Odídenkyňa z KDH Martina Bajo Holečková v nedeľu vyhlásila, že americký prezident Donald Trump priznal, že v otázke rusko-ukrajinskej vojny sleduje predovšetkým americké záujmy, a vedie akúsi výpalnícku politiku. To ukázal tým, že Kyjevu predložil dohodu o nerastných surovinách namiesto bezpečnostných záruk.
Poslankyňa SaS v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 dodala, že Trump sa stal „podržtaškou“ ruského prezidenta Vladimira Putina, a prestal byť „lídrom slobodného sveta“, čo však ponúka možnosť pre Európu.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) so smiechom odmietol nálepku „podržtaška“ na adresu Trumpa, a dodal, že prezident USA robí tú istú politiku, o akú sa snaží slovenská vláda. Za zbytočné označil „podivné stretnutia“, čím nazval neformálne samity francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či britského premiéra Keira Starmera.
„My sa preto staviame za iniciatívu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej,“ doplnil s odkazom na návrh transatlantického samitu medzi EÚ a USA.
Republikáni v americkom Senáte plánujú predĺžiť daňové škrty z roku 2017 bez ohľadu na vplyv na deficit. Chcú obísť demokratickú opozíciu cez parlamentný manéver, ktorý ignoruje odhadované straty príjmov, ktoré sa môžu vyšplhať na viac ako štyri bilióny dolárov.
Návrh predsedu väčšiny Johna Thunea za Južnú Dakotu naráža na odpor aj v rámci Republikánskej strany. Kongresman Thomas Massie varoval, že by to mohlo „zruinovať rozpočet“. Ďalší kritici hovoria o neetickom kroku, ktorý by prehĺbil dlh USA.
Nezávislé analýzy varujú pred „dlhovou špirálou“. Podľa Komisie pre zodpovedný federálny rozpočet by natrvalo zachované daňové škrty zvýšili deficit až o 4,6 bilióna dolárov za desať rokov.
Republikáni v Senáte plánujú návrh zahrnúť do rozpočtu, ktorý musí prejsť Kongresom. Kľúčovými výzvami zostáva udržanie chodu vlády po 14. marci a zvýšenie dlhového stropu USA v polovici roka.
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že oceňuje návrh talianskej premiérky Giorgie Meloniovej zorganizovať samit všetkých predstaviteľov USA a Európy v otázke Ukrajiny.
„Nesúhlasíme s tým, že jediné riešenie vojny na Ukrajine je vojenské riešenie,“ povedal V diskusnej relácii televízie TA3 V politike Šutaj Eštok s tým, že slovenská vláda vždy odmietala posielanie zbraní a munície, ktorá podľa neho vojnu len predlžuje.
Jeho diskusný kolega v relácii predseda PS Michal Šimečka uviedol, že postoj premiéra Roberta Fica (Smer) považuje za zradu. „To nie je o tom, že Európa nie je jednotná. Európa je jednotná, len Slovensko a Maďarsko túto jednotu narúšajú,“ vyhlásil.
K rozdeľovaniu spojencov pripomenul, že členské štáty EÚ sa koncom budúceho týždňa stretnú na oficiálnom samite, no maďarský premiér Viktor Orbán už avizoval, že spoločné vyhlásenie nepodporí.
„Prekážkou mieru je Vladimir Putin. Lebo na to, aby sa stiahol, mal tri roky,“ dodal šéf PS.
Český premiér Petr Fiala v rámci samitu vyhlásil, že cieľom Európy musí byť spravodlivý mier na Ukrajine. Zdôraznil, že vojenská podpora Kyjeva je kľúčovým faktorom na dosiahnutie tohto cieľa.
Fiala tiež zopakoval, že Európa musí byť súčasťou riešenia situácie na Ukrajine. Podľa neho je nevyhnutné, aby európske štáty aktívne prispievali k stabilizácii regiónu a posilňovaniu bezpečnosti.
