Preskočiť na obsah
  |  

"Držte sa, posielame peniaze," odkazujú ľudia rodine, ktorej tornádo vzalo dom, živnosť a ťažko zranilo dcéru

Neuveriteľná séria nešťastí zasiahla počas krátkej chvíle rodinu Mackových z Moravskej Novej Vsi. Rodina nielenže prišla pri ničivej búrke o dom, ale okrem strechy nad hlavou stratila aj zdroj obživy, pretože v rodinnom dome mali aj predajňu potravín, v ktorej pracovali. Vrcholom nešťastia však bolo to, že tornádo veľmi ťažko zranilo ich štrnásťročnú dcéru, ktorá bojuje o život vo viedenskej nemocnici. Príbeh rodiny vzbudil veľkú odozvu na sociálnych sieťach a má jej pomôcť finančná zbierka.

Štrnásťročná Silvia sa v kritický večer vracala autobusom z Hodonína domov, keď udrelo tornádo, celé vozidlo odhodilo o desiatky metrov a totálne ho zdemolovalo. Silvia utrpela veľmi vážne zranenia.

Silviina matka a teta dcéru po búrke hľadali niekoľko hodín, našli ju až v starostlivosti lekára. „Diagnóza bola však hrozná,“ píše Miroslava Čukanová na stránke donio.cz, na ktorej je vyhlásená aj zbierka na pomoc rodine. Silvia mala zlomené tri krčné stavce, rozdrvené nohy, porezaný tvár, rozbitú hlavu.

,,V súčasnej chvíli je v umelom spánku a vo veľmi kritickom stave, objavujú sa ďalšie komplikácie,“ píše Čukanová. Ľudia rodine aj jej susedom prispeli v zbierke k pondelňajšiemu popoludniu sumou prevyšujúcou 5,8 milióna korún (v prepočte vyše 227-tisíc eur). Verejná zbierka je súčasťou témy Spoločne pre Moravu, v ktorej je možné prispieť aj ďalším zasiahnutým rodinám a obciam.

Rodina okrem iného už rok bojuje aj o zdravie najstaršej dcéry Viktórie, ktorej bol diagnostikovaný nádor v hlave bez možnosti operatívneho odstránenia. Našťastie tento nádor rastie veľmi pomaly a Viktorka je pod lekárskym dohľadom a chodia na pravidelnú liečbu.

Príbeh ľudí na sociálnych sieťach dojal a okrem finančnej podpory posielajú rodine i povzbudivé odkazy. ,,Držte sa,“ píšu ľudia, ktorí rodine posielajú peniaze. ,,Hlavne nech môžete byť zase pohromade a dcéra svoj boj o život vyhrá,“ praje ďalšie. Do zbierky prispeli aj ľudia zo zahraničia.

Text vyšiel pôvodne na českom portáli Echo24.cz. Vychádza so súhlasom redakcie.

  |  

Česko oficiálne požiadalo Moskvu o vyplatenie odškodného za Vrbětice

Česko v pondelok oficiálne požiadalo Moskvu o vyplatenie odškodného v kauze výbuchu dvoch muničných skladov v moravskej obci Vrbětice. Námestník českého ministra zahraničných vecí Martin Smolek odovzdal ruskému veľvyslancovi Alexandrovi Zmejevskému diplomatickú nótu požadujúcu plnú náhradu škôd, ktoré sa odhadujú na zhruba 650 miliónov korún (takmer 25,5 milióna eur). Informoval o tom spravodajský portál iDNES.cz.

Smolek zároveň Zmejevskému tlmočil stanovisko, že zaradenie Českej republiky na zoznam "nepriateľských štátov" predstavuje porušenie medzinárodného práva. Konkrétne ide o Viedenský dohovor o diplomatických stykoch a zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci. Toto nariadenie ruských orgánov by sa podľa českej diplomacie malo zrušiť, píše iDNES.

