Preskočiť na obsah
  |  

Väzni z Hrnčiaroviec budú pomáhať pri zásahu proti slintačke a krívačke

Dvadsiati odsúdení z ústavu v Hrnčiarovciach nad Parnou budú od štvrtka (27. 3.) pomáhať pri odstraňovacích prácach v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.

„Požiadavka bola komunikovaná priamo s generálnym riaditeľom ZVJS, ktorý sa zúčastnil zasadnutia ústredného krízového štábu,“ uviedla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Anna Bečková Ragasová.

Spresnila, že pomoc by mala zahŕňať práce s dobytkom pred porážkou alebo po nej. O ďalšom zapojení väzňov rozhodnú potreby zložiek v teréne.

Pripomenula, že zákon o výkone trestu umožňuje v mimoriadnych situáciách zaradiť odsúdených na prospešné práce mimo ústavu, „pričom v takom prípade nesmie byť ohrozené ich zdravie ani život“.

Použitie väzňov avizoval už v utorok (24. 3.) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po zasadnutí krízového štábu.

(tasr, red)

  |  

Rozvojová pomoc je nízka, vláda zameria podporu na Ukrajinu a Blízky východ

Slovensko bude v roku 2025 v rámci rozvojovej spolupráce prioritne reagovať na humanitárnu krízu spôsobenú vojnou na Ukrajine. Vláda v stredu schválila návrh zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce, ktorý počíta aj s podporou Blízkeho východu, najmä Sýrie, Libanonu a Iraku.

Pribudne tiež pilotná výzva na riešenie environmentálnych výziev, zameraná na Keňu, Moldavsko a Gruzínsko. Na spoluprácu je vyčlenených necelých 23 miliónov eur, no Slovensko výrazne zaostáva v plnení cieľa dosiahnuť podiel rozvojovej pomoci vo výške 0,33 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2030. Aktuálne sa pohybuje len na úrovni 0,13 až 0,15 percenta.

V roku 2025 sa pokrok nepredpokladá pre vysoký deficit verejných financií. Slovensko sa tak aj naďalej radí medzi posledných prispievateľov na rozvojovú pomoc v rámci EÚ a OECD.

Ministerstvo zahraničných vecí zároveň priznáva, že výzvou ostáva aj zvyšovanie povedomia o SlovakAid.

(tasr, red)

  |  

SNS odmieta návrhy Kaliňáka, nechce vyslanie vojakov do Lotyšska ani žandárov

SNS sa stavia proti viacerým návrhom ministra obrany Roberta Kaliňáka. Odmieta vyslanie vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku aj zmeny v systéme aktívnych armádnych záloh. 

„Naši vojaci nemajú čo robiť na hranici s Ruskou federáciou,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Kritizovala aj rozpor medzi zámerom premiéra Roberta Fica navštíviť 9. mája Moskvu a plánovaným vyslaním vojakov na východnú hranicu Aliancie.

SNS zároveň nesúhlasí so zákonom o zvýšení odolnosti SR v oblasti obrany, o ktorom má parlament hlasovať v prvom čítaní. Návrh počíta aj so zriadením Žandárskeho zboru. SNS namieta, že slovo „žandárstvo“ má negatívne historické konotácie a pripomína totalitné praktiky. Pri hlasovaní o tomto bode v prvom čítaní sa v pléne parlamentu zdrží.

"Minister obrany Robert Kaliňák by sa mal zamyslieť skôr nad zavedením základnej vojenskej služby," uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS.

  |  

Kremeľ: Prímerie v Čiernom mori bude platiť až po splnení určitých podmienok

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu ubezpečil, že príkaz prezidenta Vladimira Putina na pozastavenie útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru „stále platí“ a armáda ho plní.

Medzi ciele, na ktoré sa dohoda o 30-dňovom neútočení vzťahuje, patria podľa utorkového vyhlásenia ropné rafinérie, ropovody, plynovody a jadrové elektrárne. Peskov dodal, že tento stav pre Moskvu platí od 18. marca, keď sa na ňom Putin dohodol s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Dohodu o námornej bezpečnosti a neútočení v Čiernom mori „by sa mohla aktivovať po splnení viacerých podmienok“, doplnil Peskov. Pripomenul, že Biely dom po rokovaniach v Rijáde prisľúbil, že bude presadzovať zrušenie niektorých sankcií voči Moskve.

Rusko „je spokojné so súčasným pokrokom v ich dialógu“, uzavrel Peskov.

(reuters, sab)

  |  

Verdikt súdu: Polícia nezákonne obmedzila protest proti zákazu Prideov v Maďarsku

Maďarský najvyšší súd (Kúria) v utorok večer rozhodol, že polícia nemala právo zakázať protest na Alžbetinom moste v Budapešti. Demonštranti medzitým zorganizovali náhradné protesty, na ktorých zablokovali tri budapeštianske mosty.

Demonštráciu zorganizoval nezávislý poslanec Ákos Hadházy proti novele zákona o zhromažďovaní, ktorý obmedzuje niektoré zhromaždenia na základe doložky o mravnosti a verejnom zdraví. Na základe tejto novely plánuje premiér Viktor Orbán zakázať pochody Pride.

Demonštranti niesli heslá ako „Zhromažďovanie je základné právo“, ale i proti Orbánovej vláde. OSN kritizovala maďarský zákon ako „diskriminačný voči LGBTIQ+ osobám“.

(444.hu, tasr, sab)

  |  

V Moldavsku zadržali gagauzskú líderku Evgheniu Gutulovú

Moldavská polícia zadržala v utorok večer na letisku v hlavnom meste Kišiňov líderku autonómneho regiónu Gagauzsko Evgheniu Gutulovú. Tá čelí dvom obvineniam, a to z nezákonného financovania politických aktivít z Ruska a z organizovania protestov v roku 2022.

Gutulová, ktorá je guvernérkou Gagauzska, tvrdí, že ide o politický proces. Zvolili ju s podporou známeho proruského podnikateľa Ilana Šora, ktorý bol v roku 2023 odsúdený za finančný podvod a žije v Rusku.

Gutulová sa nachádza na sankčnom zozname USA a EÚ pre údajné destabilizačné aktivity. Prezidentka Maia Sanduová ju obvinila aj z podpory ruskej agresie voči Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu zadržanie Gutulovej odsúdil.

(reuters, tasr, sab)