Ľudí nezaujíma, či má koalícia 76 alebo 79 poslancov, vyhlásil šéf Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike si zmeral sily s predsedom najsilnejšej opozičnej strany Michalom Šimečkom.
Matúš Šutaj Eštok sa nazdáva, že odídenci z Hlasu okolo Samuela Migaľa momentálne vyjednávajú so stranou Smer. Rudolf Huliak (Národná koalícia/nezaradený) sa zasa stane ministrom športu po dohode s premiérom, nie s SNS, pripomenul.
V diskusnej relácii Joj 24 - Politika 24 ešte predtým Šutaj Eštok povedal, že koalícia má v súčasnosti de iure podporu 77 poslancov NR SR, pričom do tohto počtu ráta okrem štyroch Huliakovcov aj Jána Ferenčáka, ktorý je stále členom poslaneckého klubu strany Hlas. Z pôvodnej koaličnej 79-tky tak nepočíta Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorých už vylúčili aj zo strany Hlas.
Za dôležitý stabilizujúci prvok pre vládnu koalíciu považuje voľbu predsedu Národnej rady. Zaoberať sa ňou budú počas najbližších dní.
"Myslím si, že by to mohlo byť buď v utorok, alebo v stredu, keď by parlament, verím, už po dohode, mohol jednak voliť aj predsedu parlamentu a mohol vysporiadať všetky personálne otázky," uviedol minister. Zvolenie predsedu NR SR bude podľa neho symbolom politického reštartu pre koalíciu. Dohodu premiéra Roberta Fica (Smer) s poslancami okolo Rudolfa Huliaka víta.
Nové usporiadanie v rámci rezortu regionálneho rozvoja má podľa neho v rukách Smer, prezident Peter Pellegrini bude musieť podľa Šutaja Eštoka následne nomináciu, vyplývajúcu z jeho ústavných právomocí, akceptovať. Ako dodal, je na vládnej strane Smer, na akých menách sa v rámci novozískaných ministerstiev dohodnú.
"S tým záujmom sme ich odovzdávali, aby sa späť obnovila sedemdesiatdeviatka. V akom stave sú rokovania, to sa musíte opýtať našich koaličných partnerov," objasnil.
Poznamenal, že jeho rokovania s odídencami z Hlasu k ničomu neviedli. "Dnes títo páni poslanci rokujú s politickou stranou Smer, verím, že keď nenašli dohodu v politickej strane Hlas, nájdu ju v Smere," konštatoval.
Minister vnútra neskôr v diskusnej relácii V politike na TA3 priznal, že nevie nič o tom, že by sa poslanec Hlasu Ján Ferenčák, (spolupracoval s Migaľovou skupinkou), mal stať ministrom investícií (MIRRI). O ďalších potenciálnych nomináciách odmietol diskutovať s tým, že kreslo ministra tohto rezortu už spadá do gescie strany Smer.
Matúš Šutaj Eštok. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Šimečka hovorí o pokračovaní chaosu
Pre Slovensko by bolo najlepšie, aby situácia v koalícii vyvrcholila predčasnými voľbami, zopakoval líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka v diskusnej relácii TA3 V Politike. „Táto vláda je na konci s dychom, keď minister vnútra a predseda Hlasu nevie, či jeho poslanec bude ministrom, alebo nie,“ prihovoril sa svojmu diskusnému oponentovi.
„Povedali ste, že do marca budete mať väčšinu. Je začiatok marca a máte horko-ťažko sedemdesiatšestku, čo je len pokračovaním tohto chaosu,“ povedal šéf PS. Pripomenul, že Slováci budú trpieť „dvojitou drahotou“ vyplývajúcou z konsolidácie. Jej súčasťou sú zvýšená DPH či nová transakčná daň. „Keď sa vás premiér pýtal, čo by ste navrhovali, tak ste sa, s prepáčením, pokakali ako malí chlapci,“ reagoval Šutaj Eštok.
