Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BfV: Rusko a Čína verbujú agentov v Nemecku na špionáž a sabotáž

Rusko a Čína podľa nemeckého Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) aktívne regrutujú agentov v súkromnom sektore, aby v Nemecku vykonávali špionážne a sabotážne operácie.

Viceprezident úradu Sinan Selen na bezpečnostnej konferencii v Berlíne varoval pred zintenzívneným pôsobením týchto krajín a vyzval štátne i súkromné inštitúcie na lepšiu pripravenosť. Regrutovanie prebieha aj prostredníctvom bezpečnostných zložiek, štátnych médií a diplomacie.

Selen upozornil na nedávne prípady podozrivých sabotáží, vrátane incidentu na nemeckej vojnovej lodi, podpaľačstva v Litve a Poľsku či kybernetického útoku na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu.

Generál Carsten Breuer varoval, že Rusko by mohlo byť schopné napadnúť krajiny NATO o štyri až sedem rokov a zdôraznil potrebu prepojenia vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Nemecko by podľa neho nemalo ignorovať prípravy Ruska na vojenskú konfrontáciu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Neter Le Penovej sa v Izraeli zúčastnila na konferencii o antisemitizme

Portál Politico informuje, že dvaja predstavitelia francúzskej pravice – Jordan Bardella, predseda Národného zhromaždenia, a Marion Maréchalová podpredsedníčka strany Reconquest, neter Marine Le Penovej – sa zúčastnia konferencie o antisemitizme v Izraeli. Ide o historickú prvú oficiálnu návštevu členov strany spájanej s antisemitskou minulosťou.

Podľa Politico je Bardella prvý člen Národného zhromaždenia, ktorý navštívi Izrael, a Maréchalová bude vôbec prvou členkou rodiny Le Penovcov na takejto ceste. Jean Marie Le Pen, jej starý otec a zakladateľ strany, bol viackrát odsúdený za nenávistné prejavy. Marine Le Penová sa pokúsila stranu od tohto dedičstva dištancovať.

Účasť viacerých pravicových politikov na konferencii vyvolala kritiku židovských predstaviteľov v Európe aj USA. Niektorí sa z podujatia stiahli, pričom kritizovali pokus využiť tému antisemitizmu na politické body. Samotnú Marine Le Penovú na konferenciu nepozvali.

(politico, lup)

Minúta  |  

Slovenské ceny potravín pod tlakom, potravinári volajú po podpore

Spravodlivé ceny potravín sa bez výraznejšej štátnej pomoci nedajú dlhodobo udržať, upozornili delegáti valného zhromaždenia Únie potravinárov Slovenska (ÚPS). Ohrozenie predstavuje rastúci dovoz lacnejších a menej kvalitných potravín zo zahraničia.

Potravinári žiadajú Ministerstvo pôdohospodárstva SR o navýšenie podpory na modernizáciu výroby a konkurencieschopnosť slovenských firiem.

"Pokiaľ ostatné európske krajiny z rôznych zdrojov podporujú vlastné potravinárske podniky, musíme tak robiť aj my. Inak na Slovensku nebudeme mať dostatočnú ponuku slovenských potravín pre našich spotrebiteľov," uviedol predseda ÚPS Daniel Molnár.

ÚPS požaduje vyčlenenie financií na investície do potravinárskych podnikov už v roku 2025 a navýšenie rozpočtu pre sektor z 75 na 300 miliónov eur.

Kritizuje tiež liberalizáciu obchodu EÚ s tretími krajinami, najmä pokračujúce dovozy z Ukrajiny, ktoré podľa nich ohrozujú domácich výrobcov aj zdravie spotrebiteľov.

Potravinári apelujú na vládu, aby presadzovala vyňatie agropotravinárskej kapitoly spod obchodnej dohody s Mercosur.

(tasr, red)

Minúta  |  

Izrael pohrozil úplným zničením Hamasu, ak neprepustí rukojemníkov

Izraelský minister obrany Israel Katz vyhlásil, že Izrael bude pokračovať v zaberaní územia v Gaze a bojovať až do úplného zničenia Hamasu, ak táto militantná skupina neprepustí zostávajúcich rukojemníkov.

