Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd v USA dočasne zablokoval EPA v rušení klimatických grantov

Americký federálny súd vydal dočasný zákaz, ktorý bráni Agentúre pre ochranu životného prostredia (EPA) v rušení klimatických grantov v hodnote 13,97 milióna dolárov. Rozhodnutie zastavilo ukončenie zmlúv pre tri environmentálne organizácie a zakázalo spravujúcej banke Citibank previesť ich financie.

Šéf EPA Lee Zeldin tvrdí, že granty boli plytvaním a obsahovali podvody. Súd však označil obvinenia za nejasné a neodôvodnené. Rozhodnutie je dočasné a umožňuje organizáciám naďalej financovať projekty.

Predsedníčku okrskového súdu Dištriktu Kolumbia Tanyu Chutkanovú nominoval exprezident Barack Obama, ktorý zároveň zriadil tento súd. Chutkanová už svojimi rozhodnutiami zablokovala viaceré kroky Trumpovej administratívy.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Hamas vyzval na nátlak na USA, aby zastavili izraelské útoky v Pásme Gazy

Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok vyzvalo "spriatelené krajiny", aby vyvíjali tlak na Spojené štáty, aby zastavili obnovené útoky Izraela v Pásme Gazy, pri ktorých od utorkového rána zahynulo viac ako 400 ľudí.

"Vyzývame spriatelené krajiny, aby vyvíjali tlak na americkú administratívu, aby zastavila túto agresiu a genocídnu vojnu proti bezbranným civilistom," uviedol Hamas vo svojom vyhlásení. AFP pripomína, že hnutie dosiaľ vojensky neodpovedalo na izraelské útoky, Izrael však obvinil z toho, že sa ho snaží prinútiť ku kapitulácii.

V Tel Avive sa v utorok večer konala demonštrácia proti obnoveniu útokov v Pásme Gaze. Jej účastníci vyslovovali obavy o životy rukojemníkov, ktorých Hamas v enkláve stále zadržiava.

V Pásme Gazy platilo od 19. januára prímerie, ktoré pozastavilo viac ako 15 mesiacov trvajúcu vojnu medzi Izraelom a Hamasom. Prvá fáza prímeria sa však oficiálne skončila už pred takmer dvoma týždňami a obe strany sa dosiaľ nedohodli na jej pokračovaní či postupe do druhej fázy.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár ocenil Trumpovo mierové úsilie, Putin súhlasil s 30-dňovým prímerím

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár ocenil mierové úsilie amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý telefonicky rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Lídri sa zhodli na potrebe vzájomnej komunikácie a hľadaní udržateľných riešení konfliktov.

Po rozhovore Putin súhlasil s Trumpovým návrhom na 30-dňové prímerie útokov na energetickú infraštruktúru medzi Ruskom a Ukrajinou a vydal rozkaz ruskej armáde. Dohodli sa tiež na vytvorení expertných skupín na ukončenie vojny.

Putin zdôraznil, že riešenie musí byť komplexné a zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska. Podmienkou ukončenia vojny podľa neho je zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci Ukrajine a výmena spravodajských informácií. Blanár vyhlásil, že odkazom pre budúce generácie má byť mier.

(tasr, red)

Minúta  |  

Národný archív USA zverejnil utajené materiály o atentáte na J.F. Kennedyho

Národný archív Spojených štátov v utorok zverejnil poslednú sériu utajených dokumentov spojených s atentátom na 35. prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho.

Americký prezident Donald Trump krátko po januárovom návrate do Bieleho domu podpísal výkonné nariadenie, ktorým prikázal federálnym orgánom, aby predložili plán na zverejnenie záznamov týkajúcich sa atentátov na Kennedyho, jeho brata Roberta a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga ml.

Dokumenty súvisiace s atentátom na Kennedyho archív zverejnil v utorok na svojej internetovej stránke. Už v minulosti bola zverejnená prevažná väčšina z viac ako šesť miliónov strán záznamov, fotografií, filmov, zvukových nahrávok a artefaktov súvisiacich s atentátom.

Národný archív USA v uplynulých rokoch zverejnil desaťtisíce dokumentov týkajúcich sa zavraždenia prezidenta Kennedyho z 22. novembra 1963, ďalšie tisícky však s odvolaním sa na obavy súvisiace s národnou bezpečnosťou neodtajnil. Stanica CNN informuje, že predchádzajúca americká administratíva prezidenta Joea Bidena zverejnila 13-tisíc dokumentov.

Trump v pondelok oznámil, že jeho administratíva zverejní 80-tisíc spisov. Podľa AP nie je jasné, koľko z nich je medzi miliónmi strán záznamov, ktoré už boli zverejnené.

Americký prezident ešte počas svojho prvého funkčného obdobia prisľúbil zverejnenie všetkých zvyšných záznamov. Avšak niektoré neboli zverejnené, pričom Trump uviedol, že dôvodom bolo potenciálne poškodenie národnej bezpečnosti, pripomína AP.

Mnohí, ktorí si preštudovali doteraz zverejnené dokumenty, tvrdia, že verejnosť by nemala očakávať od novo zverejnených dokumentov žiadne prevratné odhalenia, píše AP. Agentúry tvrdí, že o detaily súvisiace s atentátom a udalosťami okolo neho je stále veľký záujem.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael údajne podnikol letecké útoky na vojenský objekt v Sýrii

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) oznámilo, že Izrael v utorok zasiahol raketový prápor pri meste Homs. Hlásené boli výbuchy, obete zatiaľ nie sú známe.

Izrael tvrdí, že útokmi zabraňuje prenikaniu zbraní k novým sýrskym orgánom, ktoré považuje za džihádistov. Od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada zneškodnil približne 70 percent vojenských cieľov.

Nálety sa odohrali aj v pondelok pri meste Dará, kde zahynuli traja civilisti. Minulý týždeň Izrael zasiahol veliteľské centrum Palestínskeho islamského džihádu v Damasku.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Astronauti uviaznutí na ISS po deviatich mesiacoch pristáli na Floride

Posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) vrátane astronautov Butcha Wilmorea a Suni Williamsovej, ktorí na viac ako deväť mesiacov uviazli na ISS, v utorok pristála pri pobreží amerického štátu Florida.

Kapsula so štyrmi astronautmi dopadla do vody pri pobreží Tallahassee na Floride. Štvorica po pristáti absolvuje 45-dňový rehabilitačný program v Houstone, píše AFP.

Americkí astronauti Wilmore a Williamsová sa spoločne s ďalším astronautom Nickom Hagueom a ruským kozmonautom Alexandrom Gorbunovom vydali na cestu späť na Zem v utorok ráno prostredníctvom lode spoločnosti SpaceX.

Wilmore a Williamsová sa mali pôvodne do vesmíru vydať na osemdňovú misiu. Na palube ISS uviazli v júni minulého roka po tom, ako sa v ich vesmírnej lodi Boeing Starliner vyskytli problémy s pohonom a loď sa späť na Zem vrátila bez posádky. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) následne rozhodol, že uviaznutí astronauti sa na Zem vrátia po skončení rotácie misie SpaceX Crew-9.

Ich predĺžený 286 dní trvajúci pobyt bol výrazne dlhší ako štandardná rotácia pre astronautov na ISS, ktorá trvá obvykle šesť mesiacov. Táto vesmírna misia je však oveľa kratšia ako americký vesmírny rekord - 371 dní, ktoré na ISS v roku 2023 strávil astronaut NASA Frank Rubio, alebo svetový rekord vytvorený ruským kozmonautom Valerijom Poľakovom, ktorý na vesmírnej stanici Mir strávil nepretržite 437 dní.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.