Preskočiť na obsah
  |  

Izrael odvolal šéfa kontrarozviedky Šin Bet. Končí po kritike aj sporoch s premiérom

Izraelská vláda schválila odvolanie šéfa kontrarozviedky Šin Bet Ronena Bara k 10. aprílu. Rozhodnutie navrhol premiér Benjamin Netanjahu, ktorý mu už ďalej nedôveruje. Bar reagoval, že jeho odvolanie je politicky motivované a nezodpovedá pravidlám.

Barova pozícia sa oslabila po správe Šin Bet o útoku Hamasu zo 7. októbra, kde priznal pochybenia a naznačil zodpovednosť vlády. Protesty proti jeho odvolaniu prebiehajú v Tel Avive aj pri premiérovej rezidencii. Polícia zatkla viacerých demonštrantov.

Bar, ktorý nastúpil do funkcie v roku 2021, pôvodne plánoval skončiť až v roku 2025. Svoje predčasné odstúpenie avizoval po zverejnení správy. Netanjahua obviňujú z pokusu zmariť vyšetrovanie kontaktov jeho okolia s Katarom. Vládni predstavitelia však tvrdia, že Bar nesie spoluzodpovednosť za bezpečnostné zlyhania pri útoku Hamasu.

(tasr, mm)

  |  

Macron ohlásil summit o Ukrajine v Paríži, zúčastní sa aj Zelenskyj

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že 27. marca sa v Paríži uskutoční summit takzvanej koalície ochotných na podporu Ukrajiny. Na stretnutí sa má zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Summit má slúžiť na dokončenie plánov krátkodobej pomoci ukrajinskej armáde, vytvorenie udržateľného modelu obrany a zabezpečenie bezpečnostných záruk od európskych armád. Zúčastniť sa majú aj lídri z Nemecka, Talianska, Poľska, Británie a Kanady. Cieľom je tiež zhodnotiť, ako sa môžu tieto krajiny zapojiť do prípadných rokovaní medzi Ruskom a USA.

Macron a britský premiér Keir Starmer sú lídrami iniciatívy, ktorá má poskytnúť Ukrajine dôveryhodné záruky pre prímerie a budúcu bezpečnosť. Obaja deklarovali ochotu vyslať na Ukrajinu vlastných vojakov. Británia odhaduje, že do koalície by sa mohlo zapojiť viac ako 30 krajín.

(tasr, mm)

  |  

Zelenskyj nepriamo kritizoval Orbána za protieurópske správanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok nepriamo kritizoval Maďarsko za blokovanie spoločného vyhlásenia EÚ o podpore Ukrajiny. Na adresu jednej z členských krajín, ktorú nemenoval, poznamenal, že je „protieurópske“, ak jeden človek bráni rozhodnutiam dôležitým pre celý kontinent.

Maďarský premiér Viktor Orbán na summite vetoval záverečné vyhlásenie EÚ, podľa ktorého by únia pokračovala v podpore Ukrajiny a vyzvala Rusko na ukončenie vojny. Vyhlásil, že Maďarsko nepodporí žiadne spoločné stanovisko, kým nepredloží svoj názor na ukrajinské členstvo v EÚ. Odmietol tiež „provojnový postoj“ únie a vyzval lídrov, aby podporili mierové iniciatívy prezidenta USA.

Zelenskyj na summite, kde sa zúčastnil cez videohovor, zdôraznil, že Rusku nemožno veriť, keďže často porušuje vlastné sľuby. Opätovne vyzval na pokračovanie tlaku na Moskvu a upozornil na stagnáciu prístupových rozhovorov s EÚ, hoci podľa neho Ukrajina splnila požadované podmienky.

Orbán zároveň skritizoval aj vystupovanie ukrajinského prezidenta na summite a vyhlásil, že „sa nesprával priateľsky“ a že Ukrajina by sa mala zdržať ostrého tónu, kým nie je členským štátom EÚ.

(tasr, mm)

  |  

Fico: Tranzit plynu cez Ukrajinu by mohol znížiť ceny energií v Európe

Premiér Robert Fico tvrdí, že obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu by mohlo viesť k nižším cenám energií v Európe. Uviedol to po štvrtkovom summite EÚ v Bruseli, kde lídri diskutovali o konkurencieschopnosti, eurozóne a energetike.

Fico ostro kritizoval názor niektorých lídrov, ktorí sa podľa neho zmierili so súčasnými vysokými cenami plynu. „Nemáme dôvod platiť 40 alebo 45 eur za megawatthodinu len preto, že prezident Zelenskyj sa rozhodol zastaviť tranzit plynu smerom na západ,“ vyhlásil.

Podľa neho Európska komisia priniesla viacero akčných plánov, no Slovensko očakávalo konkrétnejšie a rýchlejšie riešenia v oblasti energetiky. Za najefektívnejší krátkodobý krok označil opätovné otvorenie plynovodu cez Ukrajinu.

Fico sa venoval aj téme využitia súkromných úspor. Navrhol diskusiu s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami o možnosti investovania týchto zdrojov do bezpečnosti, nájomných bytov či infraštruktúry, čo by podľa neho mohlo pomôcť slovenskej ekonomike a zároveň napĺňať ciele EÚ.

(tasr, mm)

  |  

USA čoskoro podpíšu dohodu o nerastoch s Ukrajinou, oznámil Trump

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že Spojené štáty čoskoro podpíšu dohodu s Ukrajinou o mineráloch a prírodných zdrojoch.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo podpísal nariadenie na zvýšenie domácej produkcie kritických nerastov. Trump zároveň oznámil zámer podniknúť kroky na zatvorenie ministerstva školstva a podľa zdrojov jeho administratíva zvažuje Michaela Burgessa ako nového šéfa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb.

Ukrajina má bohaté zásoby kritických surovín, ako je lítium, titán a vzácne zeminy, ktoré sú strategicky dôležité pre priemysel. Trump dlhodobo presadzuje zvýšenie domácej ťažby nerastov, aby znížil závislosť USA od Číny a ďalších krajín.

(reuters, mja)

  |  

Lídri EÚ varujú pred obchodnou vojnou s USA a jej dopadmi

Lídri EÚ na inkluzívnom samite eurozóny diskutovali o hrozbe obchodnej vojny s USA, hoci nebola hlavnou témou rokovaní. Podľa hovorkyne predsedu Európskej rady Beatriz Navarrovej sa lídri zaoberali aj posilnením vnútorného trhu EÚ, znižovaním cien energií, energetickými prepojeniami a integráciou finančných trhov.

Írsky minister financií Paschal Donohue varoval, že obchodná neistota poškodí zamestnanosť a životnú úroveň. Zdôraznil, že nové americké clá budú mať negatívny vplyv na hospodársky rast, zamestnanosť a infláciu.

Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz upozornil, že USA môžu viesť obchodnú vojnu dlhodobo. Írsky premiér Micheál Martin a talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvali na pokojný prístup. Meloniová varovala, že clá by mohli zvýšiť infláciu a oslabiť rast eurozóny až o 0,5 percentuálneho bodu.

(tasr, mja)