Za zhoršenými vzťahmi vidia mladí aj vulgárne nadávky na politickej scéne

Za akýmsi rozpadom spoločnosti a zlými vzťahmi vidí Marosz práve vplyv sietí. „Keď človek čerpá informácie iba z tých sociálnych sietí, naozaj sa uzavrie do bubliny a prestane rešpektovať ostatné názory. Tým pádom tie vzťahy sú také, aké sú. Hrozné,” dodal.

Zlepšiť vzťahy môžu aj politici

Marosz vidí riešenie situácie v deeskalácii konfliktov, v pokojnej, a nie útočnej komunikácii. „Naozaj, vidíme to v dnešnej dobe aj vo verejnom priestore. Niektorí nemenovaní politici sú ochotní tomu druhému vynadať do naozaj tvrdých vulgarizmov. Dokonca po novom dourážať aj voličov,” priblížil ďalšie body, ktoré podľa neho prispievajú k zhoršeniu vzťahov v rodinách. 

„A preto sa musíme snažiť čo najviac možno aj limitovať rozprávanie sa v rodinách o politike. Vieme, že to jednoducho bude spôsobovať konflikty. Treba sa rozprávať o týchto kontroverzných veciach pokojne,” skonštatoval Marosz a dodal, že najdôležitejšie je hlavne zaoberať sa vecami, ktoré nás spájajú, a nie vecami, ktoré nás rozdeľujú.

Ideálny rodič z pohľadu mladých

Sebestyén Marosz je veľkým zástancom proaktívnej otvorenej komunikácie. „Myslím si, že rodičia by mali so svojimi deťmi komunikovať aj o tom, čo si tie deti prežívajú vo svojich súkromných životoch, v školách,” vraví. 

Podľa neho by rodičia mali s deťmi aktívne komunikovať tiež o možných nástrahách doby internetu. „Lebo tie naše ľudské mozgy nie sú vôbec pripravené na tieto rôzne nástrahy, ktoré v dnešnej dobe na deti číhajú. A deti na to nie sú pripravené už vôbec,” vyhlásil.  

Na záver dodal, že najlepším liekom či odporúčaním pre rodičov je práve proaktívna otvorená komunikácia. „Treba si jednoducho vybudovať dôveru s deťmi a rozprávať sa o veciach naozaj otvorene,” doplnil.

Komisár pre deti hovorí o smrtiacom štvoruholníku

Štandard na stretnutí mládežníckeho parlamentu s prezidentom oslovil aj komisára pre deti Jozefa Mikloška. Ten sa nazdáva, že je potrebné počúvať deti na všetkých úrovniach a zohľadňovať ich názory.

Ako vysvetlil, existujú štyri témy v takzvanom „smrtiacom štvoruholníku”, ktoré vedú k zhoršeniu vzťahov či už doma, v škole alebo na ulici. 

Prvou z nich je rozpad rodiny a tým pádom aj rozpad mikrosveta dieťaťa. Ako druhú tému, ktorá podľa jeho pohľadu prispela k zhoršeniu vzťahov, komisár uviedol obdobie covidu. 

„Tretia téma, čo to prizabíja, to sú sociálne siete a online priestor a tá štvrtá, to je ten všeobecný, verejný priestor, ktorý sa veľmi zagresívňuje a polarizuje,” špecifikoval pre Štandard Mikloško. Ako uviedol, to všetko vplýva na mladých ľudí, ktorým sa duševné zdravie zhoršuje. „Až 92 percent mladých ľudí tvrdí, že je to hlavný problém mládeže v súčasnosti,” dodal.

Mikloško spomenul ďalšiu dôležitú vec a tou je, že sa mladí ľudia prestali cítiť bezpečne. „Človek, ktorý sa cíti bezpečne a nájde svoj bezpečný mikrosvet, tak vie vytvárať vzťahy, mať vlastnú sebahodnotu, môže fungovať,” spresnil. Z jeho slov vyplýva, že keď má dieťa mikrosvet zdravý, tak má štart do života 100-krát lepší.

Podľa výskumu, ktorý práve na túto tému medzi mladými ľuďmi spracovali v Úrade komisára pre deti, sa zistilo, že sa mladí ľudia boja robiť chyby, boja sa, že by ich chyba diskvalifikovala a aj práve preto sa cítia neistí. „Preto je základ mladého človeka v tom, že sa nebojí robiť chyby,” vyjadril sa Mikloško. 

Z jeho slov pre Štandard vyplynulo, že základ dieťaťa sa buduje v rodine už v ranom detstve, kde sa rozvíja najviac. Potom prichádzajú na rad širšie vzťahy, prichádza škola a ako komisár pre deti doplnil, vstupuje do toho „veľmi kruto online priestor”. 

„Porovnávanie, všetky ataky, tie ‚dissy‘, ako to dnes mladí ľudia hovoria. To veľmi zle vplýva na mladých a veľmi im to tak skresľuje pohľad na život,” nechal sa počuť.  

Výsledok prieskumu prezentovaný na stretnutí ukázal aj na to, že si mladí ľudia cenia vzťahy v rodine a zároveň chcú, aby sme si v spoločnosti viac odpúšťali. Výskum poukázal aj na „vražedný cyklus v spoločnosti”, kde mladí ľudia prosia staršie generácie, aby im ho pomohli zastaviť. „Zlé vzťahy, osamelosť, znížená životná spokojnosť, zhoršujúce sa duševné zdravie. Takto sa krúti koleso a my ho chceme zastaviť,” povedal detský ombudsman.

Kde robia rodičia "chyby”

Mikloško spomenul aj úlohu rodičov v dnešnej dobe. „Na jednej strane sú rodičia, ktorí zanedbávajú deti, a druhá strana tí, čo sú zase nejakým spôsobom vo výchove prehnaní, že to dieťa dostanú až do úzkosti,” vraví.

