Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič sa zaočkovať nedal. Ministra zdravotníctva však kritizuje za zaostávanie v očkovaní

Podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič kritizuje ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského za to, že Slovensko zaostáva v očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Dáva mu však šancu na to, aby ukázal, že dokáže ľudí nabudiť k tomu, aby sa dali zaočkovať. Uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Podpredseda Národnej rady SR a podpredseda strany Smeru-SD Juraj Blanár na margo ministra zdravotníctva poznamenal, že nevidí žiadnu zmenu.

Podľa Matoviča (OĽaNO) sa jeho nástupca na premiérskej stoličke Eduard Heger (OĽaNO) uchytil dobre. V súvislosti s Lengvarským (nom. OĽaNO) uviedol, že má skôr obavy pri niektorých jeho rozhodnutiach a myslí si, že môžeme na ne doplatiť. Zo strany Lengvarského očakával masívnejšiu kampaň k ruskej vakcíne Sputnik. Obáva sa, že Slovensko sa nedostane v zaočkovanosti nad 40 percent. Matovič poznamenal, že v koalícii upozorňuje už dlhšie na to, aby boli opatrenia uvoľňované pre tých, ktorí sú zaočkovaní.

Blanár poznamenal, že krajinu aj napriek výmene na poste premiéra riadi Matovič. "Je to ich vec, my to rešpektujeme," povedal s tým, že hádky v koalícii stále pokračujú a preniesli sa aj do parlamentu. Tvrdí, že Matovič sa ako keby dostal do pozície kritika a vystupuje ako opozičný minister.

Platiť za Sputnik?

V súvislosti s ruskou vakcínou Sputnik Matovič poznamenal, že zmluvu sa snažili urobiť tak, aby bola výhodnejšia ako s inými spoločnosťami. Je presvedčený o tom, že za zvyšné dávky Sputnika nebudeme platiť. Posunutie exspirácie je podľa neho možnosťou. Ako tvrdí, orgány činné v trestnom konaní by mali preveriť, či niekto nerobil "nadprácu" proti tejto vakcíne.

(Ne)povinné očkovanie

Matovič uviedol, že sa očkovať ešte nedal, zároveň proti očkovaniu ako takému nie je, avšak nepodporuje, aby bolo povinné. Blanár poznamenal, že Smer-SD je za dobrovoľné očkovanie, on sám sa zaočkovať dá. "Musíme ľuďom v dobrom vysvetľovať, že očkovanie zachraňuje životy," povedal Matovič. O tom, aby boli niektoré skupiny ľudí povinne zaočkované, napríklad pracovníci v domovoch sociálnych služieb, by podľa predsedu OĽaNO mohla byť diskusia. Blanár potvrdil, že Smer-SD chce, aby boli vakcíny dostupné pre všetkých.

200 eur na dieťa

V súvislosti s referendom o predčasných voľbách minister financií uviedol, že ho bude mrzieť, ak Ústavný súd rozhodne proti. Z kroku prezidentky, ktorá sa v tejto súvislosti obrátila na Ústavný súd, je "smutný".

Témou diskusie bola aj daňovo-odvodová reforma. Minister financií povedal, že v jeho návrhu bude kľúčovou časťou 200 eur na dieťa. Na otázku či bude jeho súčasťou i zvyšovanie DPH, povedal, že nie. Blanár dodal, že odmietajú zvyšovanie DPH a daňovo-odvodovú reformu považuje za marketingový ťah.  

Minúta  |  

Ústavný súd zrušil uznesenie Najvyššieho súdu k väzbe Kováčika

Ústavný súd SR zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým potvrdil väzbu pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Má ísť o rozhodnutie Najvyššieho súdu z novembra minulého roka. Potvrdil to jeho obhajca Erik Magál.

"Môžem potvrdiť, že 22. júna bolo vydané rozhodnutie - nález Ústavného súdu," povedal Magál. Ústavný súd vo svojom náleze uvádza, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Bude jeho povinnosťou poskytnúť sťažovateľovi adekvátnu súdnu ochranu a opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z 25. októbra 2020," odôvodnil Ústavný súd (ÚS).