Šimečka priblížil, že v súčasnosti má PS dobrú spoluprácu s KDH a stranou SaS. „Ak sa Demokrati dostanú do parlamentu, oni sú dobrí potenciálni koaliční partneri, Igor Matovič sa z koaličnej spolupráce vylučuje sám,“ pokračoval.
Ku konsolidácii doplnil, že bolo možné šetriť na prevádzkových nákladoch ministerstiev. Namiesto toho vláda založila nové ministerstvo, ktoré však vyžaduje približne 100 miliónov eur. Podľa Šimečku bolo možné na vláde ušetriť 500 miliónov eur, hoci konsolidácia si vyžadovala približne 2,7 miliard eur.
Ivan Korčok a Michal Šimečka. Foto: Martin Baumann/TASR
„My sme si tú konsolidáciu za dve miliardy nevymysleli. My sme museli konsolidovať, pretože nás zadlžili budúci koaliční partneri, tuto, pána Šimečku – Matovič, Naď, Heger, Ódor,“ odpovedal Eštok.
Debata sa následne posunula k otázke možnej koalície po budúcich voľbách, pričom sa moderátor opýtal, či PS počíta s nomináciou Ivana Korčoka za potenciálneho premiéra. „Premiérom sa stanem ja ako predseda víťaznej strany,“ odpovedal Šimečka na hypotetickú otázku.
Šimečka skritizoval, že sa vláda namiesto „skutočných problémov“ sústredí na prenasledovanie mimovládnych organizácií, čo sa dotýka aj jeho rodiny. Priznal, že jeho matka a partnerka majú občianske združenia, no dodal, že „na tom nie je nič zlé“.
Šutaj Eštok reagoval, že na „mape“ mimovládnych organizácií sú také, s ktorými spolupracuje aj súčasná vláda – pričom spomenul dobrovoľných hasičov, ktorí dostávajú päť miliónov eur ročne – a „také, ktoré si pomýlili činnosť“ a vystupujú ako politické strany.
Na adresu združenia Projekt Fórum [ktoré založila Šimečkova matka, pozn. red.] či Nadácie otvorenej spoločnosti odkázal, že tak, ako existuje transparentnosť vo financovaní politických strán či v obchodnom registri, koalícia požaduje transparentnosť aj vo financovaní mimovládok.
Pokiaľ ide o financovanie tretieho sektora, v diskusnej relácii na JOJ 24 povedal, že debata v parlamente o mimovládkach sa zasekla na tom, že tu prišla ešte ambícia, pripojiť k tej transparentnosti mimovládok aj problém lobingu.
Podľa neho je nutné venovať sa téme lobingu samostatne. "Lobing treba upraviť, mal by to byť samostatný zákon, ktorý bude reflektovať na všetky mimovládky, ktoré majú záujem ovplyvňovať politické dianie, ale treba to urobiť normálne, v rámci konštruktívnej debaty," dodal. Vyhodnotenie financovania mimovládok očakáva v krátkom čase.
Minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok reagoval na medializovaný prípad vyhostenia Ukrajinca. V relácii JOJ 24 Politika 24 potvrdil, že ide o tú istú osobu, ktorá sa podľa jeho slov na Slovensku usilovala o štátny prevrat.
Šutaj Eštok potvrdil, že v prípade vyhosteného Ukrajinca išlo o tú istú osobu, ktorá sa vraj snažila o puč na Slovenku. „Všetko sa prešetruje. Čakáme aj o vstupy z finančnej správy," dodal šéf rezortu vnútra.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v nedeľu ocenil pragmatický prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa k ukončeniu vojny na Ukrajine. Kritizoval však Európu, ktorá podľa neho tlačí na pokračovanie konfliktu.
Lavrov označil diskusiu o nasadení európskych mierových síl na Ukrajine za arogantnú. Podľa neho Západ nevie vysvetliť, čo by nasadenie mierotvorcov znamenalo pre ukrajinské územie a ruskojazyčnú menšinu.
