Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Čoskoro podpíšem dohodu o nerastných surovinách s Ukrajinou

Americký prezident Donald Trump v pondelok uviedol, že Spojené štáty čoskoro podpíšu dohodu s Ukrajinou o spoločnom zdieľaní výnosov z ťažby strategických nerastných surovín. Oznámil to počas stretnutia so svojím kabinetom.

Trump zároveň dodal, že prebiehajú rokovania aj o možnosti vlastníctva ukrajinských elektrární americkými firmami. Podľa neho by to mohlo byť výhodné, pretože „Spojené štáty majú v tejto oblasti odborné skúsenosti“.

Americká delegácia sa v nedeľu stretla s ukrajinskými predstaviteľmi a v pondelok s ruskými predstaviteľmi v saudskoarabskom Rijáde. Rokovania sa sústreďujú najmä na možné prímerie v oblasti Čierneho mora, ale Trump priznal, že sa diskutuje aj o ďalších témach vrátane rozdelenia území.

„Rozprávame sa o hraniciach, o líniách rozhraničenia. O vlastníctve elektrární. Niektorí tvrdia, že by mali patriť Spojeným štátom... pretože máme potrebnú expertízu,“ povedal prezident novinárom.

(reuters, mm)

Minúta  |  

V Bratislave sa uskutoční Konzervatívne fórum. Bude o Trumpovej smršti a návrhoch v NR SR

Témou stretnutia bude tentokrát najmä spolupráca na konzervatívnych návrhoch v slovenskom parlamente, ako aj reflexia zásadných zmien v Spojených štátoch amerických.

V Bratislavskom Pálffyho paláci na Zámockej ulici sa už o niekoľko dní, v utorok 25. marca o 19:00, uskutoční ďalšie Konzervatívne fórum, ktoré organizuje Inštitút Ladislava Hanusa.

Diskutovať na ňom majú Viliam Karas, podpredseda KDH a bývalý minister spravodlivosti, Milan Krajniak, predseda KÚ a bývalý minister práce, Rastislav Krátky, poslanec NR SR za Hnutie Slovensko a Ján Podmanický, poslanec NR SR za stranu Smer.

Témou stretnutia bude tentokrát spolupráca na konzervatívnych návrhoch v slovenskom parlamente, ako aj reflexia zásadných politických zmien v Spojených štátoch amerických.

Pripomeňme, že pokiaľ ide o prvú tému, medzi návrhmi sú aj uznanie biologickej reality dvoch pohlaví, lepšie ukotvenie a posilnenie rodičovských práv či povinnosť súladu štátneho výchovno-vzdelávacieho programu s Ústavou SR.

V rámci druhej témy príde reč na to, ako sa pozerajú slovenskí politici na začiatok druhej administratívy prezidenta Donalda Trumpa, čo sa mení na vzťahoch EÚ - USA alebo na to, ako sa stalo, že na najväčšej konferencii amerických konzervatívcov CPAC vystúpil premiér Robert Fico.

„Priestor bude aj na otázky z publika. Po diskusii bude možnosť pokračovať v neformálnych rozhovoroch pri pohári vína,“ sľubujú organizátori. Vstupenky na podujatie si môžete zakúpiť na tejto adrese.

Konzervatívne fórum organizuje Inštitút Ladislava Hanusa (ILH), ktorý vychádza z radov Spoločenstva Ladislava Hanusa. Jeho víziou je spájať vieru s rozumom, rozvíjať kresťanskú kultúru a odvážne presadzovať konzervatívne princípy vo verejnom živote.

(tod)

Minúta  |  

Koaličná rada dosiahla dohodu na všetkých volebných aktoch, potvrdil premiér

Premiér Robert Fico (Smer) v pondelok oznámil, že vládna koalícia sa na zasadnutí koaličnej rady dohodla na všetkých volebných aktoch, vrátane voľby predsedu Národnej rady SR a viceguvernéra Národnej banky Slovenska. V parlamente by mali prejsť všetky vládne návrhy zákonov v prvom čítaní, ako aj návrh novelizácie ústavy.

Fico uviedol, že rokovanie prebehlo v konštruktívnej atmosfére a bolo pomerne krátke. Zúčastnili sa ho aj noví členovia vlády Rudolf Huliak a Samuel Migaľ (obaja nezávislí). Premiér deklaroval, že vládna koalícia by mala mať v utorok stabilnú väčšinu schopnú nielen voliť, ale aj prijímať zákony.