K výbuchom v muničných skladoch, pri ktorých zomreli dvaja ľudia, došlo v novembri a decembri 2014. V apríli tohto roka sa však pre túto kauzu dostala Praha s Moskvou do diplomatickej roztržky, a to po tom, ako česká vláda oznámila, že do výbuchov vo Vrběticiach sú zapletení agenti ruskej vojenskej rozviedky.

Česko následne vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, na čo Rusko odpovedalo vyhostením 20 zamestnancov ambasády ČR v Moskve a krátko nato oznámilo, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na "striktnú paritu".

Ako pripomína iDNES.cz, skupina poslancov na čele s českým ministrom vnútra Janom Hamáčkom pred niekoľkými dňami predložila do Poslaneckej snemovne návrh zákona o jednorazovom odškodnení Zlínskeho kraja, ako aj obcí a obyvateľov postihnutých výbuchmi munície v dvoch skladoch vo Vrběticiach. Dovedna by medzi nich – podľa predlohy – štát rozdelil až 700 miliónov korún (takmer 27,5 miliónov eur), z toho približne polovicu by dostali obce a kraj a zvyšok jednotliví občania.

(tasr)

  |  

Včelár Tomáš Hanulík

Ako sa darí slovenským včelám a včelárom

O včelárstve a falšovanom mede. Prečo sa predáva falšovaný med? Ako by sa mala zmeniť legislatíva, aby slovenskí včelári boli konkurencieschopní? Aj o tom porozpráva náš hosť, včelár Tomáš Hanulík

https://vimeo.com/566009462
  |  

Róbert Rybníček generálny manažér AS Trenčín

Kedy bude štadión dokončený a čím je unikátny?

Kto bude novým trénerom AS Trenčín? Ktorí hráči tím opúšťajú a aká bude stratégia výberu nových hráčov? Aj to sú otázky, na ktoré odpovie generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček

https://vimeo.com/563533974
  |  

Poľovníctvo má zmysel

Má poľovníctvo zmysel a čo je jeho úlohou?

Sú medvede naozaj premnožené? Aj na tieto otázky nám dá odpoveď Ing. Alojz Kaššák – viceprezident Slovenskej poľovníckej komory

https://vimeo.com/561169584
  |  

Pred 80 rokmi napadol Hitler Stalina. Slovensko prerušilo kontakty so Sovietskym zväzom a pridalo sa k útoku (podcast)

Hlavnou motiváciou na vstup Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu v júni 1941 bolo uchovať si priazeň Nemecka a udržať si pozíciu voči nepriateľskému Maďarsku.

Na jeseň 1939 uznáva Sovietsky zväz Slovenskú republiku a medzi oboma štátmi sa rozvíjajú čulé vzťahy. Určite nejde o ideologickú spriaznenosť, slovenskí vládni politici skôr cítia šancu vymaniť sa z jednostranného nemeckého vplyvu. Významnú úlohu zohráva slovanská blízkosť.

Nadviazaniu kontaktov nahráva pakt medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom uzavretý v auguste 1939, známy pod názvom Molotov – Ribbentrop. Zmluvy velili Slovensku ako spojencovi Nemecka sledovať politiku Berlína. A tá vtedy nebola voči Moskve nepriateľská.     

Hitler a Stalin vopred vedeli, že ich partnerstvo nebude večné, pretože ideologické, politické a mocenské ciele mocností boli nezlučiteľné, hovorí historik Tomáš Klubert. Rozpínavosť bola obojstranná, a preto raz ku konfliktu muselo dôjsť.

Veľkou motiváciou vtedajšieho slovenského štátu bolo obhájiť svoje pozície voči Maďarsku, ktoré územne rástlo. To bola kľúčová príčina vstupu Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu. Potom sa k Hitlerovi do ťaženia pridalo aj Maďarsko, ktoré sa tiež uchádzalo o Hitlerovu náklonnosť.

Vypočujte si viac informácií, sprostredkuje vám ich historik Tomáš Klubert v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.