Preskočiť na obsah
  |  

Trump kritizoval médiá a sľúbil vyšetrovanie „nepriateľov“

Donald Trump v prejave na ministerstve spravodlivosti kritizoval médiá aj svojich politických oponentov. Obvinil exprezidenta Joea Bidena zo zneužitia ministerstva proti nemu.

Prisľúbil „odhalenie nepriateľov“ a vyšetrovanie údajných zločinov. Trump tiež označil médiá CNN a MSNBC za „skorumpované a nelegálne“, pričom tvrdil, že ho kritizujú takmer v 98 percentách prípadov.

Povedal, že vláda odstráni „nečestných aktérov“ z inštitúcií. Trump dlhodobo útočí na médiá, ktoré nazýva „nepriateľmi ľudí“ a zdrojom „falošných správ“.

(tasr, lup)

  |  

OSN a Rusko vítajú zavŕšenie mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Organizácia Spojených národov a Rusko v piatok privítali oznámenie Arménska a Azerbajdžanu o ukončení mierových rokovaní. Obe krajiny potvrdili, že sú pripravené podpísať komplexnú mierovú dohodu.

Generálny tajomník OSN António Guterres ocenil pokrok v rokovaniach, zatiaľ čo ruská diplomacia označila ukončenie rozhovorov za „dôležitý krok k normalizácii vzťahov“.

Hoci Rusko v minulosti podporovalo Arménsko, v poslednom konflikte v roku 2023 nezasiahlo, keď Azerbajdžan vojensky ovládol celý Náhorný Karabach. Po azerbajdžanskej ofenzíve región opustili takmer všetci etnickí Arméni a územie je dnes plne integrované do Azerbajdžanu.

(tasr, mm)

  |  

Biely dom: Hamas kladie nereálne požiadavky a spolieha sa na čas

Spojené štáty obvinili Hamas zo zdržiavania dohody o prepustení americko-izraelského rukojemníka výmenou za predĺženie prímeria v Pásme Gazy. Podľa Bieleho domu militantné hnutie kladie „úplne nereálne“ požiadavky a mylne sa domnieva, že čas hrá v jeho prospech.

Osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff v Katare predložil návrh na predĺženie prímeria do polovice apríla, ak Hamas prepustí žijúcich rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Hamas v piatok vyhlásil, že je ochotný odovzdať izraelsko-amerického rukojemníka a štyri telá.

Americký prezident Donald Trump varoval, že Hamas zaplatí „vysokú cenu“, ak rukojemníkov neprepustí. Minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že USA sa zaujímajú o osud všetkých zadržiavaných osôb.

(tasr, mm)

  |  

Macron: Rusko musí prijať návrh na 30-dňové prímerie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že Rusko musí akceptovať 30-dňové prímerie navrhnuté Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Macron o situácii rokoval s britským premiérom Keirom Starmerom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zelenskyj vo svojom večernom prejave uviedol, že s Macronom diskutovali o diplomatických možnostiach a technických aspektoch dohľadu nad prímerím. Zdôraznil, že Francúzsko v tejto otázke poskytuje Ukrajine jasnú podporu.

(reuters, mm)

  |  

Filipínsky exprezident Duterte čelí obvineniam zo zločinov proti ľudskosti

Bývalý filipínsky prezident Rodrigo Duterte sa v piatok postavil pred Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu, kde čelí obvineniam zo zločinov proti ľudskosti. Prokuratúra ho viní z nepriamych spolupáchateľstiev pri vraždách 43 ľudí počas protidrogovej kampane.

Duterte sa na pojednávaní zúčastnil prostredníctvom telemostu z väzenia, kde iba potvrdil svoje osobné údaje. Zadržali ho v utorok na letisku v Manile na základe zatykača ICC a následne previezli do Holandska.

Obhajca Salvador Medialdea obvinil súd z „únosu“ a poukázal na zlý zdravotný stav exprezidenta, no sudcovia potvrdili, že Duterte je schopný čeliť procesu. Predbežné vypočutie je naplánované na 23. septembra, pričom v prípade súdneho procesu mu hrozí doživotie.

Počas Duterteho prezidentského mandátu (2016 – 2022) bolo pri protidrogových zásahoch zabitých podľa polície 6-tisíc osôb, no ľudskoprávne organizácie odhadujú až 30-tisíc obetí. Proces vítajú obete a ich rodiny, zatiaľ čo pred súdom protestovali stovky jeho priaznivcov, ktorí žiadajú jeho prepustenie.

(tasr, mm)

  |  

Európsky parlament zakázal vstup zástupcom technologického gigantu

Európsky parlament v piatok oznámil okamžitý zákaz vstupu zástupcom čínskeho technologického gigantu Huawei do svojich priestorov. Rozhodnutie prišlo deň po tom, čo belgická polícia zadržala niekoľko osôb v rámci vyšetrovania podozrení z korupcie v prospech tejto spoločnosti.

Vyšetrovatelia vykonali razie na dvoch desiatkach miest v Belgicku a Portugalsku, pričom sa zamerali na prípady podplácania europoslancov a falšovanie dokumentov. Úrady zaistili viaceré materiály, ktoré budú ďalej analyzované.

Európska komisia zároveň nariadila okamžité pozastavenie kontaktov so spoločnosťou Huawei. Podľa registra transparentnosti EÚ malo deväť jej zástupcov prístup do priestorov europarlamentu.

Huawei sa k zákazu nevyjadril, no uviedol, že obvinenia berie vážne a prisľúbil spoluprácu s belgickými vyšetrovateľmi.

(tasr, mm)