Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť, naznačujú americkí republikáni

Vyjadrenia zazneli po piatkovej roztržke medzi Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson a ďalší členovia Republikánskej strany v nedeľu vyhlásili, že ak má byť dosiahnutá mierová dohoda, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz upozornil, že USA potrebujú lídra, ktorý dokáže rokovať s Washingtonom aj Moskvou. Johnson uviedol, že Zelenskyj sa buď musí vrátiť k rokovaciemu stolu, alebo by mal vedenie Ukrajiny prevziať niekto iný. Demokratický senátor Chris Murphy však kritizoval Trumpa za nebezpečné približovanie sa k Rusku.

Podľa zdrojov denníka Guardian Trumpova administratíva pripisuje vinu za roztržku Zelenskému, ktorý mal tlačiť na okamžité poskytnutie bezpečnostných záruk, hoci USA jasne deklarovali, že o nich chcú rokovať až neskôr. Rovnakú radu mu údajne poskytli aj americkí senátori pred stretnutím.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio sa ohradil voči tvrdeniam, že by USA ustupovali Rusku. „Nikto tu netvrdí, že Vladimir Putin tento rok dostane Nobelovu cenu za mier," povedal v televízii ABC. Zdôraznil však, že mier je možný len cez priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Vojenský ombudsman Rybák: Zákony pre vojakov sú príliš prísne

Vojenský ombudsman Roman Rybák upozorňuje, že slovenská legislatíva je na profesionálnych vojakov v niektorých ohľadoch neprimerane tvrdá. Ak je vojak obvinený z trestného činu, aj keď nesúvisí s jeho službou, musí byť dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a dostáva iba 30 percent platu.

V prípade, že vojak má „rodinu, hypotéku a tak ďalej, je to pre neho likvidačné a nemôže si pomôcť a nemôže sa z toho dostať von," upozornil Rybák. Navrhuje preto, aby sa dočasné zbavenie služby týkalo len prípadov súvisiacich s výkonom služby.

Ďalej poznamenal, že vojaci majú obmedzené aj niektoré ústavné práva. Nemôžu spisovať petície či podnikať. Oklieštené majú aj politické práva.

Ombudsman tiež pripomenul, že Ústavný súd SR zrušil obmedzenie vojakov zakladať odborové organizácie na pracovisku. „Zatiaľ nemám vedomosť, že by niekto v rámci rezortu obrany založil, ale toto obmedzenie bolo prelomené," dodal na záver.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Európa chce zvýšiť obranné výdavky, lídri prisľúbili ďalšiu podporu Ukrajine

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v nedeľu po londýnskom samite uviedol, že niektorí európski lídri predložili nové plány na zvýšenie obranných výdavkov. Podrobnosti však neprezradil.

Nemecký kancelár Olaf Scholz zdôraznil, že EÚ musí finančne a vojensky podporovať Ukrajinu. Britský premiér Keir Starmer oznámil novú dohodu, ktorá umožní Ukrajine využívať 1,6 miliardy libier na ochranu kritickej infraštruktúry. Poľský premiér Donald Tusk dodal, že všetci účastníci samitu sú pripravení navýšiť výdavky na obranu.

Starmer odmietol tvrdenia, že USA sú nespoľahlivým spojencom, a poľský premiér Tusk zdôraznil, že všetci účastníci samitu chcú čo najsilnejšie vzťahy medzi Európou a USA.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

V Sýrii vzniká výbor na prípravu ústavnej deklarácie, oznámil Šara

Dočasný prezident Sýrie Ahmad Husajn Šara v nedeľu informoval o zriadení sedemčlenného výboru, ktorý vypracuje návrh novej ústavnej deklarácie. Tá má právne zakotviť prechodné obdobie po zvrhnutí dlhoročného vodcu Bašára Asada.

Vo výbore expertov bude aj jedna žena. Jeho úlohou bude vypracovať "ústavnú deklaráciu, ktorá právne zakotví prechodnú fázu" v Sýrii. Následne návrhy predložia prezidentovi, konkrétne lehoty však neboli stanovené.

Krajina nemá zákonodarný zbor ani ústavu. Šara odhaduje, že voľby sa uskutočnia o štyri až päť rokov, prepracovanie ústavy môže trvať dva až tri roky.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ursula Von der Leyenová: Európa sa musí urýchlene vyzbrojiť

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu po stretnutí o podpore Ukrajiny v Londýne vyzvala členské štáty EÚ na výrazné zvýšenie obranných výdavkov. Upozornila, že po rokoch podfinancovania je nevyhnutné zvýšiť ich na dlhšie obdobie.

Podľa nej Európa potrebuje „masívny nárast" investícií do obrany a členské štáty musia získať viac fiškálneho priestoru na takéto výdavky.

„Chceme, aby Spojené štáty vedeli, že sme pripravení brániť demokraciu," zdôraznila von der Leyenová. Jej slová odrážajú narastajúcu obavu o bezpečnosť Európy a potrebu väčšej nezávislosti od americkej vojenskej podpory.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

USA môžu získať vplyv nad Nord Stream 2, rokovania znepokojujú Európu

Nemecký podnikateľ Matthias Warnig, bývalý šéf Nord Stream 2 a exdôstojník Stasi, sa snaží oživiť ruský plynovod do Európy s podporou amerických investorov. S touto informáciou prišiel denník Financial Times, uvádza Echo24.

Rokovania údajne zahŕňajú kontaktovanie Trumpovho tímu a cieľom je nielen ukončenie vojny na Ukrajine, ale aj prehĺbenie hospodárskych väzieb medzi USA a Ruskom.

Podľa zdrojov Financial Times jedno americké investičné konzorcium už vypracovalo návrh dohody s Gazpromom, ktorá by nadobudla platnosť po zrušení sankcií. Plán však narazil na odpor európskych lídrov. Obnova Nord Stream 2 by vyžadovala zrušenie amerických sankcií, súhlas Moskvy a povolenie Nemecka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov aj spoločnosť Gazprom odmietli situáciu komentovať. Nord Stream 2 je v súčasnosti v konkurznom konaní vo Švajčiarsku a ani právnik spoločnosti, ani správca veriteľov nereagovali na žiadosti o vyjadrenie.

(Echo24, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.