Zrušenie uznesenia znamená, že po vydaní nálezu ÚS sa konanie vráti späť pred Najvyšší súd a ten bude musieť bezodkladne rozhodovať o ďalšom trvaní väzby Dušana Kováčika, priblížil obhajca.

Podľa rozhodnutia ÚS sa Najvyšší súd nemá obmedziť len na prieskum napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ale komplexne preskúmať aktuálnosť dôvodov väzby Dušana Kováčika v momente svojho rozhodovania podľa aktuálneho stavu.

Pochybnosti o nestrannosti Klimenta

Senát Ústavného súdu svoje rozhodnutie zdôvodnil pochybnosťami o nestrannosti sudcu Juraja Klimenta. Bol členom senátu NS, ktorý zamietol sťažnosť Dušana Kováčika voči rozhodnutiu ŠTS o jeho vzatí do väzby. Dušan Kováčik v ústavnej sťažnosti namietal príbuzenský vzťah Klimenta a prokurátora Ondreja Repu, ktorý je jeho synovec a podával návrh na vzatie do väzby na ŠTS. Poukazoval aj na jeho medializované pozitívne vyjadrenia k Repovej práci a negatívne vyjadrenia na jeho adresu. Najvyšší súd označil ústavnú sťažnosť za nedôvodnú, Kliment sa necítil byť zaujatý, vzťah s Repom nemal byť intenzívny napriek príbuzenskému vzťahu.

„Pri komplexnom zhodnotení vzťahu sudcu JUDr. Klimenta k prejednávanej veci, k sťažovateľovi a prokurátorovi Ústavný súd konštatuje, že tento je takej povahy a intenzity, že objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nestrannosti nielen u sťažovateľa, ale aj u akéhokoľvek nestranného pozorovateľa, čo môže viesť až k strate dôvery občanov v spravodlivosť,“ píše sa v náleze. ÚS tiež pripomenul, že nestrannosť sudcu, ktorý rozhoduje spor o právo, je kľúčovou hodnotou súdnej moci a len nestranné rozhodnutie môže byť spravodlivé.

Ústavný súd tiež poukázal, že ak sudca verejne vyjadroval prostredníctvom médií svoj názor na bývalého špeciálneho prokurátora a jeho trestnú vec, a to ešte na samom začiatku trestného stíhania, reálne to vyvoláva pochybnosti o jeho objektívnej nestrannosti. Uviedol, že sudca má postupovať zdržanlivo nielen pri výkone svojej funkcie, ale aj v civilnom živote.

Ocenil však Klimentovu občiansku angažovanosť, ktorý sa podľa neho ani v exponovaných situáciách, keď je v Slovenskej republike testovaná spravodlivosť a právny štát, nebojí prezentovať svoje právne názory na spoločenskú situáciu. Upozornil však, že aj keď ide o trestné stíhanie bývalého špeciálneho prokurátora, čo je pre demokraciu samo o sebe bolestivé, štandardy trestného práva musia platiť pre každého.

NS tak bude znova rozhodovať o sťažnosti, ktorú Dušan Kováčik podával vlani v októbri proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu o vzatí do väzby. "Najvyšší súd bude teda opätovne rozhodovať o zákonnosti vzatia do väzby," poznamenal Magál.

Sudkyňa pre prípravné konanie rozhodla v októbri minulého roka tak, že Dušana Kováčika vzala do väzby z dôvodu kolúzneho, ako i preventívneho. Proti všetkým výrokom tohto rozhodnutia podal Dušan Kováčik sťažnosť. Národná kriminálna agentúra ho zadržala koncom októbra minulého roka. Svojej funkcie špeciálneho prokurátora sa vzdal krátko po obvinení.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry už v tejto veci podal v apríli na súd obžalobu na Dušana Kováčika, obvineného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov. Zákonná sudkyňa Pamela Záleská vytýčila aj termín hlavného pojednávania na 7. až 9. a následne na 13. až 15. júla. Najvyšší súd SR rozhodoval o väzbe Dušana Kováčika aj 18. mája tohto roka, keď zamietol jeho sťažnosť voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu. Ten zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.      

