Preskočiť na obsah
  |  

Fínsky prezident Stubb: Putin nechce mier, šance na prímerie sú malé

Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval medzinárodné spoločenstvo na maximálny tlak na Rusko, keďže si myslí, že Moskva nemá záujem o prímerie na Ukrajine. V rozhovore pre BBC uviedol, že Putin stále usiluje o „ukončenie existencie“ Ukrajiny.

Podľa Stubba Rusko odmieta návrh USA na 30-dňové prímerie, hoci Kyjev prejavil ochotu ho zvážiť. Britský premiér Keir Starmer kritizoval Putina za snahu naťahovať konflikt.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan medzitým v telefonáte s Donaldom Trumpom vyjadril podporu jeho úsiliu ukončiť vojnu na Ukrajine. Diskutovali aj o stabilizácii Sýrie a posilnení obrannej spolupráce medzi USA a Tureckom.

Erdogan zdôraznil potrebu zrušenia sankcií CAATSA, finalizácie dodávok stíhačiek F-16 a návratu Turecka do programu F-35. Obe strany sa zhodli na potrebe spolupráce pri regionálnych a bezpečnostných otázkach.

(tasr, reuters, lipa)

  |  

Trumpova administratíva čelí žalobe pre deportácie študentov

Americko-arabský výbor proti diskriminácii (ADC) podal žalobu proti krokom Trumpovej administratívy, ktorá sa snaží deportovať zahraničných študentov a akademikov podporujúcich práva Palestínčanov. Žaloba, podaná na federálny súd v New Yorku, žiada dočasné zablokovanie dvoch výkonných nariadení prezidenta Donalda Trumpa.

Prípad sa dostal do pozornosti po vlne protestov za zatknutie študenta Kolumbijskej univerzity Mahmouda Khalila. Minister zahraničných vecí Marco Rubio zároveň avizoval ďalšie rušenie víz pre zahraničných študentov zapojených do propalestínskych protestov. ADC tvrdí, že opatrenia sú protiústavné a porušujú Prvý dodatok americkej ústavy, ktorý zaručuje slobodu prejavu.

Právny riaditeľ ADC Chris Godshall-Bennett dodal, že cieľom žaloby je nielen okamžité zastavenie deportácií, ale aj dlhodobá ochrana zahraničných študentov pred represiami, ktoré by mohli potláčať akademickú slobodu a verejnú diskusiu.

(reuters, lipa)

  |  

Trump a Putin by spolu mohli hovoriť už najbližší týždeň, tvrdí vyslanec USA

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff očakáva, že americký prezident Donald Trump sa tento týždeň spojí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Witkoff po rokovaniach vyjadril nádej na pokrok v ukončení trojročnej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

Podľa Witkoffa Putin akceptuje Trumpovu filozofiu a prezident USA chce dosiahnuť koniec konfliktu. Americké vyjednávacie tímy sa tento týždeň stretnú s ukrajinskými predstaviteľmi a následne aj s ruskou stranou. Witkoff zdôraznil, že situácia je zložitá, no podarilo sa dosiahnuť významné kroky k prekonaniu rozdielov medzi oboma stranami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v nedeľu obvinil Moskvu z toho, že v skutočnosti nechce ukončiť vojnu a poukázal tak na pokračujúce ruské útoky. Zelenskyj podporuje 30-dňové prímerie navrhované USA, no ruský prezident Vladimir Putin kladie ďalšie podmienky.

(reuters, tasr, lipa)

  |  

Pápež František sa modlil za mier a obete požiaru v Macedónsku

Aj napriek hospitalizácii pápež František v nedeľu adresoval veriacim písomný príhovor k modlitbe Anjel Pána, ktorý Vatikán zverejnil. Svätý Otec v ňom poďakoval za všetky modlitby a starostlivosť, no zároveň priznal vlastnú krehkosť.

Vyjadril tiež sústrasť rodinám obetí tragického požiaru v Severnom Macedónsku, pri ktorom zahynulo najmenej 59 ľudí, prevažne mladých. Desiatkam zranených František tlmočil duchovnú blízkosť", uviedol vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, ktorý adresoval v jeho mene sústrastný telegram biskupovi zo Skopje Kirovi Stojanovovi.

Zároveň sa pomodlil za mier aj v ďalších krajinách sužovaných vojnou, vrátane Ukrajiny, Izraela a Sudánu. Podľa Vatikánu sa jeho stav mierne zlepšuje, no stále si vyžaduje lekársku starostlivosť, fyzioterapiu a dychové cvičenia.

Vatikán v nedeľu zverejnil prvý záber pápeža Františka z nemocnice od jeho hospitalizácie 14. februára. Na fotografii sa nachádza v kaplnke rímskej nemocnice Gemelli, kde slávil omšu s kňazmi.

(tasr, reuters, lipa)

  |  

V prípade útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi obvinili policajta

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil riaditeľa obvodného oddelenia polície v Spišskej Starej Vsi z trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom v súvislosti s útokom žiaka na miestnom gymnáziu. Policajt mal nesprávne vyhodnotiť informácie o útočníkovi ako bez trestnoprávnej relevancie a nekonať, čím podľa vyšetrovateľa spôsobil obzvlášť závažný následok.

Pri tragickom incidente zomreli 16. januára dve ženy – 18-ročná študentka a 51-ročná zástupkyňa riaditeľky školy. Ďalšia žiačka utrpela zranenia. Polícia obvinila 18-ročného študenta z Ľubice z úkladnej vraždy, pričom je stíhaný väzobne.

Podľa vyšetrovateľa ÚIS mohol obvinený policajt prijať viaceré preventívne opatrenia, ako napríklad postúpenie informácií ďalším zložkám polície, zvýšené monitorovanie školy či pohybu podozrivého študenta.

(tasr, mm)

  |  

Migaľovci sú blízko dohody s koalíciou. Šalitroš by mohol byť ministrom

Nezaradený poslanec Samuel Migaľ v diskusnej relácii Na telo na Markíze uviedol, že on a ďalší dvaja nezaradení poslanci Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš sú blízko k dohode s vládnou koalíciou.

Všetci traja plánujú aj naďalej podporovať programové vyhlásenie vlády, za ktoré už predtým hlasovali.

„Naša dohoda s vládnou koalíciou sa nerodí ľahko,“ priznal Migaľ a dodal, že stále hľadajú spôsob, ako sa dopracovať k výsledkom a stanoviť si body spolupráce, keďže nechcú, aby vláda skončila. Zároveň naznačil, že Šalitroš by sa mohol stať ministrom investícií, pričom vyjadril ľútosť, že momentálne pôsobí iba ako poslanec.

Migaľ tiež konkretizoval, že rokovania vedú predovšetkým s ministrom obrany a podpredsedom vlády Robertom Kaliňákom (Smer). To, že rokovania medzi nimi prebiehajú, potvrdil v nedeľu na TA3 aj Kaliňák. Priblížil, že s trojicou nezaradených poslancov sa rozprávajú o obsadení ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Migaľ očakáva výsledky rokovaní v najbližších dňoch. Zároveň v relácii nevylúčil, že spolu s Radomírom Šalitrošom v budúcnosti založia vlastnú politickú stranu.

(mm)