Preskočiť na obsah
  |  

USA označili Južnú Kóreu za „citlivú“ krajinu v jadrovej oblasti

Americké ministerstvo energetiky zaradilo Južnú Kóreu na zoznam citlivých krajín. Soul sa snaží túto klasifikáciu zvrátiť pred nadobudnutím účinnosti 15. apríla.

Označenie môže ovplyvniť vedecko-technickú spoluprácu a reflektuje rastúce obavy USA zo šírenia jadrových zbraní.

Dôvodom môže byť diskusia o vývoji jadrových zbraní, ktorú viedli prezident Jun Sok-jol a minister obrany Kim Jong-hjon. Minister zahraničia Cho Tae-yul kritizoval postup Washingtonu a tvrdí, že Soul o zaradení nebol včas informovaný.

Predstavitelia USA zdôrazňujú, že nové obmedzenia zatiaľ neboli zavedené.

(reuters, lup)

  |  

Súd zrušil blokovanie Trumpových nariadení o rovnosti

Odvolací súd v USA umožnil presadzovanie dekrétov Donalda Trumpa, ktoré rušia podporu programov rozmanitosti, rovnosti a inklúzie. To znamená, že zákaz ich financovania môže pokračovať počas súdneho preskúmania.

Rozhodnutie prišlo po tom, čo federálny sudca Adam Abelson vydal príkaz na ich blokovanie. Súd však rozhodol, že predchádzajúce celoštátne blokovanie bolo prehnané.

Trump ešte v prvý deň svojho mandátu podpísal nariadenie zastavujúce financovanie týchto programov. Baltimore a ďalšie subjekty následne podali žalobu. Tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do prezidentských právomocí.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že cieľom nariadení je zabrániť porušovaniu federálnych zákonov o občianskych právach.

(tasr, lup)

  |  

Portugalsko pre politiku USA váha s nákupom stíhačiek F-35

Minister obrany Nuno Melo uviedol, že krajina zvažuje európske alternatívy k americkým stíhačkám F-35. Dôvodom je „nepredvídateľnosť“ politiky USA voči NATO a Európe. Rozhodnutie tiež súvisí s potrebou posilniť európsky pilier NATO a podporiť domácu obrannú výrobu.

Portugalsko chce mať istotu, že nebude čeliť obmedzeniam v používaní a údržbe lietadiel. F-35 stále zostáva v hre, ale vláda zvažuje aj ďalšie modely dostupné v Európe.

Európska komisia chce, aby členské krajiny EÚ načrtli svoje najnaliehavejšie obranné potreby a spustili „rozsiahle celoeurópske vlajkové projekty", ktoré by Európe umožnili brániť sa proti prípadnému ruskému útoku.

(tasr, lup)

  |  

Starmer: Putin to s prímerím na Ukrajine nemyslí vážne

Britský premiér Keir Starmer obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z ignorovania návrhu na prímerie na Ukrajine. Reagoval tak na Putinove pochybnosti o 30-dňovom prímerí navrhnutom USA.

Starmer vyhlásil, že Putin sa snaží oddialiť mier a „hrá hry" s návrhom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V sobotu bude Starmer hostiť virtuálne rokovania s lídrami, ktorí podporujú prímerie. Spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom sa usiluje o vytvorenie koalície, ktorá by Ukrajine zaručila bezpečnosť a zabránila Rusku v porušení prímeria.

(tasr, lup)

  |  

Trump kritizoval médiá a sľúbil vyšetrovanie „nepriateľov“

Donald Trump v prejave na ministerstve spravodlivosti kritizoval médiá aj svojich politických oponentov. Obvinil exprezidenta Joea Bidena zo zneužitia ministerstva proti nemu.

Prisľúbil „odhalenie nepriateľov“ a vyšetrovanie údajných zločinov. Trump tiež označil médiá CNN a MSNBC za „skorumpované a nelegálne“, pričom tvrdil, že ho kritizujú takmer v 98 percentách prípadov.

Povedal, že vláda odstráni „nečestných aktérov“ z inštitúcií. Trump dlhodobo útočí na médiá, ktoré nazýva „nepriateľmi ľudí“ a zdrojom „falošných správ“.

(tasr, lup)

  |  

OSN a Rusko vítajú zavŕšenie mierových rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Organizácia Spojených národov a Rusko v piatok privítali oznámenie Arménska a Azerbajdžanu o ukončení mierových rokovaní. Obe krajiny potvrdili, že sú pripravené podpísať komplexnú mierovú dohodu.

Generálny tajomník OSN António Guterres ocenil pokrok v rokovaniach, zatiaľ čo ruská diplomacia označila ukončenie rozhovorov za „dôležitý krok k normalizácii vzťahov“.

Hoci Rusko v minulosti podporovalo Arménsko, v poslednom konflikte v roku 2023 nezasiahlo, keď Azerbajdžan vojensky ovládol celý Náhorný Karabach. Po azerbajdžanskej ofenzíve región opustili takmer všetci etnickí Arméni a územie je dnes plne integrované do Azerbajdžanu.

(tasr, mm)