Fico žiada prepustenie

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik by mal byť po náleze Ústavného súdu SR okamžite prepustený sudkyňou Špecializovaného trestného súdu na slobodu. V sobotu na tlačovej konferencii to uviedol poslanec parlamentu a predseda Smeru-SD Robert Fico.

ÚS, ktorý zrušil uznesenie NS v prípade vzatia do väzby Dušana Kováčika, dal jasný úder manipuláciám s trestnými konaniami. Takéto uznesenie ÚS nie je prvé a bude ich v budúcnosti ešte viac, dodal Fico.

Ústavný súd podľa neho vo svojom náleze skonštatoval, že vzatie do väzby Dušana Kováčika je porušením ľudských práv. O sťažnosti Dušana Kováčika k vzatiu do väzby rozhodoval v novembri senát NS SR, ktorého súčasťou bol sudca Juraj Kliment. Fico hovorí, že Kliment sa do tohto senátu nanominoval sám. "Nález ÚS rozložil Klimenta na kašu," poznamenal Fico s tým že NS vo svojom rozhodnutí o väzbe zlyhal. Chce podať aj podnet na začatie disciplinárneho konania voči Klimentovi.

Zároveň poukázal na rodinný vzťah Klimenta s prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrejom Repom, ktorý dal voči bývalému špeciálnemu prokurátorovi návrh na väzobné stíhanie.

Poslanci NR SR podali ministerke spravodlivosti Márií Kolíkovej (Za ľudí) podnet na prešetrenie údajného rodinného vzťahu medzi Klimentom a Repom, tvrdí Fico. Skonštatoval, že podnet však ostal bez odpovede.  

Fico vyzval orgány Európskej únie (EÚ), aby sa začali po rozhodnutiach ÚS zaoberať situáciou na Slovensku. Chce, aby EÚ začala riešiť zločiny, ktoré sa podľa neho dejú na Slovensku v súvislosti so zadržanými ľuďmi. "Robia sa tu zverstvá. Ľudia sú psychickí týraní vo výkone väzby," poznamenal.  

Predseda Smeru-SD tiež informoval, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic dal Kolíkovej podnet, aby podala dovolanie v prípade prepustenia bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej z väzby. Fico pripomenul, že Monika Jankovská má po prepustení ťažko postihnuté zdravie a preto chce proti tejto veci protestovať.

ÚS SR zrušil 22. júna uznesenie Najvyššieho súdu, ktorým potvrdil väzbu pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Má ísť o rozhodnutie NS SR z novembra minulého roka. Konanie sa tak vráti späť pred NS a ten bude musieť bezodkladne rozhodovať o ďalšom trvaní väzby Dušana Kováčika.

(TASR)

Minúta  |  

Nákup stíhačiek F-16 nebol opodstatnený, tvrdí NKÚ o najväčšom armádnom nákupe v našich dejinách

AKTUALIZOVANÉ Ministerstvo obrany pri nákupe 14 stíhacích lietadiel F-16 v roku 2018 nepreukázalo opodstatnenosť tejto najdrahšej akvizície vojenskej technicky v histórii SR. V súlade s pravidlami nebol ani samotný proces nákupu a jeho schvaľovanie. Vyplýva to z analytickej správy Najvyššieho kontrolného úradu o nákupe stíhacích lietadiel F-16, ktoré na piatkovom tlačovom brífingu priblížil šéf NKÚ Karol Mitrík a podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

Poukázal na to, že o nákupe stíhacích lietadiel rozhodla vláda v čase, keď neboli aktualizované obranné stratégie. "A na rozdiel, napríklad, od Bulharska, ktoré realizovalo podobný nákup, akvizíciu, ho neodobril ani parlament,“ upozornil Mitrík.

