Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu zastavil všetku humanitárnu pomoc do Gazy. Hamas: Je to puč proti mieru

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa rozhodol zastaviť vstup všetkej humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, keďže sa končí prvá fáza dohody o rukojemníkoch, oznámil jeho úrad v nedeľnom vyhlásení.

Deň predtým súhlasil Tel Aviv s predĺžením prímeria z prvej fázy počas náboženských sviatkov – moslimský ramadán a židovský pesach –, ako to navrhol osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff. Prvá fáza dohody mala pritom platiť do soboty, prímerie bude pokračovať ďalších 42 dní.

Militantné hnutie Hamas opakovane vyzvalo na začatie druhej fázy prímeria, o ktorej v piatok rokovala izraelská delegácia v egyptskej Káhire. Jej súčasťou je aj úplné ukončenie bojov, ktoré pozastavili 19. januára po 15 mesiacov trvajúcej vojne v palestínskej enkláve.

Hamas na zastavenie prísunu dodávok humanitárnej pomoci cez Izraelom strážené koridory reagoval tým, že je to „lacné vydieranie“ a „puč“. Militantné hnutie tiež vyzvalo sprostredkovateľov dohody – Egypt, Katar a USA –, aby prinútili Izrael ukončiť trestné opatrenia voči Gaze.

„Toto rozhodnutie komplikuje situáciu a ovplyvňuje proces rokovaní – a Hamas nereaguje na nátlak,“ povedal agentúre Reuters vysoký predstaviteľ Hamasu Samí abú Zuhrí.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Proti Putinovi v Berlíne protestovalo asi 500 ľudí, vyjadrili podporu Ukrajine

V sobotu pochodovali centrom Berlína stovky demonštrantov na akcii s názvom Rusko proti Putinovi. Protest organizovali prominentní opoziční politici ako Iľja Jašin, Vladimir Kara-Murza či vdova po Alexejovi Navaľnom Julija Navaľná.

Dav skandoval „Nie vojne!“ a „Slobodu politickým väzňom!“. Demonštrácia sa konala deň po ostrej výmene medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Podobné protesty sa konali aj v Prahe a Jerevane. V nemeckej metropole oproti minulému roku niesli demonštranti viac ruských vlajok s tým, že tento štátny symbol „patrí všetkým Rusom“.

„Nerozumiem, prečo by sme mali trikolóru odovzdávať vrahom, agresorom a ničomníkom,“ povedal známy ruský obhajca ľudských práv Oleg Orlov.

Demonštrácie v Berlíne sa zúčastnilo aj 20 príslušníkov militantnej organizácie Ruský dobrovoľnícky zbor.

(rfe/rl, tasr, sab)

Minúta  |  

Japonsko bojuje s najväčším lesným požiarom od roku 1992

Japonská vláda evakuovala tisíce ľudí v meste Ofunato na severe krajiny. Plamene si vyžiadali najmenej jednu obeť a nedarí sa ich uhasiť. Domovy muselo opustiť dvesitíc ľudí, ďalších 1 200 sa uchýlilo do prístreškov. 

Požiar, najväčší od roku 1992, zasiahol až 1 800 hektárov. Zhorelo viac ako 80 budov a do akcie bolo nasadených 1 700 hasičov. Na leteckých záberoch televízie NHK vidno biele stĺpy dymu aj po štyroch dňoch od vzniku požiaru.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Protesty proti Muskovi zasiahli viaceré americké mestá

V mestách New York, Denver, Tucson či Jacksonville protestovali stovky ľudí pred predajňami firmy Tesla proti prepúšťaniu federálnych zamestnancov zo strany Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) a jeho lídra Elona Muska. V New Yorku zatkli deväť ľudí.

Od inaugurácie Donalda Trumpa 20. januára dostalo výpoveď približne 100-tisíc zamestnancov, niektorí z nich prijali polročné odstupné. Tesla a Biely dom sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Erdogan: Pokiaľ sa kurdská strana nerozpustí, budeme proti nej bojovať

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu vyhlásil, že vojenské operácie proti Strane kurdských pracujúcich (PKK) budú pokračovať, ak sa organizácia nerozpustí. Varovanie prišlo po tom, čo PKK na výzvu svojho vodcu Abdullaha Öcalana vyhlásila prímerie.

Öcalan žiada, aby skupina zložila zbrane a ukončila činnosť. Mierový proces s PKK inicioval v októbri Devlet Bahçeli, koaličný partner Erdogana.

PKK vedie povstanie v Turecku od roku 1984 a boje si vyžiadali viac ako 40-tisíc obetí. Ankara a západní spojenci považujú PKK za teroristickú organizáciu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Hamas požaduje zavedenie druhej fázy dohody o prímerí v Pásme Gazy

Palestínske hnutie Hamas v nedeľu oznámilo, že žiada realizáciu druhej fázy dohody o prímerí. Reagovalo tak na Izrael, ktorý prijal návrh USA na predĺženie prvej fázy počas ramadánu a pesachu.

Podľa predstaviteľa Hamasu Mahmúda Mardawího je stabilita v regióne možná len úplným naplnením dohody. Prímerie z 19. januára zastavilo 15 mesiacov bojov. Hamas zatiaľ prepustil 25 rukojemníkov a odovzdal telá ôsmich ďalších výmenou za prepustenie palestínskych väzňov z izraelských väzníc.

Hovorca Hamasu Házim Kásim však už v sobotu oznámil, že odmieta "formuláciu" Izraela o predĺžení prvej fázy dohody, no Witkoffov plán podľa Reuters bezprostredne nespomenul.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.