Preskočiť na obsah
  |  

Litva potvrdila podozrenia o ruských podpaľačských útokoch

Litovská prokuratúra oznámila, že za požiarmi v obchodných domoch vo Vilniuse a Varšave stála ruská vojenská tajná služba GRU. Premiér Poľska Donald Tusk potvrdil, že to zodpovedá ich podozreniam.

Podľa litovskej prokuratúry bol požiarny útok v IKEA vo Vilniuse teroristickým činom. Zatknutí boli dvaja Ukrajinci, ktorých mal cez sprostredkovateľov najať ruský rezort za 10-tisíc eur.

Požiare spôsobili škody za stovky tisíc eur. Moskva obvinenia odmieta.

(tasr, lup)

  |  

USA zverejnia 80-tisíc strán dokumentov o atentáte na Kennedyho

Administratíva Donalda Trumpa v utorok zverejní viac ako 80-tisíc strán utajených dokumentov o atentáte na Johna F. Kennedyho. Národný archív USA už odtajnil desaťtisíce záznamov, no mnohé zostali skryté pre národnú bezpečnosť.

Warrenova komisia v roku 1964 dospela k záveru, že atentát spáchal Lee Harvey Oswald ako osamelý strelec. Napriek tomu pretrvávajú špekulácie o širšom sprisahaní.

Trump nariadil zverejnenie dokumentov krátko po nástupe do úradu. „Ľudia na toto čakali desaťročia,“ vyhlásil v januári. Podporí tak dlhoročné snahy historikov a konšpiračných teoretikov o úplné objasnenie udalostí z novembra 1963.

(tasr, lup)

  |  

Irán obvinil Trumpa z agresívnych vyjadrení voči Teheránu

Irán v liste Bezpečnostnej rade OSN odsúdil vyhlásenia amerického prezidenta. Donald Trump vyhlásil, že Irán bude niesť zodpovednosť za útoky húsíov na lode v Červenom mori.

Iránsky veľvyslanec pri OSN Amir Saíd Iravání označil tieto výroky za pokus ospravedlniť americké vojenské akcie v Jemene.

Americká armáda cez víkend podnikla nálety na Jemen, pri ktorých zahynulo 53 ľudí a 98 bolo zranených. Útoky boli reakciou na obnovenie útokov húsíov na lode.

(tasr, lup)

  |  

Libanon a Sýria sa dohodli na prímerí po dvoch dňoch prestreliek

Obe krajiny otvorili komunikačné kanály, aby zmiernili napätie na hraniciach.

Pohraničné boje si vyžiadali sedem mŕtvych a 52 zranených na libanonskej strane. Libanonská armáda vrátila telá troch zabitých Sýrčanov.

Strety vypukli po obvinení militantného hnutia Hizballáh z únosu a vraždy troch sýrskych vojakov, čo Hizballáh poprel.

Situáciu ovplyvňujú aj klanové milície s väzbami na zvrhnutého sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

(tasr, lup)

  |  

Taliansko a Španielsko váhajú, či podporia vojenský plán EÚ pre Ukrajinu

Spomínané krajiny sú zdržanlivé voči plánu EÚ poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc do 40 miliárd eur. Túto sumu by mohla podľa návrhov dosiahnuť v roku 2025. Informovali o tom diplomati po pondelkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

Návrh vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaji Kallasovej podporujú krajiny severnej a východnej Európy.

Slovensko plán neblokuje, ale ani neprispeje. Podobne postupuje Maďarsko. Španielsko už prisľúbilo Ukrajine miliardu eur, kým Taliansko čaká na vyjednávania medzi USA a Ruskom.

(tasr)

  |  

Darcovia prisľúbili Sýrii 5,8 miliardy eur na obnovu krajiny

Na darcovskej konferencii v Bruseli sľúbili medzinárodní darcovia Sýrii 5,8 miliardy eur. Z tejto sumy tvoria 4,2 miliardy granty a 1,6 miliardy pôžičky.

Financie majú pomôcť s obnovou krajiny po 14 rokoch vojny a podporiť stabilitu po páde režimu Bašára Asada. Prvýkrát sa na konferencii zúčastnila aj sýrská delegácia.

EÚ zmiernila sankcie voči Sýrii, no vyzýva nového lídra Ahmada Šaru na dodržanie sľubov o demokratických reformách.

Podpora obnovy krajiny však prichádza v čase narastajúcich obáv z nového islamistického vedenia v Damasku. Nedávne násilnosti proti alawitom a kresťanom spochybňujú stabilitu režimu.

OSN odhaduje, že krajina bude potrebovať viac než 50 rokov na návrat k predvojnovým podmienkam.

(tasr, lup)