NKÚ na tieto fakty poukazuje i vzhľadom na celkové náklady, v ktorých je zarátaná nielen obstarávacia cena, ale aj prevádzkové náklady. "Celková suma sa v horizonte 40 rokov šplhá na približne 6,2 miliardy eur,“ uviedol Andrassy.

"Tieto fakty však neboli nielen predmetom rokovania v parlamente, ale ani súčasťou verejnej diskusie, hoci podľa nášho názoru mala byť verejnosť informovaná o tom, že je potrebné počítať s takýmito nákladmi do budúcnosti a malo prísť k dosiahnutiu verejného konsenzu s nákupom,“ dodal podpredseda NKÚ.

Bezkonkurenčné? Ani nie

Dostatočne podľa kontrolórov nebola preukázaná ani výhodnosť nakúpených strojov oproti konkurenčným ponukám, rovnako tak neboli preverené iné možnosti zabezpečenia obrany vzdušného priestoru, napríklad systém ochrana vzdušného priestoru prostredníctvom NATINAMDS alebo nákup lietadiel 5. generácie.

Kontrolóri takisto kritizujú fakt, že pri obstarávaní neboli vyrokované ani kompenzačné programy, či už priame investície do zbrojného priemyslu, alebo zabezpečenie subdodávateľských vzťahov pre vlastnú zbrojnú výrobu.

NKÚ odhaduje, že takýmito kompenzáciami by sa do slovenskej ekonomiky dostal približne rovnaký objem peňazí ako bola obstarávacia cena za lietadlá, výcvik, muníciu a dvojročnú prevádzku – 1,9 miliardy eur.

Prvé stroje dorazia už budúci rok

Šéf NKÚ Mitrík zároveň poznamenal, že nákup sa svojím spôsobom dostáva aj do rozporu s plánovanými záväzkami SR voči NATO pri modernizácii svojej armády. "Nákup 14 stíhacích lietadiel F-16 prevyšuje požiadavky cieľov spôsobilostí 2017 a odčerpáva zdroje od realizácie meškajúceho projektu ťažkej mechanizovanej brigády. Záväzkom voči NATO nie je nákup stíhačiek alebo modernizácie ťažkej mechanizovanej armády,“ upozornil.

Kontrakt na 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 americkej výroby uzavrelo Slovensko koncom roka 2018, kedy rezortu šéfoval Peter Gajdoš, nominant Slovenskej národnej strany.

Stíhačky by mali Slovensko stáť 1,6 miliardy dolárov. Prvé štyri stíhačky by mali na Slovensko doraziť v roku 2022. Zvyšných desať dopravia do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy je aj letecká výzbroj, logistická podpora a výcvik leteckého aj pozemného personálu. MO SR v súčasnosti rokuje s americkou stranou o prerozdelení splátok.

SNS sa bráni

Tvrdenia Najvyššieho kontrolného úradu SR o neefektívnosti nákupu stíhacích lietadiel F-16 vychádzajú podľa Slovenskej národnej strany z absolútnej neznalosti problematiky. Strana, v gescii ktorej bol rezort obrany v čase negociácií a nákupu stíhačiek, to uviedla v reakcii na analýzu kontrolórov.

Národniari upozorňujú, že počet lietadiel si určili Ozbrojené sily SR, teda vojaci, a to po konzultácii s predstaviteľmi partnerských štátov, upozorňujú tiež, že nákup bol rozhodnutím vlády, nie ministra Petra Gajdoša. "Ak by Slovenská republika nekúpila akékoľvek lietadlá, boli by tu už prítomné cudzie ozbrojené sily a platili by sme viac ako 60 miliónov eur ročne iným za ochranu vzdušného priestoru," upozornila SNS.

Za odborne nemiestne považuje porovnávať americké F-16 a švédske Gripeny, tvrdí navyše, že nakúpené lietadlá možno kedykoľvek predať. "A vždy to je lepšie, ako si prenajímať lietadlá ako Česká republika. Pri porovnaní kúpy a prenájmu niet o čom diskutovať," dodala SNS.