Koaliční partneri sa podľa Fica dohodli aj na spoločnom postupe pri prerokúvaní návrhov zákonov, ktoré predkladajú poslanci koaličných strán. Zároveň priznal, že stabilizácia koalície nebola jednoduchá, ani politicky pekná.

Fico na záver vyjadril nádej, že sa skončilo obdobie, keď boli vládne záväzky z Programového vyhlásenia vlády oslabované stratou parlamentnej väčšiny. Podľa jeho slov sa koalícia sústredí na plnenie svojich legislatívnych cieľov.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Nemecko odsúdilo izraelské útoky a vyhlásenia o vysídlení Palestínčanov

Nemecko v pondelok ostro kritizovalo izraelské vojenské útoky v Pásme Gazy a vyjadrilo znepokojenie nad narastajúcim počtom civilných obetí. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí Christian Wagner označil humanitárnu situáciu za katastrofálnu a vyzval na okamžitý návrat k platnému prímeriu.

Berlín odmietol vyhlásenia izraelského ministra Jisraela Kaca, ktorý pohrozil anexiou častí Gazy a podporil myšlienku vysídlenia Palestínčanov. Wagner označil plán na vytvorenie úradu, ktorý by mal uľahčiť "dobrovoľné" vysťahovanie Palestínčanov, za neprijateľný a požiadal o jeho odsúdenie.

Nemecko zároveň opätovne odmietlo izraelskú osadnícku politiku, ktorú považuje za právne neprípustnú. Podľa Wagnera táto politika podkopáva snahy o dosiahnutie dvojštátneho riešenia a musí byť ukončená.

Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v januári, zastavilo vyše 15 mesiacov trvajúce boje. Po jeho uplynutí a neúspešných rokovaniach medzi Izraelom a Hamasom boli vojenské akcie obnovené. V súčasnosti nie je jasné, či sa podarí dosiahnuť nový mierový rámec.

(tasr, mm)

Minúta  |  

Klimatických aktivistov žalujú pre podozrenie z vytvorenia zločineckej skupiny

Prokuratúra v Mníchove v pondelok oznámila, že podala obžalobu na piatich klimatických aktivistov zo skupiny Posledná generácia pre podozrenie z vytvorenia zločineckej skupiny. O tom, či sa proces uskutoční, rozhodne bavorský krajinský súd.

Hovorkyňa prokuratúry odmietla konkretizovať jednotlivé obvinenia. Skupina je známa blokovaním ciest, protestmi v múzeách a akciami na letiskách. Aktivisti obvinenia odmietajú a označujú ich za útok na angažovanosť občianskej spoločnosti.

Skupina sa v uplynulom období rozdelila na dve nové organizácie – Nová generácia a Kolektív odporu. Polícia podnikla v máji 2023 rozsiahle razie, ktoré potvrdili súdy ako zákonné.

V Brandenbursku už čelili členovia podobným obvineniam. Ak ich súd uzná za vinných, hrozí im trest až päť, v mimoriadnych prípadoch až desať rokov väzenia.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Česko sa zrejme už čoskoro definitívne odstrihne od ruskej ropy

Český minister priemyslu Lukáš Vlček uviedol, že krajina sa možno definitívne odstrihne od ruskej ropy dodávanej ropovodom, rozhodnutie je však na rafinérskej spoločnosti Orlen Unipetrol.

Ropovodom Družba už približne tri týždne do Českej republiky neprúdi žiadna ruská ropa. Dôvodom zastavenia sú problémy s platbami spôsobené sankciami, ktoré USA uvalili na ruské banky pre vojnu na Ukrajine.

Orlen už podľa Vlčeka prijal opatrenia na diverzifikáciu dodávok. Objednal napríklad ropu zo Severného mora a iných ťažobných oblastí. Okrem toho si zo štátnych rezerv požičal 330-tisíc ton ropy, ktoré by mali stačiť približne na 90 dní.

Česko tak môže ukončiť svoju závislosť od ruskej ropy skôr, ako pôvodne plánovalo. Alternatívu ponúka transalpský ropovod TAL, ktorý zásobuje strednú Európu ropou z prístavu Terst. Jeho kapacita sa zvýšila v rámci projektu TAL Plus. Podľa českého prevádzkovateľa, spoločnosti Mero, by v prípade potreby mohol plne pokryť spotrebu oboch českých rafinérií.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.