Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA plánujú tvrdé obchodné opatrenia a potom nové dohody s partnermi

Spojené štáty uvalia vysoké clá na kľúčových obchodných partnerov a následne budú rokovať o nových dohodách, oznámil minister zahraničných vecí Marco Rubio. Vyhlásil, že USA už nebudú tolerovať súčasný systém a chcú dosiahnuť spravodlivejšie obchodné podmienky.

Prezident Donald Trump nedávno pohrozil 200 percentným clom na európske vína a destiláty. Rubio zdôraznil, že obchodné opatrenia sa nebudú týkať len jednej krajiny, ale budú mať globálny charakter. Po „resetovaní pravidiel“ bude podľa neho možné rokovať o nových bilaterálnych dohodách s partnermi, ktorí budú ochotní prispôsobiť sa novému nastaveniu.

Rubio zdôraznil, že nové obchodné dohody budú vychádzať z nového nastavenia „férovosti a reciprocity“. Detaily o tom, ako by nové dohody mohli vyzerať, však zatiaľ neposkytol.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Lipavský: EÚ by mala zvážiť financovanie Rádia Slobodná Európa

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský vyzval Európsku úniu, aby zvážila financovanie Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), ktoré USA prestali podporovať. Stanica sídliaca v Prahe potrebuje na prevádzku ročne približne tri miliardy českých korún.

Donald Trump nariadil obmedzenie činnosti Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá financuje RFE/RL, v rámci redukcie federálneho aparátu.

Šéf rádia Stephen Capus varoval, že to pripraví 50 miliónov poslucháčov o prístup k nezávislým informáciám. Stanica vysiela do 23 krajín v 27 jazykoch.

Rádio Slobodná Európa vzniklo počas studenej vojny ako prostriedok proti sovietskej propagande. V komunistických krajinách, vrátane Československa, bolo jeho vysielanie rušené. Po páde železnej opony sa v roku 1995 presunulo do Prahy.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Podnikatelia by si mohli vybrať, či budú platiť preddavky, navrhuje PS

Poslanec Michal Truban (PS) navrhuje zmeniť systém platenia preddavkov na daň z príjmu. Podľa jeho návrhu by si podnikatelia s daňovou povinnosťou do 100-tisíc eur mohli zvoliť, či budú preddavky platiť v plnej výške, v zníženej sume alebo až pri podaní daňového priznania.

Súčasný systém núti podnikateľov platiť preddavky na základe minuloročného zisku, čo môže zhoršiť finančnú situáciu firiem. Truban navrhuje, aby podnikatelia nemuseli žiadať o úpravu preddavkov, ale len oznámili svoju voľbu správcovi dane.

V prípade využitia možnosti neplatenia, prípadne platenia nižších preddavkov by sa posudzoval rozdiel výšky daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní a uhradených preddavkov. Ak by pri podaní priznania vznikol nedoplatok, platil by sa úrok vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB. Zmeny by mohli platiť od januára 2026.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Húsíovia sľubujú ďalšie útoky, Rubio trvá na pokračovaní vojenských operácií

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že vojenská operácia USA v Jemene bude pokračovať, pokiaľ Húsíovia nebudú schopní ohrozovať námornú dopravu. Zdôraznil, že nejde o pozemnú intervenciu a momentálne nevidí potrebu pozemných operácií.

Podľa Rubia Húsíovia nemôžu útočiť bez podpory Iránu. Hnutie Húsíov medzitým tvrdí, že ich „námorné operácie“ budú pokračovať, kým nebude zrušená blokáda Gazy a umožnená humanitárna pomoc.

Líder jemenských Húsiov zdôraznil, že budú ďalej útočiť na americké lode v Červenom mori, pokiaľ USA neukončia nálety na Jemen. V televíznom prejave varoval, že ak Washington „bude pokračovať v agresii, my budeme pokračovať v eskalácii“.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Fínsky prezident Stubb: Putin nechce mier, šance na prímerie sú malé

Fínsky prezident Alexander Stubb vyzval medzinárodné spoločenstvo na maximálny tlak na Rusko, keďže si myslí, že Moskva nemá záujem o prímerie na Ukrajine. V rozhovore pre BBC uviedol, že Putin stále usiluje o „ukončenie existencie“ Ukrajiny.

Podľa Stubba Rusko odmieta návrh USA na 30-dňové prímerie, hoci Kyjev prejavil ochotu ho zvážiť. Britský premiér Keir Starmer kritizoval Putina za snahu naťahovať konflikt.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan medzitým v telefonáte s Donaldom Trumpom vyjadril podporu jeho úsiliu ukončiť vojnu na Ukrajine. Diskutovali aj o stabilizácii Sýrie a posilnení obrannej spolupráce medzi USA a Tureckom.

Erdogan zdôraznil potrebu zrušenia sankcií CAATSA, finalizácie dodávok stíhačiek F-16 a návratu Turecka do programu F-35. Obe strany sa zhodli na potrebe spolupráce pri regionálnych a bezpečnostných otázkach.

(tasr, reuters, lipa)

Minúta  |  

Trumpova administratíva čelí žalobe pre deportácie študentov

Americko-arabský výbor proti diskriminácii (ADC) podal žalobu proti krokom Trumpovej administratívy, ktorá sa snaží deportovať zahraničných študentov a akademikov podporujúcich práva Palestínčanov. Žaloba, podaná na federálny súd v New Yorku, žiada dočasné zablokovanie dvoch výkonných nariadení prezidenta Donalda Trumpa.

Prípad sa dostal do pozornosti po vlne protestov za zatknutie študenta Kolumbijskej univerzity Mahmouda Khalila. Minister zahraničných vecí Marco Rubio zároveň avizoval ďalšie rušenie víz pre zahraničných študentov zapojených do propalestínskych protestov. ADC tvrdí, že opatrenia sú protiústavné a porušujú Prvý dodatok americkej ústavy, ktorý zaručuje slobodu prejavu.

Právny riaditeľ ADC Chris Godshall-Bennett dodal, že cieľom žaloby je nielen okamžité zastavenie deportácií, ale aj dlhodobá ochrana zahraničných študentov pred represiami, ktoré by mohli potláčať akademickú slobodu a verejnú diskusiu.

(reuters, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.