Naď: Nemáme na to dosah

Ministerstvo obrany berie na vedomie hodnotenie nákupu stíhačiek F-16, upozorňuje zároveň, že nemôže mať nijakým spôsobom dosah na kontrakt, ktorý podpísala vláda Petra Pellegriniho.

"Každopádne, súčasné vedenie rezortu obrany dohodlo s americkou stranou rozloženie konkrétnych splátok na dlhšie obdobie bez finančného navýšenia a rokuje tiež o ďalších opatreniach súvisiacich so znížením celkových nákladov i zapojením domáceho obranného priemyslu do procesu akvizície a prevádzky lietadiel F-16," dodal minister Jaroslav Naď.

Pripomenul, že pri procese verejného obstarávania nedošlo podľa Úradu pre verejné obstarávanie k porušeniu zákona, závery a odporúčania úradu bude rezort aplikovať pri ďalších modernizačných projektoch.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Zmena vo vakcinačnej politike: Očkovať sa bude môcť aj u všeobecného lekára

Dospelí Slováci aj mladí vo veku od 12 do 15 rokov sa od júla budú môcť dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 aj u svojho ambulantného lekára. Vo štvrtok to na tlačovej konferencii potvrdil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Ľudia majú kontaktovať priamo svojho lekára.

"Očkovanie je jedinou cestou na zvládnutie pandémie ochorenia COVID-19," zdôraznil šéf rezortu zdravotníctva. Lekárov a pediatrov požiadal o pomoc pri zvýšení počtu zaočkovaných. Zdôraznil, že prípadné vážne nežiaduce účinky bude znášať štát. Do systému sa od stredy (23. 6.) prihlásilo 64 lekárov.

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková vysvetlila, že očkovacie centrá budú naďalej vykonávať svoju prácu. Cieľom bude zaočkovať domovy sociálnych služieb či ľudí, ktorí sa nemôžu z rôznych príčin zúčastniť očkovania. Ak budú lekári mať záujem vstúpiť do systému, tak si budú môcť objednávať svojich pacientov, ako sú zvyknutí.

Pomôže dôvera

Hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová verí, že očkovaniu napomôže dôvera medzi pediatrami a detskými pacientmi a ich rodičmi. Objednávanie vakcín a ich distribúcia budú zabezpečené v spolupráci s lekárňami. Objednávanie pacientov na očkovanie bude prebiehať v ambulancii obvyklým spôsobom, špecifickým pre danú ambulanciu. Každý zaočkovaný bude môcť na stránke korona.gov.sk požiadať o medzinárodný očkovací certifikát. Ambulancie so záujmom o očkovanie sa môžu prihlásiť cez webovú stránku MZ SR.

Očkovanie v ambulanciách sa bude realizovať štandardným spôsobom, pričom ambulancie majú možnosť očkovať len svojich kapitovaných pacientov. Rozdiel oproti vakcinačnému centru bude podľa MZ SR v tom, že celý proces, od objednania na očkovanie, cez realizáciu, až po záznam do systémov, vykoná ambulancia. Používať sa bude vakcína Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech.

(tasr)

Minúta  |  

Von Leyenová dala v Bratislave zelenú plánu obnovy: Som šťastná, je v ňom veľa kvality

Slovenský plán obnovy má zelenú. Oznámila to v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Ocenila, že Slovensko odovzdalo plán obnovy medzi prvými, vyzdvihla aj výbornú spoluprácu. Plán podľa jej slov spĺňa kritériá, je ambiciózny a kvalitný.

"Som šťastná, že môžem oznámiť, že Európska komisia sa rozhodla dať zelenú slovenskému plánu obnovy a odolnosti v hodnote 6,3 miliardy eur," vyhlásila šéfka EK. Ocenila, že Slovensko bolo medzi piatimi najrýchlejšími štátmi pri odovzdaní plánu obnovy, ale vyzdvihla aj kvalitu. "Pretože rýchlosť je dobrá, ale musí tam byť aj kvalita a v tomto pláne je veľa kvality," dodala.

