Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Musk rokoval v Pentagóne, poprel fámy o vojnových plánoch proti Číne

Americký miliardár Elon Musk v piatok prvýkrát navštívil Pentagón, kde 80 minút rokoval s ministrom obrany Petom Hegsethom. Denník New York Times v súvislosti so stretnutím napísal, že Muska mali oboznámiť s tajnými plánmi proti Číne.

Musk to označil za „propagandu“ a vyzval na trestné stíhanie únikov. Hegseth tiež poprel, že by sa rokovalo o vojenských plánoch. Plánované stretnutie s náčelníkmi štábov v miestnosti „Tank“ nakoniec zrušili.

Muskove firmy SpaceX a Starlink majú zmluvy s Pentagónom, podniká však aj v Číne, čo vyvoláva otázky o konflikte záujmov. Biely dom ubezpečil, že Musk sa v prípade konfliktu záujmov zo spolupráce s vládou stiahne.

Miliardár sa počas inaugurácie prezidenta Donalda Trumpa stal šéfom Úradu pre efektivitu vlády, ktorý má za úlohu znižovať vládne výdavky. Jeho kritici upozorňujú na problém plošného prepúšťania federálnych zamestnancov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump zrušil Harrisovej, Clintonovej a Blinkenovi previerky

Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal memorandum, ktorým nariadil postihovať právnikov za údajne neopodstatnené žaloby proti štátu. Cieľom má byť obmedzenie „zneužívania právneho systému“, oznámil Biely dom.

Trump tak reagoval na rozhodnutia súdov, ktoré od začiatku jeho funkčného obdobia blokujú rozhodnutia o deportáciách členov gangov či o zákaze financovania transkliník.

Zároveň zrušil bezpečnostné previerky viacerým demokratickým lídrom, vrátane bývalej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, Hillary Clintonovej a exministra zahraničia Antonyho Blinkena. Podľa Trumpa už nie je v záujme krajiny, aby mali prístup k tajným informáciám.

Opatrenie sa týka aj republikánskych kritikov ako Liz Cheneyová či Adam Kinzinger.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA zakázali argentínskej exprezidentke vstup na ich územie

Americká vláda v piatok zakázala vstup do krajiny bývalej argentínskej prezidentke Cristine Fernándezovej Kirchnerovej. Rovnaký zákaz platí aj pre jej exministra plánovania Julia Miguela De Vida a ich príbuzných.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ich obvinil z prijímania miliónových provízií za verejné stavebné zákazky.

Kirchnerová bola prezidentkou Argentíny v rokoch 2007 -2015. Úrad prevzala po svojom medzičasom zosnulom manželovi Néstorovi Kirchnerovi.

V decembri 2022 ju odsúdili na šesť rokov väzenia za korupciu. Verdikt potvrdil v novembri 2024 odvolací súd v Buenos Aires. Rozsudok však nie je právoplatný, pretože sa ešte môže odvolať na najvyšší súd.

Po odchode z prezidentského úradu a počas čakania na výsledok svojho odvolania sa Kirchnerová naďalej venovala politickým aktivitám a uchádzala sa o volenú funkciu pod hlavičkou argentínskej perónistickej opozície.

To z nej urobilo prominentnú oponentku súčasného argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, označovaného za pravicového populistu, ktorý je spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(tasr)

Minúta  |  

Japonsko, Čína a Južná Kórea rokovali o mieri na kórejskom polostrove

Ministri zahraničných vecí Japonska, Číny a Južnej Kórey sa stretli v sobotu v Tokiu. Diskutovali o spoločných výzvach, ako sú nízka pôrodnosť, prírodné katastrofy a kultúrna spolupráca. Zhodli sa, že zachovanie mieru na kórejskom polostrove je ich spoločnou zodpovednosťou.

Šéf japonskej diplomacie Takeši Iwaja uviedol, že sa spoločne s partnermi dohodli na posilnení vzájomnej spolupráce. "Mali sme otvorenú výmenu názorov na trojstrannú spoluprácu a regionálne medzinárodné záležitosti v širokom kontexte a dohodli sme sa na podpore pre budúcu spoluprácu," dodal.

Vyzval tiež na jednotný postoj proti pokusom meniť status quo silou, pričom spomenul situáciu na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Zo sýrskej väznice v Aleppe ušli väzni počas vzbury a útoku na strážcov

Vo väznici v meste Aleppo v Sýrii vypukla vzbura, pri ktorej sa niekoľkým väzňom podarilo utiecť. Informovali o tom v sobotu miestne úrady, na ktoré sa odvoláva agentúra TASS.

Podľa televízie Šám väzni zajali strážcov ako rukojemníkov, zmocnili sa ich zbraní a „prerazili steny“ väznice. Na určitý čas nad ňou prevzali kontrolu.

Bezpečnostné zložky nakoniec vzburu potlačili a väznicu opäť ovládli. Presný počet utečencov úrady nezverejnili. V súčasnosti po nich pátrajú.

(tass, tasr, sab)

Minúta  |  

Húsíovia obnovili útoky na lode v Červenom mori

Americké letectvo zaútočilo v sobotu na pozície húsíov v meste Saada na severe Jemenu, v ktorom sa zrodilo šíitské hnutie Ansár Alláh. Útoky nariadil prezident USA Donald Trump po tom, čo húsíovia ohlásili obnovenie útokov na lode v Červenom mori.

Ministerstvo zdravotníctva ovládané húsíami oznámilo, že pri útokoch zahynulo 53 ľudí a zranenia utrpelo takmer 100 ďalších. Húsíovia tvrdia, že v odplate opakovane napádajú americké vojnové lode.

K útokom sa vrátili po tom, čo Izrael údajne nedodržal podmienky prímeria v Pásme Gazy. Svoje konanie zdôvodňujú podporou Palestínčanov, a to od októbra 2023, keď sa nepriamo zapojili do vojny v palestínskej enkláve.

(afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.