„Moja administratíva prijala opatrenia na zrušenie všetkých diskriminačných nezmyslov v oblasti rozmanitosti, rovnosti a inklúzie (DEI) – sú to politiky, ktoré boli absolútnym nezmyslom.“
Ide o slová nového amerického prezidenta, ktoré vyslovil pred biznismenmi vo švajčiarskom Davose pár dní po nástupe do Bieleho domu a podpise dvoch úzko súvisiacich dekrétov.
Hoci sa podobný postoj Trumpa k firemným „woke“ politikám očakával, ich rázne odmietnutie mnohými celosvetovo známymi spoločnosťami prekvapuje. Do amerických korporátov sa vohnal nový vietor. Teraz prehodnocujú svoju firemnú kultúru a mnohé pri tom otáčajú o 180 stupňov.
Tento nový trend predznamenala ešte koncom minulého roka správa o vzniku vôbec prvého „anti-woke“ ETF fondu Azoria 500 Meritocracy. Ten spomedzi piatich stoviek najväčších amerických firiem v indexe Standard & Poor´s vylučuje tie, ktoré pri nábore zamestnancov kladú dôraz na ideologicky definovanú rozmanitosť, rovnosť a inklúziu.
Čo chce Donald Trump
Nový americký prezident už počas prvého dňa v Oválnej pracovni podpísal nariadenie, ktorým cieli na to, aby vláda ukončila programy DEI. V dokumente stojí, že mali na svedomí „obrovské verejné plytvanie a hanebnú diskrimináciu“. Dal zároveň pokyn, aby všetkých štátnych zamestnancov, ktorí sa zaoberali DEI, posunuli na platenú dovolenku a potom prepustili.
V ďalšom výkonnom nariadení zase zrušil federálne politiky, ktoré sa pokúšali zvýšiť rozmanitosť a súkromné firmy takisto vyzval, aby od politík diverzity, rovnosti a inklúzie odstúpili.
Hoci kritici Trumpa považujú jeho kroky za diskriminačné voči menšinám, americký prezident vníma ako diskrimináciu presný opak – ak niekto dostáva prácu na základe príslušnosti k istej skupine, namiesto toho, aby bol posudzovaný podľa výkonu a jeho ľudských kvalít. Svojím spôsobom tak hlása základnú mantru klasických liberálov.
Napriek súdnej prekážke tne Trump do živého
Aj keď Trumpova administratíva nemá týmito nariadeniami právomoc meniť zákon, ide o silný prostriedok, ktorým sa deklaruje politika súčasnej vlády. Federálne agentúry zaväzuje k tomu, aby v súlade s nimi vykonávali svoje právomoci. Hoci to neplatí pre súkromné subjekty, aj na tie majú veľký vplyv, keďže orgány vlády majú prístup k štátnej pokladnici. A pre mnohé firmy predstavujú štátne zákazky jadro ich biznisu.
Americký prezident čelí ešte jednej prekážke, ktorou sú súdy. Federálny sudca v Marylande napríklad dočasne zablokoval jeho zákaz programov DEI. Napriek tomu sa firmy či federálne orgány nechcú dostať s Trumpom do konfliktu a od politík rozmanitosti bočia.
Americká FBI zrušila svoje DEI oddelenie ešte v decembri pred Trumpovým návratom do Bieleho domu. Pentagón zase koncom februára informoval, že transrodoví príslušníci americkej armády z nej budú vyradení, ak nedostanú výnimku. Jej udelenie je však podmienené splnením prísnych kritérií.
Radikálna otočka amerických korporátov
Zmena smeru, ktorá prišla s novou administratívou, sa však nedotkla len „woke“ politík vládnych inštitúcií.
Menšie aj väčšie súkromné spoločnosti obmedzujú svoje aktivity a záväzky v oblasti DEI. Niektoré potajomky a v menšom meradle, iné rušia v organizáciách celé pobočky a oddelenia.
Spomedzi najznámejších korporátov, ktoré sa otáčajú v smere vetra, spomeňme Pepsi, Disney, alebo McDonald’s, technologických gigantov ako Google a Meta či americké bankové kolosy Goldman Sachs a Citigroup.
Spoločnosť Disney napríklad nahradila výkonnostný faktor „rozmanitosti a inklúzie“, na základe ktorého odmeňovala vedúcich pracovníkov novou „stratégiou talentov“.
Samozrejme, stále je aj veľa tých firiem, ktoré sa svojich záväzkov v rámci DEI nechcú vzdať. Príkladom sú spoločnosti Apple či Costco, no aj tie vopred avizujú, že zrejme budú nútené urobiť menšie úpravy.
Zametanie stôp a strata chrbtice
Audítorský kolos Deloitte je však opačným príkladom. Svojím krokom dokonca vyvolal veľkú vlnu mediálnej kritiky. Zo svojich webstránok totiž vymazal vyhlásenie o svojich „základných hodnotách“, ktorými len donedávna boli „rozmanitosť, rovnosť a inklúzia“.
Nebola to pritom jediná zmena, ktorú spoločnosť uskutočnila. Vedenie takisto oznámilo zamestnancom, že v rámci Spojených štátov „ruší“ svoje ciele v oblasti rozmanitosti, ako aj výročnú správu o DEI.
V zahraničných médiách preto zaznieva otázka, či majú spoločnosti ako Deloitte, ktoré dosiaľ tvrdili, že diverzita vo firme je ich základnou hodnotou, vôbec nejakú chrbtovú kosť.
To však nemusí byť až také kľúčové. Správanie amerických spoločností ukazuje najmä to, že prvoradý je ešte stále biznis. Kým boli politiky diverzity, rovnosti a inklúzie trendom, tak im to prinášalo benefity. Teraz, keď je vietor opačný, nemajú pre firmy žiaden zmysel. A to napriek dlhodobo razeným tvrdeniam, že DEI politiky sú pre obchod dobré.
Iste, myšlienka, že viac hláv z rôznych prostredí má viac kreatívnych nápadov prospešných pre firmu, má niečo do seba. Na druhej strane, ak spoločnosť nevyberá a neodmeňuje zamestnancov podľa ich výkonu a stáva sa z nej akýsi sociálny podnik, nemôže fungovať efektívne.
Aj preto peňažné domy ako Goldman Sachs či JPMorgan Chase cúvli od DEI politík. A to napriek tomu, že šéfovia bánk na tohtoročnom stretnutí v Davose skonštatovali, že záväzok k rozmanitosti a inklúzii má rozumný obchodný zmysel.
Dokonca ani neskoršia rétorika výkonného riaditeľa JPMorgan Chase Jamieho Dimona z polovice februára tomu nezodpovedá: „Videl som, ako míňame peniaze na niektoré z týchto hlúpostí, a to ma naozaj vytočilo. Jednoducho ich zruším.“
Hoci to vyznieva ako ukážkový oportunizmus, vyjadrenia bankárov sú aj otázkou interpretácie. Jedna vec je rozmanitosť systematicky (a nákladne) podporovať, druhá je prestať byť voči rôznym skupinám v spoločnosti predpojatý. Nie je najlepším a najférovejším receptom pre firmu to, keď je otvorená každému, no všetci pri výbere a odmeňovaní podliehajú rovnakým pravidlám?