Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA zakázali argentínskej exprezidentke vstup na ich územie

Americká vláda v piatok zakázala vstup do krajiny bývalej argentínskej prezidentke Cristine Fernándezovej Kirchnerovej. Rovnaký zákaz platí aj pre jej exministra plánovania Julia Miguela De Vida a ich príbuzných.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ich obvinil z prijímania miliónových provízií za verejné stavebné zákazky.

Kirchnerová bola prezidentkou Argentíny v rokoch 2007 -2015. Úrad prevzala po svojom medzičasom zosnulom manželovi Néstorovi Kirchnerovi.

V decembri 2022 ju odsúdili na šesť rokov väzenia za korupciu. Verdikt potvrdil v novembri 2024 odvolací súd v Buenos Aires. Rozsudok však nie je právoplatný, pretože sa ešte môže odvolať na najvyšší súd.

Po odchode z prezidentského úradu a počas čakania na výsledok svojho odvolania sa Kirchnerová naďalej venovala politickým aktivitám a uchádzala sa o volenú funkciu pod hlavičkou argentínskej perónistickej opozície.

To z nej urobilo prominentnú oponentku súčasného argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, označovaného za pravicového populistu, ktorý je spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(tasr)

Minúta  |  

Japonsko, Čína a Južná Kórea rokovali o mieri na kórejskom polostrove

Ministri zahraničných vecí Japonska, Číny a Južnej Kórey sa stretli v sobotu v Tokiu. Diskutovali o spoločných výzvach, ako sú nízka pôrodnosť, prírodné katastrofy a kultúrna spolupráca. Zhodli sa, že zachovanie mieru na kórejskom polostrove je ich spoločnou zodpovednosťou.

Šéf japonskej diplomacie Takeši Iwaja uviedol, že sa spoločne s partnermi dohodli na posilnení vzájomnej spolupráce. "Mali sme otvorenú výmenu názorov na trojstrannú spoluprácu a regionálne medzinárodné záležitosti v širokom kontexte a dohodli sme sa na podpore pre budúcu spoluprácu," dodal.

Vyzval tiež na jednotný postoj proti pokusom meniť status quo silou, pričom spomenul situáciu na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Zo sýrskej väznice v Aleppe ušli väzni počas vzbury a útoku na strážcov

Vo väznici v meste Aleppo v Sýrii vypukla vzbura, pri ktorej sa niekoľkým väzňom podarilo utiecť. Informovali o tom v sobotu miestne úrady, na ktoré sa odvoláva agentúra TASS.

Podľa televízie Šám väzni zajali strážcov ako rukojemníkov, zmocnili sa ich zbraní a „prerazili steny“ väznice. Na určitý čas nad ňou prevzali kontrolu.

Bezpečnostné zložky nakoniec vzburu potlačili a väznicu opäť ovládli. Presný počet utečencov úrady nezverejnili. V súčasnosti po nich pátrajú.

(tass, tasr, sab)

Minúta  |  

Húsíovia obnovili útoky na lode v Červenom mori

Americké letectvo zaútočilo v sobotu na pozície húsíov v meste Saada na severe Jemenu, v ktorom sa zrodilo šíitské hnutie Ansár Alláh. Útoky nariadil prezident USA Donald Trump po tom, čo húsíovia ohlásili obnovenie útokov na lode v Červenom mori.

Ministerstvo zdravotníctva ovládané húsíami oznámilo, že pri útokoch zahynulo 53 ľudí a zranenia utrpelo takmer 100 ďalších. Húsíovia tvrdia, že v odplate opakovane napádajú americké vojnové lode.

K útokom sa vrátili po tom, čo Izrael údajne nedodržal podmienky prímeria v Pásme Gazy. Svoje konanie zdôvodňujú podporou Palestínčanov, a to od októbra 2023, keď sa nepriamo zapojili do vojny v palestínskej enkláve.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Ministri troch krajín vyzvali Izrael na okamžité prímerie v Gaze

Ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Británie vyzvali v piatok večer na obnovenie prímeria v Pásme Gazy. Reagovali tak na pokračujúce izraelské útoky. V spoločnom vyhlásení označili situáciu za „drastický krok späť“ a vyjadrili zdesenie z civilných obetí.

Izrael obnovil letecké útoky v utorok, odvtedy podľa palestínskych úradov zahynulo 504 ľudí vrátane vyše 190 detí. V stredu tiež spustil „obmedzenú pozemnú operáciu“.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz nariadil armáde, aby „zabrala viac územia“ v Gaze, kým Hamas neprepustí všetkých rukojemníkov.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Primátora Istanbulu zadržali pre korupciu a terorizmus, obvinenia odmieta

Turecká polícia v stredu zadržala primátora Istanbulu Ekrema Imamoglua po razii v jeho dome. Podozrivý je z korupcie a terorizmu.

"Dôrazne odmietam všetky obvinenia," uviedol podľa agentúry Reuters, s odvolaním sa na súdny dokument, Imamoglu na svoju obranu. Počas výsluchu mu údajne položili vyšetrovatelia najmenej 40 otázok ohľadom verejných súťaží.

Imamoglu, považovaný za možného vyzývateľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, už v minulosti čelil viacerým súdnym sporom, vrátane odsúdenia na dva roky väzenia a zákazu politických aktivít za údajné urážky členov volebnej komisie.

Poslednému zadržaniu predchádzalo oznámenie istanbulskej univerzity, ktorá mu deň pred zadržaním spolu s ďalšími absolventmi odobrala vysokoškolský titul. To by mu dokonca mohlo znemožniť kandidatúru na prezidenta.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.