Ako opäť odkázal na prieskum, zdravá rodičovská výchova by mala byť ako keby taká „pravá a ľavá ruka“.  „Ľavá ruka bezpodmienečne miluje a dáva dieťaťu najavo, že mám ťa rád aj keď si dobrý aj zlý a pravá ruka mu dáva jasné hranice,” vysvetlil komisár a dodal, že jasná hranica znamená: toto je dobré, toto je zlé, toto rob, to nerob. 

Na šiestom stretnutí prvýkrát prezident

Aj keď sa konalo zasadnutie Parlamentu detí a mládeže už šiestykrát, až teraz sa ho prvýkrát zúčastnil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý Úrad komisára pre deti podporuje a chce tak zosilniť ‚hlas detí‘, aby sa téma duševného zdravia detí, psychickej záťaže a zhoršených vzťahov dostala čo najviac do pozornosti verejnosti. 

Zhoršené duševné zdravie totiž podľa Úradu komisára pre deti zapríčiňujú v poslednom období tragické udalosti na školách, šikanu či pokusy o samovraždu mladých ľudí. Práve z tohto dôvodu bola ešte v novembri 2024 spustená úradom výzva Rok 2025 – rok lepších vzťahov, pričom hlava štátu bola jej prvým signatárom.

Pellegrini ocenil na stretnutí veľkú mieru profesionality, odhodlania a entuziazmu zástupcov Parlamentu detí a mládeže. 

„Som nesmierne šťastný, keď vidím, že tu dnes hovoríte za skoro 940-tisíc detí na Slovensku a nestaviate sa k tým veciam, že ‚vy dospelí niečo spravte, aby sme sa my lepšie mali‘, ale sami k tomu naozaj prispievate svojimi aktivitami, prichádzate s vlastnými návrhmi a nápadmi,” pochválil prezident mládež v ich tendencii posúvať prostredie, v ktorom žijú, dopredu.

Zároveň však podotkol, že lepšie vzťahy nestoja len na aktivitách mladých. Odozva musí byť aj na strane dospelých alebo tých, ktorí majú dnes v rukách to, ako funguje naša krajina. 

„Možno si málo my dospelí ľudia uvedomujeme, akým zásadným spôsobom naše činy a naše vyjadrenia dokážu zasiať alebo spôsobiť rany na detskej duši,” konštatoval Pellegrini, pričom konkrétnejšie hovoril o akomsi „cúvaní” spoločnosti a vracaní sa späť, ohľadom tolerancie a rovnocenného prístupu ku každému.

„Mnohí politici, a to nielen na Slovenku, žiaľ, na celom svete aj vo veľkých demokraciách, ktoré nám boli v minulosti kladené za vzor, začínajú svojimi výrokmi prekračovať niektoré červené hranice alebo čiary, cez ktoré sme nikdy už nechceli prejsť,” konkretizoval najvyšší ústavný činiteľ.

Politik poukázal na mnohé nenávistné výroky a odpudzujúce vyjadrenia na adresu niekoho len preto, že je inej rasy, narodil sa s nejakým hendikepom, má iné vierovyznanie či inú orientáciu alebo jednoducho preto, že sa nenarodil tak, ako sme si mysleli, že by sa mal.

„Je mi nesmierne ľúto, že niekedy to zájde až tak ďaleko, keď mladý človek, ktorý čelí takémuto vylúčeniu, hejtu alebo neakceptácii, je schopný dokonca si siahnuť až na život,” vraví.  

Podľa neho práve toto by mala byť pre všetkých obrovská výstraha a ľudia, politici by pri každom verejnom vystúpení mali veľmi zvážiť, aké slová použijú. „Pretože slovo je veľmi nebezpečná zbraň, ktorá sa už nikdy po svojom vyslovení nedá vziať naspäť a môže spôsobiť obrovské škody,” dodal.

Študentom z Parlamentu detí a mládeže ešte spomenul, že jediným liekom na neslušné formy správania či agresívne prejavy vo verejnom alebo v digitálnom priestore je nesledovať ho.

Prezident SR na záver vyzval mladých, aby sa aj naďalej riadili svojím zdravým sedliackym rozumom, nebáli sa zlyhať, povzbudil ich k odvahe, aby sa tešili z maličkostí a riadili sa všetkými nápadmi a riešeniami, ktoré v rámci stretnutia v otázkach duševného zdravia a zlepšení vzťahov boli z ich strany predstavené. 

Hlavné návrhy na zlepšenie vzťahov

Sto zástupcov mladých ľudí na Slovensku za hlavné návrhy a nápady, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu vzťahov, považujú kvalitné trávenie času, ktorý by mal byť bez akejkoľvek elektroniky, a tiež vzájomný rešpekt. 

V školskom prostredí by si priali väčšiu podporu vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi, zlepšenú psychológmi a mentormi, ktorí by dostávali väčší priestor v médiách, v mimoškolských aktivitách či v priestoroch pre sociálne slabšie skupiny. 

S online svetom súvisí aj mediálna gramotnosť o bezpečnosti na internete, ktorú by študenti z parlamentu zaradili do povinnej súčasti učebných osnov. Väčší dôraz by kládli na trávenie času vo verejných priestoroch, ktoré by mali byť viac bezpečné, aby sa mohli mladí socializovať. 

Etickejšiu komunikáciu a transparentnosť by mladí študenti privítali práve vo svete politiky medzi predstaviteľmi, ktorí vedú tento štát. 

Čo sa týka slovensko-ukrajinských vzťahov, predstavitelia Parlamentu detí a mládeže chcú ešte väčšiu podporu integrácie a vzdelávania.