality," dodala.

Reformy a investície, ktoré tento plán obsahuje, urobia podľa nej Slovensko silnejším, odolnejším a lepšie pripraveným na budúcnosť. Poznamenala, že slovenský plán obsahuje 43 % prostriedkov na zelenú transformáciu a 21 % na digitalizáciu.

"Veľmi oceňujem, že máte veľký program pre slovenských žiakov, aby boli vybavení na budúce zamestnania, vedomosti a zručnosti, ktoré sú nevyhnuté pre vek digitalizácie, a tiež že slovenské podniky dostávajú podporu z tohto plánu na prechod na digitalizáciu," priblížila. Potešila ju tiež hodnota alokácie z plánu obnovy na zdravotníctvo.

"To najťažšie je ešte len pred nami, a to je samotná realizácia," skonštatoval premiér Eduard Heger (OĽANO). Realizácia si podľa neho bude vyžadovať veľké organizačné nasadenie, odhodlanie a politické zručnosti a súhru. "Od plánu obnovy do veľkej miery závisí naša budúcnosť," zdôraznil. Vyzval na spojenie síl pri realizácii všetkých priorít plánu.

Priblížil, že medzi priority slovenského plánu obnovy patria vzdelávanie, zdravotníctvo, ale i životné prostredie či efektívna verejná správa. Poznamenal, že v súčasnosti sa už nezaobídeme ani bez digitalizácie. "Aj vďaka digitalizácii sa svet počas pandémie úplne nezastavil," podotkol. Cieľom v pláne obnovy podľa neho bolo dobre nastaviť priority.

Heger s Leyenovou si zároveň prezreli aj úspešné projekty vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. Tie podľa premiéra ilustrujú aj slovenské priority v pláne obnovy. Šéfka Komisie označila návštevu vo vedeckom parku za fascinujúcu.

Leyenová spomenula, že Slovensko prešlo zložitou druhou vlnou koronakrízy. "Chcem, aby ste vedeli, aký dojem na mňa urobila solidarita ľudí počas týchto zložitých čias," vyhlásila s tým, že ešte nie je koniec, ale existuje nádej, že sa situácia bude zlepšovať.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Najviac dôveryhodnou ostáva Čaputová, Matovič padol až za Danka

Najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku ostáva hlava štátu Zuzana Čaputová. Darí sa aj ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Naopak, pokračuje trend klesajúcej obľúbenosti expremiéra a súčasného šéfa rezortu financií Igora Matoviča.

Najdôveryhodnejšou medzi politickými lídrami je prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej verí 54 percent ľudí. Nasledujú líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini so 44-percentnou dôverou, predseda SaS Richard Sulík (34 percent), predseda Sme rodina a Národnej rady SR Boris Kollár (31 percent) a premiér Eduard Heger z hnutia OĽaNO (29 percent). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza, ktorý sa konal od 2. do 9. júna na vzorke 1 011 respondentov.

Po premiérovi nasleduje v rebríčku dôveryhodnosti líder Smeru-SD Robert Fico (25 percent), šéf KDH Milan Majerský (23 percent), predseda SNS Andrej Danko (23 percent). Ďalším je líder Republiky Milan Uhrík (22 percent), šéfka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová (21 percent) a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová (19 percent). Najmenej dôveryhodným je podľa prieskumu líder SMK Krisztián Forró (10 percent).

Lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi verí 13 percent respondentov, no má najvyššiu nedôveru spomedzi politických lídrov. Nedôveruje mu až 87 percent opýtaných. Za ním v miere nedôvery nasledujú líder ĽSNS Marian Kotleba (82 percent), Remišová (79 percent), Danko (75 percent), Fico (74 percent).

Ďalším v poradí je premiér Heger, ktorému nedôveruje 69 percent respondentov. O niečo menej respondentov nedôveruje predsedovi parlamentu Kollárovi, a to 68 percent opýtaných. Prezidentke Čaputovej nedôveruje podľa prieskumu 45 percent respondentov. Pellegrinimu nedôveruje 54 percent opýtaných a Sulíkovi 65 percent.

Minúta  |  

Grendel: Ak sa manipulujú kauzy, ide o rozvrat právneho štátu

Minister vnútra má niesť zodpovednosť za svoje manažérske a personálne rozhodnutia, nie za konanie nominantov z čias bývalej vlády. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to skonštatoval podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Gábor Grendel v súvislosti s opozičným pokusom o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca.

Tvrdí, že minister nemá kompetencie na zasahovanie do vyšetrovania a na to, aby hovoril, koho treba či netreba vyšetrovať. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) reagoval, že ak si minister ponechal v polícii ľudí z čias bývalej vlády, asi boli dobrí. Koalícia sa podľa neho snaží navodiť dojem, že za všetko môže bývalá vláda. Obaja sa zhodli, že ak sa manipulujú vyšetrovania káuz, je to problém a treba ho riešiť. Blanár namieta nekonanie Mikulca. Grendel deklaroval, že konajú kompetentné orgány.