Minister dodal, že USA otvorene hovoria o ukončení vojny, zatiaľ čo Európa podľa neho vojnu predlžuje.
Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel predstavil pre Webnoviny tri scenáre, ako by mohla po budúcich voľbách vzniknúť vláda. Vyhlásil, že ak chce súčasná opozícia po voľbách zostaviť vládu, musí si nájsť cestu k Igorovi Matovičovi i strane Demokrati.
Načrtol tri možnosti, ako by jednotlivé strany, ktoré sa pravdepodobne dostanú do parlamentu, mohli zložiť koalíciu. Podľa posledných prieskumov vystrieda SNS hnutie Republika a Smer a Hlas zložia vládu s Milanom Uhríkom. „Ak to vydá na väčšinu v parlamente, som presvedčený, že Hlas uprednostní túto zostavu. Pre Šutaja Eštoka je Republika bezproblémová voľba,“ vyhlásil.
Druhým scenárom je podľa Grendela zostava PS, SaS a KDH, ktorá by na väčšinu potrebovala aj hnutie Slovensko či Demokratov. „Ak budeme riskovať, že niekomu hlasy na našej strane barikády prepadnú, pripravujeme sa o možnosť zostaviť takúto koalíciu. Ak sa niekto spolieha na to, že radšej Demokrati ako hnutie Slovensko Igora Matoviča, tak hovorím, že to matematicky nevychádza,“ podotkol.
Tretí scenár je spojenie PS a Hlasu s ďalšími stranami. To však Grendel odmietol z dôvodu, že nebude existovať politická vôľa na „nápravu“ situácie s trestnými kódexmi či zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.
Poľsko podporuje návrh talianskej premiérky Giorgie Meloniovej zorganizovať americko-európsky samit, povedal v nedeľu pred samitom európskych lídrov poľský premiér Donald Tusk.
Meloniová v piatok avizovala, že Taliansko navrhne svojim partnerom okamžité usporiadanie samitu za účasti Spojených štátov a európskych krajín a spojencov, na ktorom by sa diskutovalo o tom, ako „riešiť veľké výzvy súčasnosti, počnúc Ukrajinou“.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov tvrdí, že dramatický posun v americkej zahraničnej politike voči Rusku je v súlade s víziou Kremľa. Uviedol to v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu.
Podľa neho môže byť obnova bilaterálnych vzťahov úspešná, ak budú Putin a Trump spolupracovať. Peskov spomenul aj potenciálnu spoluprácu v oblasti ťažby vzácnych kovov a hliníka.
Ukrajina a Európa sledujú takýto vývoj so znepokojením, najmä po neúspešnej návšteve Zelenského v Bielom dome, ktorá sa skončila roztržkou s Trumpom a viceprezidentom JD Vanceom, píšu agentúry.
Americkí predstavitelia v nedeľu pre denník Guardian anonymne vyjadrili frustráciu nad postojom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na piatkovom rokovaní v Oválnej pracovni. Zelenskyj podľa nich ignoroval odporúčania americkej delegácie a tlačil na bezpečnostné záruky, ktoré chcela americká strana riešiť neskôr.
Administratíva Donalda Trumpa chcela najprv uzavrieť dohodu o mineráloch ako súčasť ekonomického partnerstva. Trump to vnímal ako nepriamy záväzok k bezpečnosti Ukrajiny, vysvetlili zdroje.
Podľa jeho poradcov bola táto pozícia komunikovaná ukrajinskej strane a poradcovia Zelenskému odporúčali, aby sa na stretnutí s Trumpom sústredil na pozitívnu rétoriku.
Napätie eskalovalo, keď sa Zelenskyj kriticky vyjadril k názoru viceprezidenta JD Vancea na mierové rokovania s Ruskom. Vance reagoval ostro a označil Zelenského prístup za nevďačný. Incident odhalil hlbšie nezhody v americkom tábore ohľadom politiky voči Ukrajine.
