Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Južnej Kórei bojuje s požiarom 1 300 hasičov, dvaja zomreli

Na potlačenie rozsiahleho lesného požiaru na juhovýchode Južnej Kórey v sobotu nasadili viac než 1 300 hasičov a asi 120 kusov techniky.

Požiar vypukol v piatok poobede v hornatej oblasti a v dôsledku sucha a silného vetra sa rýchlo rozšíril. Podľa úradov sa už podarilo uhasiť jeho značnú časť, situáciu však môže opäť skomplikovať silný vietor hlásený v poobedných hodinách.

V dôsledku incidentu zomreli už dvaja hasiči a ďalší dvaja sú nezvestní. Jedného človeka ošetrili v nemocnici po tom, ako sa nadýchal dymu. Asi 213 obyvateľov evakuovali.

Úrady v oblasti Sančchong prisľúbili maximálne úsilie na zvládnutie plameňov. Po uhasení požiaru plánujú určiť jeho presnú príčinu.

(tasr, jonhap, reuters)

Minúta  |  

Katz: Za každý útok na Izrael zo severu je zodpovedný Libanon

Libanonská vláda nesie zodpovednosť za každý raketový útok z jej územia na izraelské mestá, vyhlásil v sobotu izraelský minister obrany Jisrael Katz. Reagoval tak na vzdušný útok na severoizraelské mesto Metula v ranných hodinách. „Osud Metuly je rovnaký, ako bude osud Bejrútu,“ varoval.

Katz dodal, že nariadil Obranným silám Izraela (IDF), aby na každý ďalší útok reagovali „primerane“. Protivzdušná obrana pritom zostrelila tri z piatich vypálených rakiet, zvyšné nedopadli na izraelské územie.

(reuters, toi, sab)

Minúta  |  

Húsíovia údajne zasiahli letisko v Tel Avive hypersonickou raketou

Šíitskí povstalci hnutia Ansár Alláh v západnom Jemene v piatok oznámili, že zasiahli Letisko Bena Guriona v Tel Avive hypersonickou balistickou raketou typu Palestine-2. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie húsíov, ktoré zverejnil portál Times of Israel.

Hnutie zároveň varovalo všetky letecké spoločnosti, že letisko nie je bezpečné, a výstraha potrvá, kým sa neskončí izraelská operácia v Pásme Gazy. Podľa húsíov bol cieľom aj sprievod americkej lietadlovej lode USS Harry Truman.

Izrael ani USA zatiaľ útoky oficiálne nepotvrdili.

(tass, tasr, sab)

Minúta  |  

Musk rokoval v Pentagóne, poprel fámy o vojnových plánoch proti Číne

Americký miliardár Elon Musk v piatok prvýkrát navštívil Pentagón, kde 80 minút rokoval s ministrom obrany Petom Hegsethom. Denník New York Times v súvislosti so stretnutím napísal, že Muska mali oboznámiť s tajnými plánmi proti Číne.

Musk to označil za „propagandu“ a vyzval na trestné stíhanie únikov. Hegseth tiež poprel, že by sa rokovalo o vojenských plánoch. Plánované stretnutie s náčelníkmi štábov v miestnosti „Tank“ nakoniec zrušili.

Muskove firmy SpaceX a Starlink majú zmluvy s Pentagónom, podniká však aj v Číne, čo vyvoláva otázky o konflikte záujmov. Biely dom ubezpečil, že Musk sa v prípade konfliktu záujmov zo spolupráce s vládou stiahne.

Miliardár sa počas inaugurácie prezidenta Donalda Trumpa stal šéfom Úradu pre efektivitu vlády, ktorý má za úlohu znižovať vládne výdavky. Jeho kritici upozorňujú na problém plošného prepúšťania federálnych zamestnancov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump zrušil Harrisovej, Clintonovej a Blinkenovi previerky

Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal memorandum, ktorým nariadil postihovať právnikov za údajne neopodstatnené žaloby proti štátu. Cieľom má byť obmedzenie „zneužívania právneho systému“, oznámil Biely dom.

Trump tak reagoval na rozhodnutia súdov, ktoré od začiatku jeho funkčného obdobia blokujú rozhodnutia o deportáciách členov gangov či o zákaze financovania transkliník.

Zároveň zrušil bezpečnostné previerky viacerým demokratickým lídrom, vrátane bývalej viceprezidentky Kamaly Harrisovej, Hillary Clintonovej a exministra zahraničia Antonyho Blinkena. Podľa Trumpa už nie je v záujme krajiny, aby mali prístup k tajným informáciám.

Opatrenie sa týka aj republikánskych kritikov ako Liz Cheneyová či Adam Kinzinger.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA zakázali argentínskej exprezidentke vstup na ich územie

Americká vláda v piatok zakázala vstup do krajiny bývalej argentínskej prezidentke Cristine Fernándezovej Kirchnerovej. Rovnaký zákaz platí aj pre jej exministra plánovania Julia Miguela De Vida a ich príbuzných.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ich obvinil z prijímania miliónových provízií za verejné stavebné zákazky.

Kirchnerová bola prezidentkou Argentíny v rokoch 2007 -2015. Úrad prevzala po svojom medzičasom zosnulom manželovi Néstorovi Kirchnerovi.

V decembri 2022 ju odsúdili na šesť rokov väzenia za korupciu. Verdikt potvrdil v novembri 2024 odvolací súd v Buenos Aires. Rozsudok však nie je právoplatný, pretože sa ešte môže odvolať na najvyšší súd.

Po odchode z prezidentského úradu a počas čakania na výsledok svojho odvolania sa Kirchnerová naďalej venovala politickým aktivitám a uchádzala sa o volenú funkciu pod hlavičkou argentínskej perónistickej opozície.

To z nej urobilo prominentnú oponentku súčasného argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, označovaného za pravicového populistu, ktorý je spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.