Preskočiť na obsah
  |  

Česko oficiálne požiadalo Moskvu o vyplatenie odškodného za Vrbětice

Česko v pondelok oficiálne požiadalo Moskvu o vyplatenie odškodného v kauze výbuchu dvoch muničných skladov v moravskej obci Vrbětice. Námestník českého ministra zahraničných vecí Martin Smolek odovzdal ruskému veľvyslancovi Alexandrovi Zmejevskému diplomatickú nótu požadujúcu plnú náhradu škôd, ktoré sa odhadujú na zhruba 650 miliónov korún (takmer 25,5 milióna eur). Informoval o tom spravodajský portál iDNES.cz.

Smolek zároveň Zmejevskému tlmočil stanovisko, že zaradenie Českej republiky na zoznam "nepriateľských štátov" predstavuje porušenie medzinárodného práva. Konkrétne ide o Viedenský dohovor o diplomatických stykoch a zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci. Toto nariadenie ruských orgánov by sa podľa českej diplomacie malo zrušiť, píše iDNES.

K výbuchom v muničných skladoch, pri ktorých zomreli dvaja ľudia, došlo v novembri a decembri 2014. V apríli tohto roka sa však pre túto kauzu dostala Praha s Moskvou do diplomatickej roztržky, a to po tom, ako česká vláda oznámila, že do výbuchov vo Vrběticiach sú zapletení agenti ruskej vojenskej rozviedky.

Česko následne vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, na čo Rusko odpovedalo vyhostením 20 zamestnancov ambasády ČR v Moskve a krátko nato oznámilo, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na "striktnú paritu".

Ako pripomína iDNES.cz, skupina poslancov na čele s českým ministrom vnútra Janom Hamáčkom pred niekoľkými dňami predložila do Poslaneckej snemovne návrh zákona o jednorazovom odškodnení Zlínskeho kraja, ako aj obcí a obyvateľov postihnutých výbuchmi munície v dvoch skladoch vo Vrběticiach. Dovedna by medzi nich – podľa predlohy – štát rozdelil až 700 miliónov korún (takmer 27,5 miliónov eur), z toho približne polovicu by dostali obce a kraj a zvyšok jednotliví občania.

(tasr)

  |  

Včelár Tomáš Hanulík

Ako sa darí slovenským včelám a včelárom

O včelárstve a falšovanom mede. Prečo sa predáva falšovaný med? Ako by sa mala zmeniť legislatíva, aby slovenskí včelári boli konkurencieschopní? Aj o tom porozpráva náš hosť, včelár Tomáš Hanulík

https://vimeo.com/566009462
  |  

Róbert Rybníček generálny manažér AS Trenčín

Kedy bude štadión dokončený a čím je unikátny?

Kto bude novým trénerom AS Trenčín? Ktorí hráči tím opúšťajú a aká bude stratégia výberu nových hráčov? Aj to sú otázky, na ktoré odpovie generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček

https://vimeo.com/563533974
  |  

Poľovníctvo má zmysel

Má poľovníctvo zmysel a čo je jeho úlohou?

Sú medvede naozaj premnožené? Aj na tieto otázky nám dá odpoveď Ing. Alojz Kaššák – viceprezident Slovenskej poľovníckej komory

https://vimeo.com/561169584
  |  

Pred 80 rokmi napadol Hitler Stalina. Slovensko prerušilo kontakty so Sovietskym zväzom a pridalo sa k útoku (podcast)

Hlavnou motiváciou na vstup Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu v júni 1941 bolo uchovať si priazeň Nemecka a udržať si pozíciu voči nepriateľskému Maďarsku.

Na jeseň 1939 uznáva Sovietsky zväz Slovenskú republiku a medzi oboma štátmi sa rozvíjajú čulé vzťahy. Určite nejde o ideologickú spriaznenosť, slovenskí vládni politici skôr cítia šancu vymaniť sa z jednostranného nemeckého vplyvu. Významnú úlohu zohráva slovanská blízkosť.

Nadviazaniu kontaktov nahráva pakt medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom uzavretý v auguste 1939, známy pod názvom Molotov – Ribbentrop. Zmluvy velili Slovensku ako spojencovi Nemecka sledovať politiku Berlína. A tá vtedy nebola voči Moskve nepriateľská.     

