Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev priznáva, že nemôže vojensky získať všetky okupované územia

Ukrajinská vláda uznáva, že v súčasnosti nie je schopná vojenskou silou získať všetky okupované územia a ich návrat bude musieť prebiehať diplomatickou cestou.

Uviedol to vo štvrtok nemenovaný predstaviteľ počas brífingu, ktorý nasledoval po rokovaniach medzi USA a Ukrajinou o ukončení vojny.

Predstaviteľ zdôraznil, že Ukrajina neuzná ruské nároky na svoje územie a na stretnutí v Džidde sa nehovorilo o územných ústupkoch. Kyjev naznačil ochotu akceptovať dočasné 30-dňové prímerie navrhnuté Spojenými štátmi, ak s tým bude súhlasiť aj Rusko.

Ruské sily stále kontrolujú takmer pätinu ukrajinského územia viac než tri roky po začiatku invázie. Ukrajinská strana vníma prijatie prímeria ako „konštruktívny kompromis“ na dosiahnutie rýchleho ukončenia bojov, o ktoré sa usiluje americký prezident Donald Trump.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Trump: Putinovo vyhlásenie o prímerí na Ukrajine je sľubné, ale neúplné

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že ak Rusko odmietne plán prímeria na Ukrajine, bude to pre svet veľké sklamanie. Diskusie o detailoch konečnej dohody už prebehli a teraz podľa neho záleží na postoji Moskvy.

Trump zopakoval, že chce dosiahnuť rýchle ukončenie bojov a je ochotný s Putinom osobne rokovať. Americký prezident už v stredu vyjadril nádej, že Kremeľ prijme návrh na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila. Putin mu za jeho úsilie o ukončenie vojny poďakoval.

„Dúfajme, že urobia správnu vec,“ vyhlásil Trump pred novinármi počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom v Oválnej pracovni.

Trump tiež uviedol, že vo štvrtok uviedol, že jeho špeciálny vyslanec Steve Witkoff vedie vážne rokovania s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine. Witkoff sa mal s Putinom stretnúť vo štvrtok večer, informoval portál Politico s odvolaním sa na ruský štátny tlačový orgán Izvestija.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Sýria prijala ústavný dokument pre prechodné obdobie

Dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara vo štvrtok podpísal chartu upravujúcu päťročné prechodné politické obdobie. Dokument nahrádza ústavu z roku 2012, ktorú nové vedenie zrušilo po zosadení Bašára Asada islamistickým hnutím Hajat Tahrír aš-Šám (HTS).

Šara označil podpis charty za krok k "novej histórii Sýrie" a vyjadril nádej, že krajina sa posunie od nespravodlivosti k spravodlivosti a od deštrukcie k výstavbe. Počas prechodného obdobia získa parlament zákonodarné právomoci a prezident bude dohliadať na výkonnú moc s právom vyhlásiť výnimočný stav. Dve tretiny poslancov sa budú voliť, zvyšok vymenuje prezident.

Nová ústava potvrdzuje islamské právo ako základ právneho systému a stanovuje, že prezident musí byť moslim. Zároveň garantuje slobodu prejavu, tlače a politické práva žien. Obsahuje aj reformu politického systému, ktorý bol počas Asadovho režimu obmedzený na vybrané strany.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na mierovej zmluve po takmer 40 rokoch konfliktu

Arménsko a Azerbajdžan vo štvrtok oznámili, že sa dohodli na texte mierovej dohody, ktorá by mala ukončiť takmer štyri desaťročia trvajúci konflikt medzi oboma krajinami. Rokovania, ktoré boli dlhodobo napäté, tak dosiahli nečakaný prielom.

Arménske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že dohoda je pripravená na podpis a Arménsko je pripravené rokovať o jej podpise. Azerbajdžan zároveň uviedol, že rokovania o texte dohody boli ukončené.

Presný termín podpisu zostáva nejasný, keďže Azerbajdžan trvá na tom, že pred podpisom musí Arménsko upraviť svoju ústavu, ktorú považuje za implicitný nárok na jeho územie. Arménsko tieto obvinenia odmieta, no premiér Nikol Pašinjan opakovane zdôraznil potrebu ústavných zmien a navrhol referendum, ktorého dátum zatiaľ nie je stanovený.

Mierové rokovania sa zrýchlili po tom, ako Azerbajdžan v septembri 2023 vojensky ovládol Náhorný Karabach, čo viedlo k úteku takmer všetkých 100 000 etnických Arménov do Arménska. Napriek pokroku sú vzťahy medzi oboma krajinami stále napäté, hranica zostáva uzavretá a militarizovaná.

(reuters, mm)

Minúta  |  

Duterteho zadržali a previezli do Haagu na základe príkazu ICC

Bývalého filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho zatkli v Manile a prepravili do väzby Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Obvinený je zo zločinov proti ľudskosti pre údajné vyzbrojenie eskadier smrti, ktoré zabili tisíce ľudí počas jeho vojny proti drogám. Počas jeho šesťročného vládnutia polícia zabila najmenej 6 200 podozrivých. Aktivisti však tvrdia, že skutočný počet obetí je oveľa vyšší.

Vo videu na sociálnych sieťach Duterte uviedol, že nesie plnú zodpovednosť za svoje činy. Je prvou ázijskou hlavou štátu, ktorá čelí ICC.

Súd však čelí kritike za pomalé procesy a vonkajším tlakom, vrátane sankcií zo strany USA.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Putin súhlasí s návrhom USA na zastavenie bojov na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko prijíma americký návrh na zastavenie bojov. Zároveň zdôraznil, že akékoľvek prímerie musí viesť k trvalému mieru a riešiť príčiny konfliktu.

Poďakoval prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za snahu ukončiť vojnu na Ukrajine a dodal, že možno mu zavolá, aby s ním túto otázku prediskutoval.

Putin zároveň uviedol, že Moskva bude potrebovať ďalšie rokovania s Washingtonom o konkrétnych podmienkach prímeria.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.