Reformy a investície, ktoré tento plán obsahuje, urobia podľa nej Slovensko silnejším, odolnejším a lepšie pripraveným na budúcnosť. Poznamenala, že slovenský plán obsahuje 43 % prostriedkov na zelenú transformáciu a 21 % na digitalizáciu.

"Veľmi oceňujem, že máte veľký program pre slovenských žiakov, aby boli vybavení na budúce zamestnania, vedomosti a zručnosti, ktoré sú nevyhnuté pre vek digitalizácie, a tiež že slovenské podniky dostávajú podporu z tohto plánu na prechod na digitalizáciu," priblížila. Potešila ju tiež hodnota alokácie z plánu obnovy na zdravotníctvo.

"To najťažšie je ešte len pred nami, a to je samotná realizácia," skonštatoval premiér Eduard Heger (OĽANO). Realizácia si podľa neho bude vyžadovať veľké organizačné nasadenie, odhodlanie a politické zručnosti a súhru. "Od plánu obnovy do veľkej miery závisí naša budúcnosť," zdôraznil. Vyzval na spojenie síl pri realizácii všetkých priorít plánu.

Priblížil, že medzi priority slovenského plánu obnovy patria vzdelávanie, zdravotníctvo, ale i životné prostredie či efektívna verejná správa. Poznamenal, že v súčasnosti sa už nezaobídeme ani bez digitalizácie. "Aj vďaka digitalizácii sa svet počas pandémie úplne nezastavil," podotkol. Cieľom v pláne obnovy podľa neho bolo dobre nastaviť priority.

Heger s Leyenovou si zároveň prezreli aj úspešné projekty vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. Tie podľa premiéra ilustrujú aj slovenské priority v pláne obnovy. Šéfka Komisie označila návštevu vo vedeckom parku za fascinujúcu.

Leyenová spomenula, že Slovensko prešlo zložitou druhou vlnou koronakrízy. "Chcem, aby ste vedeli, aký dojem na mňa urobila solidarita ľudí počas týchto zložitých čias," vyhlásila s tým, že ešte nie je koniec, ale existuje nádej, že sa situácia bude zlepšovať.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Najviac dôveryhodnou ostáva Čaputová, Matovič padol až za Danka

Najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku ostáva hlava štátu Zuzana Čaputová. Darí sa aj ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Naopak, pokračuje trend klesajúcej obľúbenosti expremiéra a súčasného šéfa rezortu financií Igora Matoviča.

Najdôveryhodnejšou medzi politickými lídrami je prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorej verí 54 percent ľudí. Nasledujú líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini so 44-percentnou dôverou, predseda SaS Richard Sulík (34 percent), predseda Sme rodina a Národnej rady SR Boris Kollár (31 percent) a premiér Eduard Heger z hnutia OĽaNO (29 percent). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza, ktorý sa konal od 2. do 9. júna na vzorke 1 011 respondentov.

Po premiérovi nasleduje v rebríčku dôveryhodnosti líder Smeru-SD Robert Fico (25 percent), šéf KDH Milan Majerský (23 percent), predseda SNS Andrej Danko (23 percent). Ďalším je líder Republiky Milan Uhrík (22 percent), šéfka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová (21 percent) a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová (19 percent). Najmenej dôveryhodným je podľa prieskumu líder SMK Krisztián Forró (10 percent).

Lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi verí 13 percent respondentov, no má najvyššiu nedôveru spomedzi politických lídrov. Nedôveruje mu až 87 percent opýtaných. Za ním v miere nedôvery nasledujú líder ĽSNS Marian Kotleba (82 percent), Remišová (79 percent), Danko (75 percent), Fico (74 percent).

Ďalším v poradí je premiér Heger, ktorému nedôveruje 69 percent respondentov. O niečo menej respondentov nedôveruje predsedovi parlamentu Kollárovi, a to 68 percent opýtaných. Prezidentke Čaputovej nedôveruje podľa prieskumu 45 percent respondentov. Pellegrinimu nedôveruje 54 percent opýtaných a Sulíkovi 65 percent.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.