Ekonomický rast aj za cenu inflácie

V ekonomike býva niekedy ťažké presne stanoviť príčiny a následky. Mnoho javov sa objavuje súčasne, no bez príčinnej súvislosti. Príkladom môže byť zdanlivo senzačná správa spred dvoch týždňov – Cristiano Ronaldo na tlačovej konferencii odsunul fľaše Coca Coly so slovami „agua“ a cena akcií firmy Coca Cola poklesla o 1,6 percenta. Svetové médiá priniesli komentáre o tom, aký vplyv môže mať gesto jedného futbalistu. V skutočnosti k poklesu ceny došlo už niekoľko minút pred tým, ako Ronaldo na tlačovej konferencii vystúpil, a dôvody poklesu ceny akcií boli úplne iné.

To však neznamená, že by príčiny a následky nebolo možné vôbec určiť. Súčasný zrýchlený rast cien
zjavne neprichádza náhodou, ale v dôsledku kombinácie pandémie, reštriktívnych protipandemických opatrení a protikrízovej hospodárskej politiky. Zdá sa, že hospodársky prepad vyvolaný pandémiou sa podarí prekonať rýchlym oživením. Kľúčovou témou najbližšieho obdobia tak bude inflácia.

Inflácia nie je len monetárny problém

S istým zjednodušením je cenová hladina určovaná množstvom peňazí v obehu a množstvom tovarov a služieb, ktoré za ne možno kúpiť. Typickou príčinou inflácie je príliš rýchly rast peňažnej zásoby v dôsledku uvoľnenej monetárnej politiky. Takto sme to aspoň vnímali v posledných dekádach, ktoré boli charakterizované hospodárskym rastom a znižovaním výrobných nákladov. Výrazný nákladový šok svet naposledy zažil počas ropnej krízy v sedemdesiatych rokoch.

Pandémia čínskeho koronavírusu priniesla šok na oboch stranách trhu – na strane dopytu i ponuky.
Dopyt bol obmedzený nielen obavami z budúceho vývoja, ako to obvykle býva v čase hospodárskej krízy, ale najmä priamym obmedzením spotreby v mnohých odvetviach. Akokoľvek by ľudia chceli, niektoré tovary a služby si kúpiť nemohli.

Ruka v ruke s tým bola zastavená výroba – zavreté reštaurácie či hotely, uzemnené lietadlá a tak ďalej. Súbežné obmedzenie na oboch stranách trhu tak nespôsobilo významnejšie cenové výkyvy. Výnimkou boli len ceny niektorých komodít. Napríklad cena ropy prudko poklesla, keďže zníženie ťažby nenastalo okamžite a vo svete sa istý čas hromadili zásoby.

Problémy na strane ponuky

Uvoľnenie protipandemických opatrení umožnilo zvýšenie dopytu a teoreticky aj obnovenie výroby.
Ukazuje sa však, že ekonomiku nemožno ľubovoľne zapínať a vypínať ako jednoduchý stroj. Súčasná globalizovaná ekonomika je skôr komplexným organizmom. Každý zásah narušuje zložité dodávateľské reťazce a ich obnova je nákladná a vyžaduje istý čas.

Hoci spotrebiteľské ceny zatiaľ nerastú výrazne, aspoň nie v eurozóne, problémy na strane ponuky sú citeľné v cenách výrobcov. Rastú ceny surovín, stavebných materiálov aj cena práce v mnohých
odvetviach. Príčinou je nedostatok potrebných výrobných vstupov či pracovníkov. Tieto problémy sa, zrejme, nakoniec premietnu aj do spotrebiteľských cien.

Problémy s nedostatkom vstupov sa prejavujú naprieč sektormi. Príkladom z priemyslu môže byť
obmedzenie výroby automobilov kvôli nedostatku čipov. Tento nedostatok sa už na jar dotkol
slovenských automobiliek a naposledy ho minulý týždeň ohlásila aj česká Škoda Auto. Príkladom zo sektoru služieb môže byť chýbajúci hotelový personál či čašníci, ktorí si v priebehu pandémie našli prácu v iných odvetviach.

Preinvestovať sa z krízy, k vyšším cenám

Okrem problémov na strane výrobcov a poskytovateľov služieb však nemožno prehliadnuť ani rolu
hospodárskej politiky. V podstate od začiatku pandémie reagujú centrálne banky výrazne uvoľnenou monetárnou politikou. Vlády po celom svete reagujú výrazným zvýšením výdajov. V Európskej únii sa k národným programom pridal ešte ambiciózny únijný Fond obnovy.

Hospodárska politika sa snaží stimulovať investície. Tým zvyšuje dopyt po tovaroch a službách, ktorý však naráža na popísaný nedostatok reálnych zdrojov. Hoci mnohé investičné programy sa ešte nezačali realizovať, už očakávanie vyššieho dopytu tlačí ceny smerom nahor. Podobne funguje podpora zelenej transformácie, ktorá zvyšuje dopyt po niektorých komoditách.

Centrálne banky menia názor len pomaly

Na hrozbu inflácie už reagujú niektoré centrálne banky. V našom regióne minulý týždeň zvýšili úrokové sadzby hneď dve – maďarská a česká. Americký Federálny rezervný systém chce ponechať sadzby nízko do roku 2023, no postupne utlmovať program nákupu aktív. Európska centrálna banka rovnako ako britská Bank of England zatiaľ ponechávajú monetárnu politiku bez zmeny.

V eurozóne je inflácia zatiaľ nižšia než v Maďarsku, Česku či Spojených štátoch, no určite existujú dôvody na opatrnosť. Otázkou zostáva, či centrálne banky v tichosti nerezignovali na svoj cieľ udržiavať cenovú stabilitu a aspoň dočasne sa neusilujú o stimuláciu ekonomiky aj za cenu vyššej inflácie.