Grendel súhlasí, že ak sa manipulujú vyšetrovania, ide o rozvrat právneho štátu. "Ak sa to nedeje, tak je to ešte horšie, lebo to je už svojvôľa spravodajskej služby," poznamenal s tým, že je kompetenciou orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), aby podozrenia plynúce zo správy SIS vyšetrili. Deklaroval, že dôveruje polícii aj SIS. "Každý si má robiť svoju prácu v zmysle zákona. Ak prácu v zmysle zákona nerobí, musia sa vyvodiť dôsledky, ale na to sú tu súdy," podčiarkol.

Blanár sa pýta, prečo nebol zbavený mlčanlivosti exšéf SIS Vladimír P., ktorý je vo väzbe. "Mohli sme mať možno pokoj, lebo by všetko vysvetlil," myslí si. Namieta, že minister vnútra je zodpovedný za bezpečnosť krajiny. Poukázal na to, že Mikulec je prijímateľom informácií zo zákona a správy od SIS musel mať skôr, ako sa konalo tajné stretnutie špičiek štátu.

"Ak videl, že tam sú nejakí ľudia napísaní, mal ich minimálne odstaviť od vyšetrovania, ak je tam niečo, čo je podozrivé, dokým sa to nevyšetrí," hovorí v súvislosti s podozreniami o existencii skupiny na ministerstve vnútra a v OČTK, ktorá má manipulovať výpovede svedkov a vyšetrovania káuz.

"SIS má v zmysle zákona zbierať informácie, nie vynášať súdy, či sa niečo deje alebo nie," reagoval Grendel s tým, že tieto informácie má posunúť zákonným príjemcom a aj to robí. Poukázal na zásah inšpekcie ministerstva vnútra v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Podčiarkol, že tajná služba hovorí len o podozreniach. Opozícia podľa neho doteraz nepovedala, čo presne má teda Mikulec urobiť v zmysle zákonov.

(tasr)

Minúta  |  

Nicholsonová: Sú tu slušní politici v rôznych stranách, ale ide o politický planktón bez výtlaku

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová zatiaľ svoju budúcnosť na domácej politickej scéne nevidí. Pre TASR uviedla, že aktuálne ani so žiadnou stranou o tomto nerokuje. Hovorí o politickom planktóne a o chýbajúcom politickom výtlaku na reálnu zmenu pre Slovensko. Svoju budúcnosť europoslankyne nevylúčila.

"Zatiaľ svoju budúcnosť v politike nevidím. Som dosť stará a aj politika ma naučila nikdy nehovoriť nikdy, pretože život je plný zvratov. Ale či sa pozriem napravo alebo naľavo toho politického spektra, tak sa nevidím ani v jednej strane a ani aktuálne nerokujem so žiadnou stranou," povedala Ďuriš Nicholsonová.

Dodala, že rozlišuje politikov, nie všetci sú rovnakí a vidí veľa slušných ľudí v rôznych stranách. "Žiaľ, sú to všetko strany, ktoré nemajú potrebný výtlak. Ja to považujem za taký politický planktón, ktorý prejde síce v ďalších voľbách do parlamentu, ale nebude mať možnosť priniesť reálnu zmenu. A to, čo táto krajina potrebuje, je reálna zmena, pretože ju sklamali aj jedni, aj druhí a my potrebujeme reálnu alternatívu, ktorá nám prinesie nádej. A žiaľ, strana, ktorá má sedem percent, sa zase bude musieť dohodnúť s [Petrom, pozn. TASR] Pellegrinim a toho ja za žiadnu alternatívu nepovažujem, a už vôbec nie za nádej," dodala.

Na otázku o jej budúcnosti ako europoslankyne a či do ďalších eurovolieb pôjde na kandidátke niektorej strany odpovedala, že to ešte uvidí. Hovorí ale aj o možnosti prípadných nadnárodných kandidátok. "Momentálne sa ideme baviť o tom, či sa okrem národných kandidátok budú voliť aj nadnárodné. To je všetko otvorená záležitosť, ešte uvidím. Ale na domácej politickej scéne sa zatiaľ nevidím," uzavrela.

Ďuriš Nicholsonová donedávna pôsobila v strane SaS. O svojom odchode z nej informovala vo februári tohto roka. Urobila tak po tom, ako v koalícii vyvolala napätie jej tlačová konferencia o eurofondoch. Dostala sa ňou do konfliktu s vicepremiérkou Veronikou Remišovou (Za ľudí). Europoslankyňa totiž informovala, že Slovensko prišlo nenávratne o miliardu eur z eurofondov, pretože do konca roka 2020 nezabezpečilo v Európskom fonde regionálneho rozvoja jej realokáciu. To Remišová odmietla.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.