Vyjadrenie zaznelo počas prebiehajúcich snáh sprostredkovateľov zachrániť prímerie, ktoré bolo narušené 18. marca obnovením izraelských útokov po zlyhaní dohody s Hamasom.

Izrael odmieta ďalšiu vládu Hamasu v Gaze po útoku teroristov z 7. októbra 2023.

Izraelská armáda spustila novú pozemnú ofenzívu v centrálnej a južnej Gaze, pričom stovky Palestínčanov zahynuli. Premiér Netanjahu uviedol, že cieľom je prinútiť Hamas prepustiť rukojemníkov. Hamas stále zadržiava 59 osôb, z toho asi 24 živých.

Podľa Hamasu zahynulo v dôsledku izraelských útokov už vyše 50-tisíc Palestínčanov. Izraelská strana tieto údaje spochybňuje.

Izraelský prezident Jicchak Herzog skritizoval ústup témy rukojemníkov z pozornosti verejnosti. Uviedol to v utorok na konferencii v Tel Avive. Zdôraznil, že návrat všetkých 58 zvyšných rukojemníkov z Gazy musí zostať národnou prioritou.

Prezident tiež kritizoval vládu Benjamina Netanjahua. Považuje za neakceptovateľné obnoviť boje, kým sa neukončí „posvätná misia“ návratu rukojemníkov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Budapešť: Protest proti zákonu o Pride zakázaný na moste, čaká sa na súd

Protest proti zákonu zakazujúcemu pochody Pride sa v Budapešti neuskutoční na pôvodne plánovanom Alžbetinom moste, pretože maďarská polícia nepovolila jeho blokovanie. Podľa servera telex.hu polícia zákaz odôvodnila narušením dopravy.

Organizátor protestu, nezávislý poslanec Ákos Hadházy, oznámil, že demonštrácia sa presunie na Námestie františkánov. Na Facebooku v pondelok napísal, že obmedzovanie zhromažďovacieho práva sa už prakticky začalo.

„Už máme dokument, v ktorom sa uvádza, že nie je povolené protestovať proti zákazu pochodu Pride alebo prinajmenšom, že je dovolené protestovať len spôsobom, ktorý neobťažuje vládnu moc," dodal s tým, že rozhodnutie napadli na Najvyššom súde, no neočakávajú úspech.

Vládni poslanci Fidesz-KDNP predložili 17. marca návrh novely zákona, ktorý zakazuje zhromaždenia propagujúce homosexualitu, a schválili ho v zrýchlenom konaní. OSN vyjadrila hlboké znepokojenie nad zákonom, ktorý podľa nej diskriminuje LGBTIQ+ osoby.

(tasr, lup)

Minúta  |  

EÚ investuje 22,5 miliardy do strategických surovín, ale bez Slovenska

Európska komisia po prvý raz schválila zoznam 47 strategických projektov zameraných na posilnenie kapacít EÚ v oblasti dodávok kritických surovín.

Projekty zo 13 členských krajín – Belgicka, Francúzska, Talianska, Nemecka, Španielska, Estónska, Česka, Grécka, Švédska, Fínska, Portugalska, Poľska a Rumunska – predstavujú investície vo výške 22,5 miliardy eur. Majú prispieť k ťažbe, spracovaniu a recyklácii surovín ako lítium, kobalt, nikel, grafit či mangán.

Cieľom je do roku 2030 pokryť desať percent domácej ťažby, 40 percent spracovania a 25 percent recyklácie strategických surovín v EÚ. Projekty boli vybrané podľa technickej uskutočniteľnosti, environmentálnych a sociálnych kritérií. Slovensko v tomto zozname nemá žiadny projekt.

EK prisľúbila podporu financovania aj zrýchlenie povoľovacích procesov – na 27 mesiacov pre ťažbu a 15 pre ostatné činnosti. Strategické projekty sú súčasťou implementácie zákona o kritických surovinách, ktorý nadobudol účinnosť v máji 2024.

Nová výzva na predkladanie žiadostí sa očakáva koncom leta 2025.

(tasr , lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.