Hitler a Stalin vopred vedeli, že ich partnerstvo nebude večné, pretože ideologické, politické a mocenské ciele mocností boli nezlučiteľné, hovorí historik Tomáš Klubert. Rozpínavosť bola obojstranná, a preto raz ku konfliktu muselo dôjsť.

Veľkou motiváciou vtedajšieho slovenského štátu bolo obhájiť svoje pozície voči Maďarsku, ktoré územne rástlo. To bola kľúčová príčina vstupu Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu. Potom sa k Hitlerovi do ťaženia pridalo aj Maďarsko, ktoré sa tiež uchádzalo o Hitlerovu náklonnosť.

Vypočujte si viac informácií, sprostredkuje vám ich historik Tomáš Klubert v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

  |  

Matovič sa zaočkovať nedal. Ministra zdravotníctva však kritizuje za zaostávanie v očkovaní

Podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič kritizuje ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského za to, že Slovensko zaostáva v očkovaní proti ochoreniu COVID-19. Dáva mu však šancu na to, aby ukázal, že dokáže ľudí nabudiť k tomu, aby sa dali zaočkovať. Uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Podpredseda Národnej rady SR a podpredseda strany Smeru-SD Juraj Blanár na margo ministra zdravotníctva poznamenal, že nevidí žiadnu zmenu.

Podľa Matoviča (OĽaNO) sa jeho nástupca na premiérskej stoličke Eduard Heger (OĽaNO) uchytil dobre. V súvislosti s Lengvarským (nom. OĽaNO) uviedol, že má skôr obavy pri niektorých jeho rozhodnutiach a myslí si, že môžeme na ne doplatiť. Zo strany Lengvarského očakával masívnejšiu kampaň k ruskej vakcíne Sputnik. Obáva sa, že Slovensko sa nedostane v zaočkovanosti nad 40 percent. Matovič poznamenal, že v koalícii upozorňuje už dlhšie na to, aby boli opatrenia uvoľňované pre tých, ktorí sú zaočkovaní.

Blanár poznamenal, že krajinu aj napriek výmene na poste premiéra riadi Matovič. "Je to ich vec, my to rešpektujeme," povedal s tým, že hádky v koalícii stále pokračujú a preniesli sa aj do parlamentu. Tvrdí, že Matovič sa ako keby dostal do pozície kritika a vystupuje ako opozičný minister.

Platiť za Sputnik?

V súvislosti s ruskou vakcínou Sputnik Matovič poznamenal, že zmluvu sa snažili urobiť tak, aby bola výhodnejšia ako s inými spoločnosťami. Je presvedčený o tom, že za zvyšné dávky Sputnika nebudeme platiť. Posunutie exspirácie je podľa neho možnosťou. Ako tvrdí, orgány činné v trestnom konaní by mali preveriť, či niekto nerobil "nadprácu" proti tejto vakcíne.

(Ne)povinné očkovanie

Matovič uviedol, že sa očkovať ešte nedal, zároveň proti očkovaniu ako takému nie je, avšak nepodporuje, aby bolo povinné. Blanár poznamenal, že Smer-SD je za dobrovoľné očkovanie, on sám sa zaočkovať dá. "Musíme ľuďom v dobrom vysvetľovať, že očkovanie zachraňuje životy," povedal Matovič. O tom, aby boli niektoré skupiny ľudí povinne zaočkované, napríklad pracovníci v domovoch sociálnych služieb, by podľa predsedu OĽaNO mohla byť diskusia. Blanár potvrdil, že Smer-SD chce, aby boli vakcíny dostupné pre všetkých.

200 eur na dieťa

V súvislosti s referendom o predčasných voľbách minister financií uviedol, že ho bude mrzieť, ak Ústavný súd rozhodne proti. Z kroku prezidentky, ktorá sa v tejto súvislosti obrátila na Ústavný súd, je "smutný".

Témou diskusie bola aj daňovo-odvodová reforma. Minister financií povedal, že v jeho návrhu bude kľúčovou časťou 200 eur na dieťa. Na otázku či bude jeho súčasťou i zvyšovanie DPH, povedal, že nie. Blanár dodal, že odmietajú zvyšovanie DPH a daňovo-odvodovú reformu považuje za marketingový ťah.